Volebné miestnosti sa zavreli, v televízii prebieha debata o predbežných výsledkoch, poreferendová mierne slávnostná nálada o pár hodín prejde do normálneho nedeľného popoludnia. Hlasovať sa bude zas v máji a v novinách sa objavili prvé články na témy budúceho referenda.
V tom dnešnom referende otázka znela, či sa má renovovať tunel pod Gothardským priesmykom, aby sa dal lepšie vykonávať odsun cudzincov, ktorí sú ženatí a špekulujú s cenami potravín. Tá otázka (požičaná z vysielania rádia RTS) bola rozložená do štyroch. Iniciatíva “Za manželský pár a rodinu - nie penalizácii svatby”, “Za účinný odsun cudzincov”, “Nie špekulácii s potravinami” a novela federálneho zákona o cestnom tranzite (rekonštrukcia cestného tunela Gothard). V jednotlivých kantónoch sa pripojili kantonálne otázky. Ženeve sa hlasovalo o balíku 13 otázok. K federálnemu referendu sa pridružilo 8 kantonálnych otázok a 1 mestské referendum.
Predvolebné bilboardy na brehu Rhône. Každý názor musí dostať priestor na prezentáciu.
Federálne otázky
80 tisíc manželstiev s dvoma príjmami a množstvo manželov na dôchodku čelia vyšším federálnym daniam a poberajú nižšie dôchodky z prvého piliera, ako keby boli len v konkubináte. Najhorší prípad nastáva, keď majú obaja partneri rovnaký príjem a penalita sa znižuje, ak má jeden z partnerov nižší alebo nulový príjem, lebo vtedy sa zdaňuje tak či onak len jeden príjem. Pre manželské páry na dôchodku zas platí pravidlo, že nedostanú dva plné dôchodky z 1. piliera, ale iba 150% dôchodok. Ak by neboli v manželstve, dostával by každý z nich jeden celý dôchodok.
Iniciatíva žiadala zapísať do ústavy článok, že manželské páry definované ako sňatok muža a ženy tvoria ekonomické združenie v daňovom zmysle, a že nesmú kvôli tomu byť penalizované ani daňami, ani pri sociálnom poistení. Federálna rada (vláda) najprv doporučila hlasovať za túto iniciatívu kresťanských demokratov, ale federálny parlament kritizoval úzku definíciu manželstva, lebo v prípade zápisu do ústavy by ďalšie zmeny definície manželského zväzku boli možné len cestou ústavného referenda. Preto federálny parlament doporučil hlasovať proti iniciatíve. V dôsledku toho Federálna rada musela tiež doporučiť hlasovať proti iniciatíve, lebo podľa federálneho zákona o občianskych právach zo 17. decembra 1976, čl. 10a o informovaní voličov, ods. 4, vláda nemôže obhajovať doporučenie voľby iné, ako Federálne zhromaždenie.
Už v roku 1984 Federálny tribunál v Lausanne vyriekol nález, že manželské páry nemôžu byť zdanené viac, ako slobodné páry. Rozdielne názory čo sa týka technických detailov zdanenia spôsobili, že pokusy uviesť toto pravidlo do daňovej praxe neboli úspešné v 2007 a 2012 a manželské páry sú naďalej príliš zdaňované. Vo väčšine kantónov je totiž zdanenie progresívne a vyšší príjem sa zdaňuje vyššou sadzbou. Ale i pri federálnej dani sú len tri prípady, keď sú dvojice v manželstve alebo mimo manželstva zdanené rovnako:
- bezdetné dvojice, kde spoločný príjem zo zárobkovej činnosti dosahuje aspoň 80 tisíc pri rozdelení 50:50 alebo pri príjme 110 tisíc a vyššie pri zložení 70:30
- dvojice s deťmi, ak ich príjem dosahuje aspoň 120 tisíc pri rozdelení 50:50, alebo 190 tisíc a viac pri 70:30
- dôchodcovia, ktorých spoločná penzia je pri zložení 50:50 aspoň 50 tisíc ročne, alebo pri rozdelení 70:30 aspoň 60 tisíc.
Pri nižšom príjme sú pre výpočet priamej federálnej dane zvýhodnené manželské páry, ale pri vyšších príjmoch sú manželské páry v nevýhode. S rastúcou nerovnosťou príjmu v rámci dvojice sa daňová diskriminácia stráca a zmizne úplne pri 100:0.
Iniciatíva žiada zákaz diskriminácie manželských párov v daňových otázkach a zdanenie manželov namiesto legislatívnych daňových pásiem zapísať priamo do ústavy. Pre konkrétnu aplikáciu sú možné dva modely: buď by sa vypočítalo zdanenie dvakrát, raz pre dvoch jednotlivcov a raz ako pre manželský pár a aplikovala by sa nižšia suma (alternatívny výpočet, daňová strata 1.2 miliardy ročne), alebo by sa vytvorila nová daňová tabuľka so sadzbami pre manželov tak, aby nikdy nemohla byť vyššia, ako pre slobodných (splitting, daňová strata 1.2 až 1.3 miliardy podľa typu splittingu). Detaily by priniesol projekt zákona, ktorý by predložil federálny parlament. Iniciatíva takisto žiada zrušenie pravidla v 1. pilieri, podľa ktorého sa manželským párom vypláca 150% dôchodok a nie 200%, ako v prípade slobodných párov. 1. pilier je rovnostársky a jeho maximálna výška je dnes 2350 frankov pre jednotlivca, 3525 frankov mesačne pre manželov. Rôzne výhody, ako vdovský dôchodok a súbeh vdovského dôchodku s invalidným, ako aj iné výhody manželského zväzku sa nespomínajú a teda by ostali zachované. Proti niečomu takému bolo ťažko hľadať argumenty, ak by sa tam neprepašovala definícia manželstva ako zväzku muža a ženy, s ktorou majú niektorí problém.
Prvý dôležitý krok bol uskutočnený hneď na začiatku hlasovania, iniciatívu schválila väčšina kantónov. Čo sa týka ľudovej väčšiny, to do poslednej chvíle nebolo isté. Podľa prieskumov, iniciatíva a zmena ústavy mala byť zamietnutá tesnou väčšinou. Napätie trvalo až do sčítania výsledkov poslednej obce. Výsledok 50.8% NIE je veľmi tesný, ale na zmenu ústavy treba väčšinu kantónov i ľudu, ktorú táto iniciatíva nezískala. Zavážili mestá a hlasy naklonené elgébétom - veľkou chybou bolo snažiť sa prepašovať do ústavy definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy.
Správa do Bernu je jasná: otázku treba urýchlene riešiť zákonom. Už vyše 30 rokov pretrváva protiústavný stav penalizácie manželských párov. Svet sa kvôli tomu nezrúti, ale nie je to dobrá situácia.
O vyhosťovaní cudzincov - zločincov už toho bolo napísané hodne. Napríklad i môj ostatný blog v eTrende, i jeho plagiát v Pravde 20. 2. 2016, kde boli bez citovania doslovne prevzaté veľké bloky textu.
Táto iniciatíva je príkladom zneužitia pôvodnej idey referenda z konca 19. storočia, ktorou bolo dať hlas ľuďom mimo systému, aby mohli nastoliť pálčivé témy a riešiť ich formou referenda namiesto revolúcií. Dlhé desaťročia bolo referendum zbraňou chudobných, ktorých hlas politici nevypočuli. Avšak v poslednej dobe sme svedkami toho, ako sa referendum mení na populistický nástroj, ktorým sa skratuje parlamentná demokracia a jej zabehnuté fungovanie. Švajčiarsko smeruje k novému, inému modelu demokracie, v ktorom namiesto zvolených zástupcov bude rozhodovať v čoraz väčšej miere priamo ľud podľa populistickej kampane najsilnejšej strany. V tomto prípade sa vedeniu populistov v SVP - UDC videlo, že parlament vo veci minulého referenda z konca roku 2010 koná príliš pomaly. Federálny zákon o odsune cudzincov je síce dnes už hotový, ale v decembri 2012, keď boli rokovania v polovici, autori predošlého referenda prišli s novou iniciatívou o aplikácii zákona, ktorá ani zákonodarcovi, ani sudcom už nedá žiaden priestor a priamo predpisuje, akým spôsobom sa má vôľa ľudu vyjadrená v predošlom referende uplatňovať. Má sa uplatňovať bezducho, nekompromisne, až neľudsky. Priamym zápisom zoznamu zločinov do ústavy sa skratuje i parlament, i súdy, čo je zaujímavý precedens. Doteraz ľud referendom menil ústavu, konkrétne uplatnenie formou legislatívy sa vypracúvali v parlamentnej debate a uplatňované boli súdmi. Toto všetko má nahradiť ľudové hlasovanie ako jednorázový globálny rozsudok, proti ktorému nebude odvolania, lebo bude mať platnosť najvyššieho zákona.
Z týchto dôvodov i federálna vláda, i parlament, i klasické politické strany všetky vydali doporučenie túto iniciatívu zamietnuť ako hrozbu pre právny štát. Debata bola veľmi horúca, odporcovia z Buržoázno-demokratickej strany PBD, odštiepenci z SVP-UDC, dokonca prišli s bilboardmi na hlavnej stanici v Zurichu a v Ženeve, kde boli k švajčiarskemu krížu prikreslené náznaky nožičiek akože hákový kríž s nápisom "Nein zur zwei-Klassen Justiz". To zdvihlo vlnu znechutených protestov a vedenie federálneho podniku plagáty po dvoch dňoch dalo stiahnuť. Podľa rozhodnutia Federálneho tribunálu z roku 2012 je stanica verejným priestranstvom a železnice musia akceptovať politickú reklamu, aj keď železnice ostávajú neutrálne a neangažujú sa v politickej kampani, na rozdiel od ŽSR a ich predvolebných magazínov a ficoletákov v rýchlikoch. Ale pozmenenie štátneho znaku na hákový kríž zašlo priďaleko a železnice doporučili autorom plagátov, aby ho naďalej vystavovali len s nepozmeneným švajčiarskym krížom. Na protest mnohí členovia PBD z nej teraz vystupujú. V januári to ešte vyzeralo, že SVP-UDC prevalcuje spoločnosť, lebo podpora jej referenda bola obrovská. Ale argumenty všetkých ostatných politických strán v debatách, na plagátoch, v novinách zabrali a ľudia si uvedomili nebezpečie nielen pre cudzincov, ale i pre demokraciu a základy právneho štátu.
Plagáty v podchode na stanici.
Už aj predbežné výsledky boli jasné, 58,9% väčšina ľudu a väčšina kantónov iniciatívu zamietli. Iniciatíva našla milosť len v agrárnych a horských kantónoch hlbokého Švajčiarska: Appenzell Innenrhoden 53.2%, Schwytz 53.92%, Uri 51.57%, Obwald 52.54%, Nidwald 50.65%, a Ticino - Tessin 59.42% hlasov v prospech iniciatívy. Vysokou akceptáciou v italofónnom Ticine sa budú intenzívne zaoberať politológovia a dúfajme, že aj politici. Kantón na južných svahoch Álp sa desolidarizuje so zbytkom krajiny, vystavený intenzívnemu imigračnému tlaku a platovému dumpingu z Talianska. Obyvatelia majú narastajúci pocit, že ich hlas v Berne nik nevypočuje. Veľkú zmenu názorov zažil kantón Zurich, kde z podpory iniciatívy 50.8% v januári výsledok napokon bol 66% proti.
Takže čoskoro vstúpi v platnosť už hotový zákon pripravený v parlamente, podľa ktorého budú povinne vyhostení cudzinci, ktorí spáchali násilné zločiny s následkom smrti alebo ťažkého ublíženia na zdraví, všeobecné ohrozenie a sexuálne zločiny. V ostatných prípadoch ostane na úvahe sudcu, či vyhostenie je nutné pre bezpečnosť krajiny. Sudca bude môcť aj zrušiť vyhostenie, aby jeho výsledkom bola ťažká osobná situácia páchateľa a kde verejný záujem nie je prevažujúci, napríklad v prípade cudzincov narodených alebo vyrastených vo Švajčiarsku. Toto rešpektuje všeobecné princípy švajčiarskeho práva, konkrétne ľudské práva a princíp proporcionality, ktoré nová iniciatíva nezohľadňovala.
Iniciatíva socialistickej mládeže "Žiadna špekulácia s potravinovými surovinami" žiadala zákaz finančných špekulácií vo Švajčiarsku, ktoré by sa týkali poľnohospodárskymi alebo potravinovými surovinami. Podľa autorov iniciatívy tieto finančné špekulácie spôsobujú fluktuácie cien, chudobu a hladomor vo svete.
Švajčiarsko je jednou z hlavných svetových platform tradingu poľnohospodárskych produktov. Nízke zdanenie ziskov, skvelá infraštruktúra, kvalita života a donedávna ešte absolútne bankové tajomstvo robia zo Švajčiarska prvotriednu destináciu pre implantáciu traderských firiem. 35% obilnín, 50% cukru a až 60% kávy na svetovom trhu sú kúpené či predané vo Švajčiarsku. Fyzické komodity do Švajčiarska nikdy ani neprídu, v krajine sú len kupované, predávané, a z toho realizované zisky sú zdanené v krajine. Ceny pšenice, ryže, sóje, kávy, kakaa, bavlny a iných poľnohospodárskych komodít podliehajú výkyvom v závislosti od zmien meteorologických a klimatických podmienok, nadprodukcie či obchodných obmedzení významných producentských krajín. Na poistenie sa proti výkyvom cien existujú stále sofistikovanejšie nástroje na prenos rizika z trhov s fyzickými komoditami na finančné trhy, zvané poľnohospodárske deriváty. Napríklad "futures" umožňujú predaj či kúpu vopred určených množstiev fyzických komodít, ale aj práv kúpiť či predať v budúcnosti z vopred stanovené ceny. Tieto deriváty boli vynájdené a zostrojené s cieľom znížiť riziko pri predaji fyzických komodít, ale stále viac sú používané zložité inštrumenty na čisto finančné špekulácie na čisto finančných trhoch, a teda abstraktné finančné operácie bez väzby na fyzické komodity. Podľa autorov iniciatívy ponuré špekulácie s finančnými inštrumentmi v ovplyvňujú ceny fyzických komodít v neprípustnej miere. Spôsobujú nedostatok potravín v treťom svete a vedú k chudobe a hladomoru. Inicianti žiadajú ich zákaz vo Švajčiarsku okrem operácií týkajúcich sa dodacích lehôt a cien konečných produktov.
Podpora 40% je vyššia, ako by zodpovedala obvyklej podpore socialistov. Preto iniciatíva vystrašila ekonomické kruhy i vládu. Ohrozuje množstvo pracovných príležitostí pre kvalifikovanú pracovnú silu dnes i v budúcnosti, ktorá nadštandardnými príjmami prispieva k prosperite krajiny a jej reputácii ako dôveryhodnému miestu na uzatváranie obchodov. Iniciatíva prichádza v nesprávnej epoche: počas prvého ropného šoku boli fluktuácie na trhu s potravinovými komoditami 3-4 krát vyššie. Najviac komodít sa predáva inde, v USA či v EÚ. Okrem toho štúdie OCDE a MMF ukazujú, že špekulácie s komoditami nielenže nespôsobujú vyššiu volatilitu cien, ale naopak ju znižujú.
Argumenty zástancov iniciatívy zabrali. Štúdia zurišskej polytechniky, podľa ktorej je špekulácia zodpovedná za 60 až 70% nárastu cien, a tvrdenia OSN a Svetovej banky o zodpovednosti špekulácie za vysoké ceny podporovali tézy iniciantov (podľa tvrdení iniciantov samých). V tejto bitke expertov a interpretácie ich vyjadrení dlaždicu do mláky vhodila FAO, podľa ktorej špekulácia ceny nezvyšuje. Iniciatíva získala veľkú podporu. Napokon zvíťazil zdravý rozum. Ľud nasledoval doporučenia vlády, parlamentu a ekonomických kruhov a iniciatívu zamietol 59,9% väčšinou ľudu vo všetkých kantónoch okrem Jury, kde iniciatíva tesne prešla 50,51% hlasov.
Tunel pod priesmykom Gothard medzi obcami Göschenen v kantóne Uri a Airolo v kantóne Ticino - Tessin, dlhý 16,9 km, bol odovzdaný do prevádzky v roku 1980. Bol vyrazený paralelne so železničným tunelom, ktorý existuje už od 1882. Dôkazom predvídavosti starých Švajčiarov je, že železničný tunel bol už vtedy vyrazený ako dvojkoľajný pre vtedajšie 2 vlaky denne. Cestný tunel je pár sto metrov vedľa. 10 až 18 metrov od neho je vetracia šachta, ktorá uľahčí razenie druhej tunelovej rúry. V nešťastnú stredu 24. októbra 2001 sa v tuneli zrazili dva kamióny a spôsobili požiar, ktorý stál 11 životov a dva mesiace uzatvorenia tunela. V marci 2014 federálna vláda odsúhlasila vyrazenie druhej tunelovej rúry. S ohľadom na jeho cenu vyše 3 miliárd, proti projektu bola zorganizovaná iniciatíva, ktorá uspela a ľudu je predložená otázka na schválenie tejto veľkej faktúry.
Plán je počas 7 rokov preraziť druhý tunel, ktorý po odovzdaní do prevádzky nahradí terajší existujúci. Tento bude zavretý na 2 roky kvôli rekonštrukcii a úprave podľa najnovších bezpečnostných noriem, čo by malo stáť 1.4 až 1.7 miliardy. Potom sa otvoria obe rúry, ale obe budú mať len jeden jediný jazdný pruh a druhý bude odstavný. Kapacita tunela sa nezvýši, ale zvýši sa jeho bezpečnosť. Tento vládny sľub, ak by v budúcnosti mal byť porušený a premávka otvorená na 2+2 pruhy, bude pripomínaný množstvom ľudí i organizácií.
Oponenti argumentovali tým, že zvýšenie kapacity prinesie viac dopravnej záťaže. Veľké prostriedky chýbajú na riešenie dopravnej situácie v aglomeráciách na kyvadlovú dopravu na krátke vzdialenosti. Verejná doprava je riešením na dopravné zápchy a znečistenie ovzdušia. Veľká opozícia bola v kantónoch Uri a Ticino - Tessin.
Iniciatíva napokon prešla 57% hlasov ľudu. Bola akceptovaná všetkými kantónmi okrem Ženevy a Vaud. V Ženeve stále nevieme prehltnúť, že nám federál nechcel prispieť na náš tunel pod jazerom. Z republikových peňazí by sme ho zaplatiť nevedeli, mýto je zakázané v ústave od 1848 a tak sme sa ho museli dočasne zriecť. V susednom kantóne Vaud by tiež radšej mali peniaze na iné prioritné projekty, než na tento. Napríklad na tretiu koľaj na trati Ženeva-Lausanne. Všade inde, vrátane kantónov Uri a Ticino - Tessin, ktorých sa to najviac týka, projekt považujú za dôležitý a hodný realizácie.
Provokatívna otázka: kedy bude všeľudové hlasovanie o R7-D4, darčeku Bratislavákom, na ktorý sa im musí poskladať počas desaťročí celá krajina?
Ženevské témy
Z 8 otázok predložených ľudu k hlasovaniu sa prvé 3 vzťahujú k tej istej téme: "Žiadne darčeky multinacionálam, za zrušenie daňových úľav". Federálne právo umožňuje kantónom udeliť daňové úľavy novovytvoreným miestnym alebo medzinárodným firmám, prinášajúcim dôležité zmeny, ktoré slúžia ekonomickým záujmom kantónov. Tieto úľavy sú obmedzené v čase (10 rokov) a týkajú sa len kantonálnych a obecných daní. Iniciatíva žiada zrieknuť sa v Ženeve poskytovania daňových úľav takýmto podnikom a odobrať vláde tento nástroj ekonomickej politiky. Iniciatívu odmietla vláda i väčšina parlamentu, ktorá pripravila protiprojekt, ako aj ekonomické kruhy. Menšina v parlamente iniciatívu schvaľuje a protiprojekt odmieta.
Novela zákona spočíva v zrušení článku 10, Daňové úľavy, Zákona o zdaňovaní právnických osôb z 23. septembra 1994. Inicianti hovoria o nerovnostiach od roku 1995, keď sa v Ženeve začali udeľovať daňové úľavy. Vraj kritériá sú abstraktné, netransparentné, kompletné informácie má len vláda a department ekonómie, a absencia hospodárskej stratégie. Väčšina domácich podnikov je zdanená do výšky 24.2% ich ziskov, ale vybrané podniky neplatia takmer žiadne alebo žiadne dane. Daňová strata prestavuje od 2004 do 2014 výšku 928 miliónov frankov. Okrem toho kantón prispieva v rámci medzikantonálneho prerozdeľovania chudobným kantónom 245 miliónmi frankov ročne, pričom táto suma sa vypočítava z daňového základu a nie zo skutočne vybratých daní, čo ipso facto znamená daňové subvencie vybraným subjektom. Kritériá priznania nie sú známe a ostávajú na diskrécii vlády. Toto živí podozrenie, že vláda nemá jasnú stratégiu a len improvizuje podľa okamžitej situácie.
Protiprojektu vyčítajú, že je príliš nešikovný, nesmelý až hanblivý. Síce vymenúva istý počet merateľných kritérií, ale sú to viac priania, než jasné podmienky: nejasné výrazy, potenciálne kritériá, ale nezáväzné. Tým necháva úplne voľné ruky vláde ako ich mala doteraz. Žiadne objektívne, nemenné, merateľné kritériá, žiadna transparentnosť, žiadne indikátory umožňujúce úspech politiky. Daňové úľavy stoja viac, než prinášajú. Sanžiť sa ich udržať cez kontraprojekt nie je trvalým riešením pre Ženevu. Predstavujú zdroj nerovnosti a rušia súťaž medzi podnikmi, ktorú čoskoro napadne OCDE.
Vláda tvrdí, že daňové úľavy sú nástrojom ekonomického rozvoja. Cielené daňové úľavy síce stoja daňovú stratu, ale prinášajú väčší ekonomický efekt v dlhodobom meradle, lebo zakotvia podniky v ženevskom ekonomickom prostredí. Výhody sú tvorba a udržanie pracovných miest, priama federálna daň 17%, daň z príjmu osôb, ktorú platia zamestnanci, a vytvorený obrat obslužných podnikov okolo. I keď nie je reglementovaná zákonom, táto činnosť vlády má presné pravidlá, ako vytvorenie pracovných miest, zaúčanie učňov, investície, povinnosť vytvárať rezervný fond vo výške ušetrených daní. Ak sa dohodnuté ciele nenaplnia, vláda môže zmluvu jednostranne meniť, vypovedať a spätne vymáhať nezaplatené dane (clawback). Investor nesmie prerušiť aktivitu, predať podnik, alebo ho premiestniť mimo kantónu počas doby daňovej úľavy a päť rokov po vypršaní zmluvy o daňovej úľave. Vláda si počína obozretne - štatistiky ukazujú, že v 2014 poskytla len dve zmluvy o daňových úľavách.
Pripomeňme ešte rozpor medzi tvorbou pracovných miest a nedostatkom bytov, ktorý vedie k nerovnováhe a množstvu kyvadlovej dopravy v ženevskej aglomerácii, viď blog Keď priveľa prosperity znamená problém.
Jedna otázka sa týkala akceptácie iniciatívy, druhá akceptácie protiprojektu, tretia bola pre prípad akceptácie oboch, či by mala byť daná priorita iniciatíve, alebo protiprojektu. Iniciatíva bola napokon zamietnutá 58,8% hlasov a vládny proti-projekt 50.3% hlasov. Na dnešnom stave sa teda nič nebude meniť.
Štvrtá otázka bola technická, či by štátne účty mali byť výlučne preverované Účtovným dvorom. Nová ženevská ústava z 2012 (článok 222, odsek 2) predvída, že štátne účty majú byť auditované externou a nezávislou entitou, ktorý určí Veľká rada (kantonálny parlament). Spomína sa, že by ňou mohol byť Účtovný dvor, ale je to len nezáväzná narážka. Veľká rada určila Účtovný dvor na výkon tejto úlohy v zákone o kontrole štátu z 13. marca 2014 a vo februári 2015 zrušila možnosť alternatívy. Účtovný dvor bude jediným telesom na revíziu štátnych účtov. Účtovný dvor podlieha federálnemu zákonu o ustanovovaní a dohľade nad revízormi zo 16 decembra 2005. Pretože ide o zásah do ústavy, referendum je povinné. 64.2% ženevských voličov akceptovalo Účtovný dvor ako jedinú kompetentnú jednotku na revíziu štátnych účtov.
Zvyšné otázky sa týkali sociálnej sféry. Mala byť znížená subvencia nájomníkom a zvýšený prah príjmu na jej udelenie, akceptovaná 52.02%. Ďalej znížená subvencia na zdravotné poistenie, akceptovaná len pošepky 50.26%. Vo Švajčiarsku nie je zdravotné poistenie kryté zo sociálnej pokladne, ale si ho uzavrie každý sám a platí každý sám. Ak nevládze platiť, požiada o pomoc kantón a ak spĺňa kritériá, bude mu poskytnutý príspevok. Zdravotné poistenie je veľkou témou a často sa hlasuje o jeho zmenách a vylepšeniach.
Zníženie príplatkov k dôchodku starobnému a invalidnému pre osoby, ktorých príjem nepokrýva životné potreby, bolo siedmou otázkou. Do rozhodujúceho príjmu sa malo započítať 10% sumy zdravotného poistenia, ak je toto preplácané subvenciou, čo zodpovedá 52.40 Frs mesačne pre osamelo žijúcu osobu. Toto nové opatrenie bolo zamietnuté 55.9% hlasov. Sociálne cítenie a solidarita s dôchodcami je silná.
Poslednou témou, no nie najmenej významnou, bola faktúra 20.9 milióna za presťahovanie kasární zo štvrte Vernets, ktorá sa má stať súčasťou centra mesta výstavbou 1500 bytov s príslušnou obslužnou infraštruktúrou, na perifériu kantónu v meste Meyrin v lokalite Mategnin na francúzskej hranici, kde líšky dávajú dobrú noc, a dve ďalšie lokality pre cvičiská. Kedysi bola štvrť Vernets mimo mesta, ale to je už dávno. Rozvoj postupne pohlcoval okolie, stále vyššie budovy s bytmi a hodinkárňou Rolex obkolesovali kasárne a ihrisko a areál, stále vo vlastníctve štátu Ženeva, sa stal predmetom plánov rozvoja. Armáda ho mala zmluvou s Konfederáciou z roku 1985 prenajatý do roku 2040. Predčasnému opusteniu lokality sa armáda nebránila, ale vyžadovala funkčný ekvivalent inde v kantóne. Navyše bola armáda ochotná zdieľať nové inštalácie s civilnými zložkami, ako policajtmi a policajnými ašpirantmi vo výcviku.
Vernets by sa integrovali do mestského tkaniva hlavne 1500 novými bytmi, škôlkou, jaslami, a predvída sa tam i 300 študentských bytíkov, obchody, mnoho administratívnych a živnostníckych priestorov, parkoviská pre bicykle a skútre, priestory pre asociácie a kultúru. Očakáva sa investícia vo výške 650 miliónov frankov.
V prípade odmietnutia presťahovania sa vojakov by kantón musel investovať 25 miliónov do renovácie existujúcich priestorov, nakoľko je vlastníkom pozemku i budov. Napriek tomu sa menšina v parlamente postavila proti sťahovaniu s tým, že kantón nemá čo platiť za presťahovanie kasární a obávala sa, že armáda v rámci reformy kantón napokon opustí. Od pripojenia Ženevy ku Konfederácii v roku 1815 je jasné, že kantón je neubrániteľný. Armáda tvrdí, že v Ženeve ostane prítomná stále. V prospech presťahovania sa bolo 68.5% ženevských voličov. Presťahovanie kasární je prvým krokom vo významných zmenách, ktoré zónu čakajú. Má sa stať novým obchodným a obytným centrom po odchode malých a stredných podnikov, predajní a opravární áut, skladov. Veľmi vychytená lokalita blízko dnešného hypercentra, kde rozvoju bránili nájomné zmluvy uzavreté na desaťročia.
V Ženeve boli všetky štyri federálne otázky zamietnuté.
Mestské referendum v Ženeve
Sami Kanaan, socialistický mestský radca v Ženeve, utrpel veľkú porážku. Len tri volebné obvody mu schválili kredit na rekonštrukciu Múzea umení a dejín. Všetky tri volebné obvody pravicové. Všade inde voliči odmietli faktúru za 125,9 milióna na rozšírenie múzea. Myšlienku podporovali i liberáli, a dôkazom je podpora v dobrých štvrtiach. Zamietnutie je jednoznačné a bez odvolania 54.34%.
Súvisiaci blog: Ťažký život cudzinca v sladkom Švajčiarsku
