Premiér Fico sa od nástupu do vlády stal známym aj tým, že ako jeden z mála volených predstaviteľov nechodí do diskusných relácií, v ktorých by mal priestor aj jeho politický oponent. Túto dieru v slovenskej politickej komunikácii zapĺňajú do istej miery rozhlasové Sobotné dialógy, vysielané v prvý deň víkendu o 12:10 a v repríze v noci o 1:05 (s premiérom vždy poslednú sobotu v mesiaci).

V Dialógoch okrem politického hosťa a moderátora Braňa Dobšinského vystupuje vždy ešte jeden novinár. V tých ostatných účinkoval okrem premiéra Fica hlavný komentátor Pravdy Dag Daniš, predtým to bol napríklad aj Ivan Štulajter zo SME.

Diskusia v relácii plynie rýchlym tempom. Hosťa moderátor a novinár, podobne ako on ich, nešetria. Často si diskutujúci skáču do reči, ale väčšinou je to vo vhodných situáciách. Moderátor a novinár sa hosťa veľmi často pýtajú presne tie isté otázky, ktoré by som sa ho v danej chvíli chcel opýtať ja. Sobotné dialógy tak môžu byť do istej miery zdrojom reflexie aj pre takú osobu, akou je Robert Fico. Preto ma veľmi teší, že sobotné dialógy pozitívne hodnotia aj ľavicovo-orientované médiá.

Malý príklad. To, že Fico nemá žiadnu konkrétnu politickú víziu, ešte nemusí byť také zlé. Horšie je, že sa potom v diskusii veľa krát schováva za argument typu "my sme sociálno-demokratická vláda, a ako taká musíme to a to". To pre mňa, ako aj pre iných pragmaticky zmýšľajúcich ľudí, nie je presvedčivý argument správnosti tej či onej politiky. Ficov ideologický fatalizmus ("nedá sa nič robiť, my sme sociálno-demokratická vláda") skôr pripomína svetonázor tyranie väčšiny, ktorý nedávno kritizovala aj správa IVO. Navyše, Ficov mentálny obraz sociálno-demokratickej politiky reflektuje stav sociálnej demokracie tak niekdy tesne po druhej svetovej vojne. Ale možno by práve preto na premiéra fungovali skôr argumenty typu "sociálno-demokratická vláda v Maďarsku sprivatizovala nákladnú železničnú dopravu aj letisko", prípadne nejaké príklady z Blairových reforiem (napr. čiastočné spoplatnenie vysokých škôl a daňový bonus).

To už však zabieham ďalej, ako som chcel. Takže ešte raz, vrelá vďaka Braňovi Dobšinskému a celému tímu relácie Sobotné dialógy!