Jožko Mrkvička je talentovaný päťročný lyžiar. Ešte minulý rok jeho inštruktor zdôraznil, že takto dobre v tomto veku nelyžoval ani Adam Žampa. Počas tejto zimy sa už Jožko na svahu neobjavil. Lyžovanie nie je lacná záležitosť a jeho rodičia zápasia s finančnými problémami. Váhostav im totiž nepreplatil odvedenú prácu.
Ilustračné foto: SITA.
Vymyslený príbeh? Možno, no to sa vôbec nemusíme dozvedieť. O rodiny, ktoré postihne reštrukturalizácia Váhostavu, totiž nie je veľký záujem. Na rozdiel od nášho úspešného lyžiara. Ak sa Robert Fico rozhodol s patričným mediálnym humbukom stretnúť so Žampovcami, svedčí to v prvom rade o tom, že nedokáže vyriešiť príčinu a preto rieši následky.
Rodičia ako sponzori
Ani príbeh z úvodu nemusí byť celkom mimo reality. Nech už bude štátna podpora mládežníckemu športu akákoľvek, prvým sponzorom každého športovca sú rodičia. Tí mu kúpia prvú loptu, tretry, hokejku alebo zaplatia lístok na prvý lyžiarsky vlek. Ak to neurobia, žiadneho športovca mať nebudeme a premiér nebude mať koho zachraňovať pre slovenskú reprezentáciu.
A platí to aj naopak. Pre zlú ekonomickú situáciu sa už dnes mnohé veľké talenty ku kontaktu so športom vôbec nedostanú. Čo je na príčine? Napríklad chudobné regióny, kde neprichádza práca. Nemá po čom, keďže diaľnice staviame draho, netransparentne a pomaly. Ekonomickej sile rodín určite nepomáha, ak vláda umožní, aby veľký štátny dodávateľ nemusel z verejných peňazí vyplatiť svojich subdodávateľov.
Diváci a daňovníci
Aj keby nevyplatení subdodávatelia Váhostavu nevychovali žiadneho mladého športovca, stále sú pre domáci šport mimoriadne dôležití. V prvom rade, ako diváci, lebo bez nich nemá žiadne športové podujatie opodstatnenie. V ďalšom rade ako daňovníci. Štát totiž šport nepodporuje zo svojho, ale iba presmerúva vyzbierané dane.
Podľa polonahých fotiek nášho premiéra, ktoré sa objavili v bulvárnych plátkoch, je Robert Fico športovec telom aj dušou. Škoda, že svoje vyrysované svaly nevyužíva na zastrašenie spriaznených oligarchov, aby vyplatili vlastných dodávateľov. Peniaze od štátu totiž dostali.
Zákaz národného športu
Približne rok pred voľbami prináša Smer sociálne balíčky, ktoré vraj majú zmierniť zložitú situáciu sociálne zraniteľných. V skutočnosti sa však rozhoduje namiesto svojich voličov, aby napríklad necestovali autobusmi, ale vlakmi. Rovnaké je to aj s podporou športu. Najviac ide do obľúbenej aktivity politických mecenášov – futbalu. A môžu to byť peniaze, ktoré chýbajú inde, napríklad Žampovcom v lyžovaní.
Šport potrebuje rozsiahlu reformu a nie je v mojich silách povedať, ako má vyzerať. No jedno viem iste: Prvým krokom by mal byť legislatívny zákaz národného športu, ktorým je odrbávanie strednej triedy oligarchami.
