Viac ako pätina bratislavských bytov je v Petržalke

Pri odhade počtu žijúcich obyvateľov v Bratislave, sme sa stretli s problémom nedostupnosti aktuálneho voľne dostupného zdroja dát o počte bytov v Bratislave a jej nižších územných jednotkách. Ako zdroj týchto informácií sme predpokladali cenzus, register bytov, kataster nehnuteľností či evidenciu platieb za daň za nehnuteľnosti, ale pri každom tomto zdroji sme sa stretli s rôznymi problémami (dostupnosť, relevantnosť, aktuálnosť). Preto sme spracovali odhad počtu bytov v Bratislave a jej jednotlivých okresoch. Na základe tohto odhadu predpokladáme, že v Bratislave bolo v roku 2017 k dispozícii 212 000 bytov.   

     Cenzus v Slovenskej republike je zdrojom údajov nielen o obyvateľoch a úrovni bývania, ale aj o štruktúre bytového fondu. Tieto údaje sú od roku 1950 vzájomne a hierarchicky prepojene, to znamená, že každý dom / budova je rozdelená na byt / byty a v každom obývanom byte sa „vyskytoval“ aspoň 1 obyvateľ; byt bez obyvateľov je považovaný za neobývaný. Preto aj základným zdrojom pre stanovenie počtu bytov v Bratislave je tradične sčítanie obyvateľov, domov a bytov.

    Perspektívne by týmto zdrojom mohol byť Ministerstvom dopravy a výstavby SR pripravovaný register bytov. Tento by mal podľa dostupných informácií obsahovať primárne údaje o všetkých bytoch v bytových domoch. No na iných miestach sa píše, že nielen v bytových domoch, ale len v domoch, tak perspektívne by mohol byť zdrojom o všetkých bytoch bez ohľadu na typ domu. Avšak podľa najnovších informácií k tomuto registru a podľa oficiálneho vyjadrenia tohto ministerstva (z Národného akčného plánu SODB na roky 2017 až 2020) „nie je možné očakávať, že Register bytov bude funkčným, verifikovaným a relevantným zdrojom údajov pre najbližší cenzus. Ministerstvo výhľadovo predpokladá, že Register bytov by mohol byť k dispozícii až pre sčítanie v roku 2031“. Z tohto dôvodu nám tento register na dlhšiu dobu vypadáva ako možnosť zdroja takýchto údajov (veď to skôr ako predpokladáme budú k dispozícii údaje z cenzu 2021).

    Ako ďalší perspektívny zdroj prichádzajú do úvahy dáta z Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý je ústredný orgán štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností. Kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností a jeho súčasťou sú aj údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam. Aj keď kataster poskytuje službu pre informatívne nahliadnutie na nehnuteľnosti, tak ich voľný export za vybrané územie k dispozícii nie je.

    Podobne perspektívny zdroj je evidencia o dani z nehnuteľností. Po kontaktovaní Oddelenia miestnych daní a poplatkov Bratislava sme dostali odpoveď, že sumárne informácie za počet bytov (za ktoré bola zaplatená daň z nehnuteľnosti) majú k dispozícii len ako celok za Bratislavu a len za byty v bytových domoch a viacúčelových stavbách.

Tabuľka č. 1: Počet bytov v bytových domoch a viacúčelových stavbách v Bratislave

Zdroj: Oddelenia miestnych daní a poplatkov, evidencia o dani z nehnuteľností

    Z tohto dôvodu na stanovenie celkového počtu bytov v Bratislave v roku 2017 sme sa rozhodli spracovať odhad na základe cenzových dát 2001 a 2011 a k ním pripočítavať dáta zo štatistiky stavebníctva o dokončených bytoch za jednotlivé roky.

    Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 sa podľa § 2 (4) zákona č. 263/2008 Z. z. o sčítaní obyvateľov domov a bytov v roku 2011 vzťahovalo: na byty (obývané aj neobývané) a na všetky iné obydlia a prístrešia, v ktorých v rozhodujúcom okamihu sčítania niekto býval alebo trávil odpočinok, s výnimkou bytov v budovách zastupiteľských úradov cudzích štátov.

    Od roku 1980 do r. 1991 stúpol počet bytov v Bratislave o viac ako 21 %. Bolo to najmä z dôvodu masívnej výstavby v piatom bratislavskom okrese, konkrétne v Petržalke. V tomto okrese stúpol počet bytov na 2,5 násobok počtu z r. 1980. Ostatné okresy, s výnimkou štvrtého okresu, nezaznamenali žiadne výrazné zmeny v počte bytov.

    V medzicenzálnom období rokov 1991 a 2001 bol zaznamenaný pokles počtu bytov v okresoch Bratislava V a Bratislava I. Celkovo v Bratislave stúpol počet bytov len o 4 093 a to najmä kvôli výstavbe v štvrtom okrese.

Tabuľka č. 2: Počet bytov v Bratislave a bratislavských okresoch

Zdroj: SODB 2011, 2001, SĽDB 1991, 1980, 1970

    V roku 2001 bolo pre obyvateľov Bratislavy k dispozícii 165 587 bytov. O 10 rokov neskôr tento počet stúpol o 15,9 % na takmer 197 000 bytov. Medzicenzálny nárast bol zaznamenaný najmä v okrese Bratislava II., kde počet bytov stúpol o neuveriteľných 21 %. V ostatných okresoch bol tiež zaznamenaný nárast, ale nie až tak výrazný. Priemerný počet obyvateľov na jeden obývaný byt sa v okresoch Bratislava I až V pohyboval od 1,8 do 2,3 obyvateľa.

Keďže voľne dostupné údaje o dokončených bytoch sú dostupné od r. 2001, tak sme v prvom rade porovnali nami zvolenú metódu bilancovania s počtom sčítaných bytov v r. 2011.

    Od cenzu 2001 sa v Bratislave dokončilo 26 401 bytov a teda ich počet stúpol na odhadovaných 191 988. Oproti tomu sa pri cenze 2011 sčítalo o 4 922 bytov viac. Aj keby sme brali do úvahy, že cenzus prebiehal v máji a náš odhad je ku koncu roka a pripočítali by sme všetky dokončené byty v r. 2011 (1 768), tak by sme nedosiahli počet sčítaných bytov.

Tabuľka č. 3: Porovnanie počtu bytov v roku 2011 z SODB 2011 a odhadu autorov v Bratislave a bratislavských okresoch

Zdroj: SODB 2011, 2001, ŠÚ SR

    Odpoveď na vzniknutý rozdiel nám vie poskytnúť metodika sčítania bytov, kedy ako sme uviedli vyššie, predmetom sčítania boli aj byty v obydliach a prístreškoch, v ktorých v okamihu sčítania niekto býval alebo trávil odpočinok. Mohlo ísť napr. o apartmány či iné nebytové priestory, ktoré nie sú predmetom zberu dát o dokončených bytoch. Z tohto dôvodu by sme identifikovaný rozdiel považovali za nepodstatný a nami zvolený postup aplikovali aj na ďalšie roky. Ako základný bod budeme považovať údaje z r. 2011.

Tabuľka č. 4: Počet dokončených bytov v Bratislave a bratislavských okresoch, štatistika stavebníctva

Zdroj: ŠÚ SR

    Od roku 2011 počet trvalo bývajúcich obyvateľov Bratislavy stúpol o 16 372, no počet dokončených bytov stúpol o 15 079. Teda takmer každý nový obyvateľ Bratislavy sa mohol nasťahovať do novopostaveného bytu.

    Ak sa pozrieme na jednotlivé okresy, tak veľmi špecifický prípad sledujeme u piateho bratislavského okresu, kedy i keď za posledných 7 rokov klesol počet trvalo bývajúcich o 346 ľudí, tak za toto obdobie sa postavilo 3 027 nových bytov. Pri pohľade na posledný rok i keď medziročne počet obyvateľ stúpol o 48, tak sa dokončilo až 940 bytov.

    Podľa odhadu a aj na základe dlhodobého trendu najviac bytov je obyvateľom k dispozícii v okrese Bratislava II. V minulom roku ich odhadovaný počet takmer dosiahol 60 000 hranicu. Ďalej za ním nasleduje okres Bratislava V., ktorý v roku 2017 prekročil magickú métu 50 000 bytov.  

Mapa č. 1: Odhadovaný počet bytov v bratislavských okresoch

Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR, Odhad autorov

^{Pozn. za rok 2012 boli okrem dokončených bytov v r. 2012 pripočítané aj dokončené byty v r. 2011. Bolo to z dôvodu, že rozhodujúci okamih sčítania bol 21.05.2011 a teda nezohľadňoval všetky postavené byty v tomto roku. Na základe týchto údajov sme neprebilancovávali údaje za r. 2011 z dôvodu zrozumiteľnejšej porovnateľnosti s predchádzajúcimi cenzami}

    V priemere v Bratislave pripadajú na jeden byt (bez ohľadu na veľkosť bytu) dvaja trvalo bývajúci obyvatelia. Tento údaj je výrazne pod celoslovenským priemerom, ktorý v roku 2011 predstavoval takmer 2,7 obyvateľa na jeden byt.

    Najlepšia situácia je v Starom Meste, kde na jeden byt vychádza 1,7 trvalo bývajúceho obyvateľa. V okresoch Bratislava II. a Bratislava III. je pomer čo byt, to 2 obyvatelia. V štvrtom a piatom bratislavskom okrese je údaj mierne nad priemer a dosahuje hodnotu 2,2 obyvateľa na jeden byt.   

    Bývanie je jednou zo základných ľudských potrieb a jej uspokojenie je v podmienkach slovenskej ekonomiky prenesené na občana. Aj z tohto dôvodu je dostupnosť bývania priamo úmerná ekonomickým možnostiam jednotlivca či jeho rodiny. No poslaním štátu a aj samosprávy je vytvárať stabilné trhové prostredie umožňujúce domácnostiam bývať podľa ich príjmovej situácie. Z tohto dôvodu by mala samospráva aktívne, prostredníctvom tlaku na kvalitu bývania (a developerov), vstupovať do procesu bytovej výstavby. A na toto potrebuje pracovať s relevantnými dátami o fonde bytov.

Zdrojom údajov boli dáta zo SODB 2011, 2001 a SĽDB 1970,1980,1991 a tiež dáta zo štatistiky stavebníctva. Tieto dáta (ale aj mnohé iné) sú dostupné na web stránke Štatistického úradu SR. Zdrojom mapových podkladov bol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR.

Viac podobných článkov alebo informácií o autoroch je dostupných na www.klebedata.sk. Pekné hranie s dátami prajeme

Pavol Škápik, Viktor Robert Bederka