Mnohokrát sa stáva, že otázka, ktorá je z vnútropolitického hľadiska považovaná za podradnú, vzbudzuje veľa pozornosti na medzinárodnej scéne, a naopak. Napríklad pri bratislavskom hlasovaní o eurovale boli dva aspekty, prijatie eurovalu a pád vlády, posudzované s rôznou váhou doma a v zahraničí. Pri švajčiarskom hlasovaní 30 novembra 2014 sa tento jav objavuje znovu. Z domáceho hľadiska najviac pozornosti priťahuje druhá referendová otázka o iniciatíve Ecopop a v Ženeve otázka o zrušení daňových privilégií bohatých cudzincov, kým svetové finančné kruhy ostro sledujú iniciatívu "Zachráňte švajčiarske zlato", ktorá by mohla pohnúť celosvetovými cenami zlata počas mnohých rokov.

Stop daňovým privilégiám milionárov

Pod týmto názvom bola spustená federálna iniciatíva ľavice. Zber podpisov bol úspešný a bolo vyhlásené referendum. Ženevskí ľavičiaci si pre istotu zorganizovali ešte aj republikové referendum. V prípade schválenia federálneho referenda bude platiť toto federálne. Ale ak by federálne referendum nebolo schválené, stále ešte môže byť schválené kantonálne referendum, ktoré by platilo len doma. Za ostatných pár rokov boli takéto kantonálne referendá schválené v kantónoch Appenzell-Ausserrhoden, Basel-Landschaft, Basel-Stadt, Schaffhausen a Zurich. Daňové privilégiá pre majetných cudzincov tam boli zrušené. V ďalších kantónoch Appenzell-Innerrhoden, Bern, Luzern, Sankt-Gallen, Thurgau boli podmienky sprísnené. Pretože ide o významnú ekonomickú otázku a jednoduché zrušenie by mohlo znamenať stratu daňových príjmov, ženevská Štátna rada (vláda) pripravila protinávrh, podľa ktorého by sa namiesto zrušenia zvláštneho režimu zdanenia iba sprísnili podmienky na získanie toho štatútu. Ako vždy, keď sa povedľa pôvodnej iniciatívy predkladá aj vládny protinávrh, sa kladie zvlášť otázka áno-nie pre obe, a potom ešte tretia otázka pre prípad, že by boli schválené oba návrhy. Otázka je o priorite pre pôvodnú iniciatívu alebo vládny protinávrh. Tak sú pokryté všetky možnosti. Na rozdiel od "referend" pod ruskou čižmou, kde sa dá len rozhodnúť, či sa má ľuďom zlomiť ruka alebo noha, buď či majú byť pripojení k Rusku hneď, alebo neskôr.

Zdanenie podľa výdavkov je zvláštny režim zdanenia pre bohatých cudzincov, ktorí nemajú vo Švajčiarsku príjem. Namiesto ich všetkého majetku sa im zdaňujú len výdavky utratené vo Švajčiarsku. To zahŕňa nájomné alebo hodnotu fiktívneho nájomného, ak by neboli vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorú obývajú, len nájomníkmi. Ďalej to zahŕňa výdavky na jedlo, šaty, vzdelanie, domáci personál, cestovanie, autá a iné dopravné prostriedky. Pre priamu federálnu daň musí suma výdavkov dosiahnuť aspoň päťnásobok nájomného a kantóny si stanovujú vlastné minimálne čiastky. Ak je suma pasívnych príjmov dosiahnutá vo Švajčiarsku (napríklad výnosy z cenných papierov či finančných transakcií) vyššia, ako výdavky, tak sa zdaňuje vyššia suma. Táto suma sa vezme za daňový základ a s ním sa ďalej pracuje. Daň sa vypočíta ako pre bežného obyvateľa krajiny.

Pre priznanie štatútu zdanenia podľa výdavkov musí daňovník splniť nasledovné podmienky:
- cudzí štátny príslušník
- prvý pobyt vo Švajčiarsku alebo návrat po minimálne 10 rokoch strávených inde
- žiadna zárobková činnosť vo Švajčiarsku

Ktokoľvek spĺňa tieto podmienky, má právo byť zdanený pre priamu federálnu daň podľa výdavkov. Kantóny majú daňovú suverenitu a stanovujú si svoje podmienky pre kantonálnu a obecnú daň. Možnosť pritiahnuť bohatých cudzincov výhodným daňovým režimom preferuje daňovú konkurenciu pred daňovou harmonizáciou a preto je tŕňom v oku ľavice.

Zdanenie cudzincov podľa výdavkov bolo vynájdené na konci 19. storočia v kantóne Vaud pre bohatých cudzincov a na federálnej úrovni zavedené v roku 1934. V roku 1940 bolo rozšírené o daň pre národnú obranu. V roku 1990 v rámci kantonálnej harmonizácie daňových režimov mali kantóny prispôsobiť svoj daňový systém zdaneniu podľa výdavkov. Bez tohto režimu zdanenia, s ohľadom na nemožnosť kontrolovať príjmy a majetky daňovníkov mimo Švajčiarska, by správne zdanenie cudzincov bolo obťažnejšie.

Posledné roky je tento systém stále kontroverznejší. Argumenty proti takémuto zdaňovaniu sú nerovnosť v právach a povinnostiach pre boháčov, ktorá je údajne protiústavná. Ďalším argumentom proti je dobrovoľnosť a systém dôvery - daňový úrad nemá možnosti údaje účinne overovať. V rámci boja proti ekonomickej kriminalite je vraj nevyhnuté, aby každý daňovník niekde na svete musel deklarovať všetky svoje globálne príjmy. Systém zostrojený pre bohatých dôchodcov je stále viac využívaný na daňovú optimizáciu stále mladších osôb (v Ženeve má polovica z nich pod 60 rokov), ktoré ostávajú ekonomicky aktívne a majú veľké príjmy v zahraničí, alebo dokonca aj vo Švajčiarsku ako šéf podniku Ikea Ingvar Kamprad. Od roku 1995 sa počet takýchto daňovníkov zvýšil o 80%. Zástancovia zas namietajú, že tento režim sa netýka všetkých bohatých, iba cudzincov a sú tam kladené ďalšie reštriktívne podmienky. Tento systém zdanenia umožňuje zdaňovanie bohatých cudzincov, ktorí si zvolili za daňovú domovinu Švajčiarsko, ale títo obvykle majú dosť nehnuteľností aj inde a prenesenie daňového sídla je pre nich len jednoduchým administratívym úkonom. Mnohé európske krajiny tento švajčiarsky zákon kritizujú, iné majú podobný režim zdanenia pre cudzincov (Veľká Británia, Monaco, Liechtenstein, a najnovšie aj Portugalsko, Španielsko a Belgicko). Na druhej strane Nemecko, Francúzsko a Spojené štáty neuznávajú štatút švajčiarskeho rezidenta so zdanením podľa výdavkov a tým dotknuté osoby zbavujú ochrany podľa konvencie o dvojitom zdanení.

V roku 2012 bolo vo Švajčiarsku 5624 osôb zdanených podľa výdavkov, čo prinieslo 695 miliónov daňových príjmov, z toho 192 miliónov pre Konfederáciu, 325 pre kantóny a 178 miliónov obciam. Väčšina osôb sídlila v kantóne Vaud na riviére Ženevského jazera (1396) a kvôli anglickej šľachte na tejto Riviére bolo zdanenie podľa výdavkov aj pôvodne zavedené. V horskom kantóne Valais - Wallis bolo 1300 takýchto daňovníkov, v italofónnom Ticino - Tessin 877, a v Ženeve 710 osôb. Spolu to dáva 76% všetkých osôb vo Švajčiarsku. Zo zbytku Švajčiarska je takýchto daňovníkov najviac v kantóne Graubünden - Grisons (268) a Bern (211). Oba kantóny majú prekrásne hory.

Ženevská kantonálna iniciatíva vychádza z podobných premís a tvrdí, že daňový režim zdanenia podľa výdavkov predstavuje daňové straty. Osoby zdanené v zvláštnom režime platia v priemere 130 tisíc frankov daní ročne. Ak by dotknuté osoby boli zdanené podľa globálnych príjmov a globálneho majetku, daňové príjmy by vraj boli vyššie. Toto je založené na chybnej statickej úvahe, že všetci dotknutí sa radi nechajú ošklbať, aj keď to pre nich prestane byť výhodné. Príklad z Zurichu ukazuje, že od referenda v 2009 odišla polovica bohatých daňovníkov, ale zvýšené zdanenie druhej polovice zhruba kompenzovalo výpadok. Podľa referendového výboru je to dôkaz, že v Zurichu konali správne. Ale ak sa tým nezískalo nič, načo bola dobrá tá iniciatíva?

Väčšina ženevskej Veľkej Rady (parlament) iniciatívu odmietla a prišla s protinávrhom. Vraj by schválenie iniciatívy neprinieslo dodatočné príjmy, ale naopak straty. V normálnom režime sú ženevské dane progresívne a daň z majetku je jedna z najvyšších vo Švajčiarsku i na svete. To by dalo dobrú motiváciu na odchod daňových poplatníkov, ktorým by sa daňové zaťaženie skokovo zmnohonásobilo. Poľovať na bohatých, ktorí sa podieľajú na prosperite krajiny, nie je dobrý nápad.

Preto navrhnujú sprísnenie režimu zdanenia podľa výdavkov, ale v princípe ho žiadajú zachovať. Zdanená suma musí byť aspoň 7-násobok nájomného, ktoré je v Ženeve obzvlášť vysoké. Takto vypočítaná suma sa zvýši ešte o 10%. Pridajú sa príjmy z nehnuteľností vo Švajčiarsku, z autorských práv, patentov, všetkých rent, dôchodkov, výživného a finančných príjmov. Suma je indexovaná každý rok podľa vývoja inflácie. Pre porovnanie v kantóne St. Gallen bolo sprísnenie na 6-násobok nájomného, alebo minimum 600 tisíc frankov ročne.

Iniciatíva bola zamietnutá na federálnej úrovni všetkými kantónmi okrem jedného, Schaffhausen, a 59,2% väčšina ľudu ho zamietla. Infografika je na stránkach Tribune de Genève.
Aj ženevská iniciatíva, aj vládny protiprojekt boli zamietnuté 68,6% a 56,6% hlasov a neprešli ani v jednej obci, ani v jednom volebnom obvode. Ak by iniciatíva bola úspešná, vláda chcela stiahnuť svoj projekt rozpočtu 2015 na prepracovanie. Ženevania majú radi svojich boháčov, lebo si uvedomujú, že bohatí im financujú sociálny štát. Nič sa teda nezmení, zdanenie podľa výdavkov ostáva v legislatívnom arzenáli a je možné ho naďalej používať ako doteraz. Socialisti, komunisti, odborári a zelení zaznamenali ďalšiu veľkú prehru.

Zastavme preľudnenie - áno zachovaniu prírodných zdrojov

Po 9. februári 2014, keď ľud schválil obmedzenie prílevu cudzincov, bol text tejto iniciatívy ešte 3-krát reštriktívnejší. Argumenty referendového výboru boli zhrnuté v blogu "Malthuziánska zelená iniciatíva boduje".

Kampaň proti iniciatíve bola veľmi tvrdá a nie vždy korektná. Všetko v mene "politickej korektnosti", ktorá občas ide na úkor slušnosti. Zástancovia iniciatívy z nej vyšli doráňaní mediálnymi útokmi zo všetkých strán. Ľavica ich označovala za primitívnych xenofóbov, pravica za nepriateľov rastu a prosperity. Pritom hnutie má za cieľ práve toto, namiesto jalového rastu štrukturálne reformy a zelenú revolúciu, dosiahnuť viac s menšími vynaloženými prostriedkami. Prosperita môže byť dosiahnutá aj bez rastu HDP. Najmiernejšie označenie textu iniciatívy prišlo z vedeckých kruhov: pomýlená. Iniciatívu odmietli všetky politické strany a združenia. Ľudová strana SVP - UDC nechala voľnú voľbu ako jediná, ktorá text otvorene neodsudzovala. Stačilo stanovisko, že referendum 9. februára vyhrali, ručná brzda bola zatiahnutá, už je zbytočné koňa biť. Ecopop existuje 40 rokov a ich prvé politické vystúpenie skončilo veľkým fiaskom.

Iniciatíva Ecopop bola masívne zamietnutá 74% ľudu a všetkými kantónmi (infografika Tribune de Genève je tu). V kantóne Ticino sa očakával súhlas 56%, nakoniec bola iniciatíva zamietnutá 63% hlasov, čo je najnižšie zamietnutie v krajine. Strana zelených si blahoželá k zamietnutiu, ale dodáva, že buržoázna väčšina mohla predísť referendu, ak by venovali pozornosť platovému dumpingu a drobeniu územia. Tieto sú vraj dôsledkami vnútornej politiky a nie prílevu cudzincov.

Zachráňte švajčiarske zlato

Zlato malo dlho kľúčovú úlohu v medzinárodnom menovom systéme. Najprv priamy platobný prostriedok, neskôr etalón, podľa ktorého sa porovnávali devízy, pred 40 rokmi stratilo úlohu referenčnej hodnoty a stalo sa už len komoditou. Národná banka Švajčiarska sa podobne ako iné centrálne banky zriekla totálneho krytia meny zlatom a používa monetárnu politiku ako nástroj zachovania monetárnej rovnováhy. Stabilita cien je regulovaná zásobovaním trhu čerstvou hotovosťou. Ústava predvída čiastočné krytie meny zlatom pre prípad, že by sa v medzinárodnom peňažnom systéme kvôli kríze bolo treba vrátiť k zlatu ako privilegovanému platobnému prostriedku.

Iniciatíva o zlate žiada, aby sa rezervy Národnej banky zdvihli na minimálne 20% aktív, aby zlato bolo nescudziteľné a jeho zásoby by sa mohli len hromadiť, ale už nie predávať, a aby všetko zlato bolo uskladnené vo Švajčiarsku.

Federálna vláda i parlament zastávali názor, že rešpektovať tieto podmienky by obmedzilo akcieschopnosť Národnej banky pri plnení jej základných úloh, ktoré sú definované ako stabilita cien, podpora ekonomického rastu a nízkej nezamestnanosti. Nahradiť tieto funkcie hromadením zlata len preto, aby bolo doma, ale ktoré by v kríze nemohlo byť ani použité, by bolo úplne bez úžitku. Preto i federálna vláda, i parlament doporučili hlasovať proti iniciatíve.

Aktíva Národnej banky sú monetárne rezervy, uložené v zlate či iných komoditách a v zahraničných menách. Ku koncu 90-tych rokov predstavovali zlaté rezervy malej krajiny neuveriteľných 2590 ton. Pre porovnanie, USA majú asi 8 tisíc ton (pri 25-násobnom HDP), Nemecko 3.3 tisíca ton (pri 6-násobnom HDP) a Medzinárodný menový fond 2.8 tisíca ton. Dňa 1.1.2000 vstúpila v platnosť nová federálna ústava, ktorá umožňovala znížiť zlaté rezervy, ktoré sú dnes asi 1040 ton, 10% aktív. Výťažok z predaja 1550 ton bol rozdelený: 14 miliárd bolo rozdelených kantónom a 7 miliárd šlo do federálnej pokladne. Zisky Národnej banky sú každoročne rozdelené z dvoch tretín kantónom. Iniciatíva z 24. septembra 2006 žiadala, aby sa kantónom rozdelila len prvá miliarda a zbytok bol použitý na jednorazovú podporu I. piliera (starobné poistenie AHV-AVS a invalidné poistenie AI). Iniciatíva bola zamietnutá 58.3% hlasov.

Ak by BNS bola povinná si do piatich rokov doplniť zlaté rezervy na 20% aktív a zlato už nikdy nepredávať, bolo by tažké urobiť to, čo v 2010, keď sa frank na pár dní posilnil na paritu s eurom. Vtedy hrozili masívne bankroty švajčiarskych podnikov, ktoré neboli schopné umiestniť svoju produkciu na zahraničných trhoch. Odvtedy BNS pravidelne intervenuje na obranu plafónu 1.20 CHFEUR. Zlé jazyky hovoria, že frank odvtedy prestal byť nezávislou menou a je na šnúrke od gatí frankfurtskej eurobanky. Ak by bol limit na 20% zlata v aktívach, bolo by nutné buď nakúpiť zlato, alebo predávať cudziu menu, ale to by ďalej posilnilo frank. Menové cvičenie, ktoré v 2010 zachránilo ekonomiku pred kolapsom, by sa už nedalo zopakovať. Trhy uverili, že BNS myslí vážne strop 1.20, aj keď predtým neubránila 1.25. BNS naozaj nakupuje dosť devíz, aby kurz neklesol pod túto hranicu. Ak by vedľa devíz musela dopĺňať zlaté rezervy bez ohľadu na cenu zlata, nemala by prostriedky na obranu franku pred zhodnocovaním. Zároveň by prestali fungovať mechanizmy na ochranu pred rizikom. Pád kurzu zlata v 2013 by znamenal veľkú stratu. Tiež v záujme minimalizácie rizík je 70% zlata schovaných doma, 20% v Bank of England a 10% v Kanade, ale táto informácia bola zverejnená až po úspechu pri zbere podpisov. Zlato neprodukuje ani úroky, ani dividendy a výpadky pri fluktuácii cien zlata by znamenali straty bez možnosti ich zmiernenia. BNS hospodári veľmi dobre a produkuje zisky.

Iniciatíva bola zamietnutá veľkou väčšinou cez 78% hlasov ľudu a všetkými kantónmi. Interaktívna infografika je na stránkach Tribune de Genève.

Kantonálne iniciatívy

V kantóne Neuchâtel populácia schválila sovietskym skóre 90.6% možnosť parlamentu zosadiť člena vlády alebo justičnej autority. V kantóne Vaud boli zamietnuté 4 projekty zlučovania obcí. V kantóne Valais ľud schválil rozpočet 2015 s úsporami 31 miliónov. V Zurichu ostanú zachované záchytky napriek značným nákladom na ich prevádzku, ktoré sú však malé v porovnaní s nemocničnou izbou.

Súvisiaci blog:

Malthuziánska zelená iniciatíva boduje