Septembrové regionálne voľby v Katalánsku rozhýbali proces, o ktorom nie je presne jasné, kam povedie. Víťazné strany žiadajúce odtrhnutie autonómie (CUP a Junts pel Sí) chcú vytvoriť nezávislú republiku, centrálna vláda chce zachovať jednotu španielskeho štátu. Akým spôsobom sa dosiahne jedno alebo druhé je zatiaľ veľmi ťažké predvídať, viariantov je totiž hneď niekoľko.

Šachová partia sa začala

Tento pondelok katalánsky parlament prijal deklaráciu, ktorá očakáva osamostatnenie Katalánska do roka a pol. Avšak neprešiel ani týždeň, a situácia sa začína komplikovať:

  • Vládna politická strana PP našla spoločnú reč s najväčšou opozičnou stranou PSOE a nováčikom týchto volieb – stranou Cuidadanos, ktorá sa v predvolebných parlamentných prieskumoch pohybuje na druhom, respektíve treťom mieste. Všetky tri zastávajú názor, že situáciu treba riešiť legálnou cestou, uplatňovaním zákonov. Jednota strán posilňuje (aspoň politicky) kroky, ktoré podnikla a podnikne vláda, vrátane možnosti odobrania právomocí tejto autonómii. Tá sa v prvom kroku obrátila na ústavny súd.
  • Ústavný súd jednomyselne potvrdil pozastavenie platnosti deklarácie o osamostatnení Katalánska. Inak povedané, proces osamostatnenia je legálne paralizovaný. Ak budú zástancovia nezávislosti pokračovať v krokoch smerujúcich k vytvorenia samostatného štátu, môžu byť obvinení a odsúdení.
  • Katalánsko zatiaľ nemá nového lídra. Po dvoch kolách volieb nového šéfa autonómie, staronový kandidát a „bojovník“ za samostatné Katalánsko, Artur Mas, nezískal dostatok podpory ani u zástancov nezávislosti. Prispela k tomu aktuálna korupčná aféra strany, ktorej šéfuje, a aj jeho ego, ktoré mu nedovoľuje uvoľniť miesto pre alternatívneho kandidáta prijateľného aspoň pre polovicu poslancov regionálneho parlamentu. Ak nedôjde k zhode a do 9. januára 2016 nebude zvolený nový predseda vlády autonómnej oblasti, automaticky budú vyhlásené nové regiónalne voľby.

Samostatnosť s ekonomickými následkami

Táto politická nestabilita neprospieva ekonomike. Hoci je podnikateľský sektor na vyjadrenia pomerne skúpy, postoj firiem je jasný. Súčasný neistý stav im nevyhovuje. Jemné „upozornenie“ z biznis sektoru zaznelo už pred rokom, keď bola snaha zorganizovať referendum v Katalánsku, ktoré nakoniec po právnych intervenciách skončilo akýmsi neoficiálnym verejným hlasovaním občanov.

Oveľa jasnejší postoj zaujal súkromný sektor pred tohtoročnými regionálnymi voľbami v septembri. V otvorenom liste prezident Španielskej konfederácie podnikateľských organizácií (CEOE), Juan Rosell a prezident Španielskej obchodnej komory, Josep Lluis Bonet vyjadrili obavy. Ak bude proces odrhnutia pokračovať, predpokladajú odchod firiem z Katalánska, čo povedie k poklesu zamestnanosti a životnej úrovne: „Podnikatelia by nemali vstupovať do politickej diskusie, ale môžeme vyžadovať od politických strán, aby jasne vysvetlili občanom dôsledky ich návrhov“.

Nezávislosť by podľa oboch prezidentov mala katastrofálne následky pre 220.000 firiem, ktoré v Katalánsku dávajú prácu 2 miliónom zamestnancov a pol miliónu živnostníkov. Veštia únik predovšetkým medzinárodných spoločností. Pripomínajú (tak, ako to deklaroval Brusel), že v prípade vzniku nového štátu by sa Katalánsko ocitlo mimo EÚ a eura. Zdá sa, že ani toto varovné zdvihnutie prsta nestačilo, keďže takmer polovica Kataláncov si vybrala cestu osamostatnenia.

J.Rosell súčasné dianie okolo deklarácie hodnotí ako jeden veľký omyl. Precíznejšia je medzinárodná ratingová agentúra Fitch, ktorá na prijatie deklarácie reagovala zníženim ratingu Katalánska o dva stupne, z BBB- na BB, s negatívnym výhladom.

Jedným z motívov osamostatnenia bol a je ekonomický argument. Katalánsko získava z Madridu menej ako mu odvádza. Ak však firmy začnú presúvať svoje sídla do iných častí Španielska, situácia sa može zmeniť.

Quo vadis Catalunya?