Štátny úradník je podľa mnohých staršia „teta“, ktorá s igelitkou z obchodného reťazca o siedmej nastupuje do práce, aby z nej bez väčšieho záujmu o tretej odišla. Byrokratický aparát je prebujnený, predražený, lenivý a nevýkonný.  Svet by bol asi príliš nudné miesto, keby v ňom platili všetky zjednodušenia. V zlepšovaní práce verejnej správy sa urobilo za posledných 10 rokov mnoho (stále nie však dosť). Jednou z malých kvapiek v tejto snahe bolo a je Štipendium M. R. Štefánika.  V rokoch 2006-2008 a následne opätovne v rámci Stratégie Minerva 2.0 od roku 2011 slovenská vláda udelila plné štipendium na magisterské a doktorandské štúdium na najlepších zahraničných školách 25 študentom. Podmienkou získania štipendia bolo, aby sa jeho príjemcovia zaviazali pracovať v štátnej správe.

Výsledkom tejto iniciatívy je aj to, že pre slovenskú štátnu správu pracuje niekoľko ľudí s kvalitným vzdelaním, ktorí odvádzajú výbornú prácu. Iva Kleinová, ktorá vyštudovala manažment verejnej správy na Columbia University, popisuje svoju motiváciu pre prácu v štátnej správe nasledovne: „Chcela som pracovať na naozajstných problémoch, ktoré tlačia túto krajinu. Tiež som išla študovať magisterské štúdium manažmentu štátnej správy, tak to bol prirodzený výber. Rolu hralo aj to, že štipendium bolo ochotné platiť všetky náklady štúdia na jeden rok, čo mi dnes pomáha žiť život bez obrovského dlhu.“ Matej Sapák, absolvent práva na Harvarde dodáva „a okrem toho sa na Slovensku práve diali veľmi zaujímavé veci, končila druhá Dzurindova reformná vláda, modernizovala sa štátna služba a vďaka rýchlemu rastu a rozvoju ekonomiky existovali príležitosti dostať sa podstatne skôr k podstatne zaujímavejšej práci, ako na porovnateľných kariérnych pozíciách v zahraničí.“  Martina Kobilicová vďaka štipendiu vyštudovala  medzinárodné vzťahy a ekonómiu na Johns Hopkins Univerzity.

Ako využil štát zručnosti ľudí, do ktorých štúdia výrazne investoval? Matej Sapák najskôr zastupoval Slovensko v medzinárodných arbitrážach. "Hrdý som na vyhratú arbitráž v spore HICEE. Dosiahli sme, aby si Penta svoje spory v zdravotníctve riešila tam, kde je to vhodné: na slovenských súdoch a Ústavnom súde. Tieto súdy totiž rozhodujú v súlade s národným a európskym právom a majú kompetencie prípadné zlé zákony aj meniť v prospech slovenských občanov, a nie len k zlým zákonom prihodiť daňovým poplatníkom aj účet za odškodnenie „zahraničného“ investora.“ Matej neskôr s Martinom Brunckom, splnomocnencom vlády SR pre vedomostnú ekonomiku, vypracoval stratégiu Minerva 2.0.  Martina Kobilicová najprv pracovala ako riaditeľka makroekonomických analýz v Inštitúte finančnej politiky MF a momentálne zastupuje svoju inštitúciu v OECD. "Som rada, že som mohla byť členom z jedného z najvýkonnejších tímov v štátnej správe", opisuje svoje pôsobenie v IFP.

Ľudia s kvalitným vzdelaním sa do štátnej správy rozhodne nedostali len cez Štefánikovo štipendium. Robert Auxt, absolvent London School of Economics a bývalý londýnsky investičný bankár, pomáha Ministersvu financií s rokovaniami v súvislosti s eurokrízou. „Moja práca mi umožňuje sa dostať k reálnemu riešeniu v súčasnosti najpálčivejších problémov finančného sektoru. V porovnaní s mojim očakávaniami, musím hodnotiť kolegov a pracovné prostredie veľmi kladne,“ dodáva Auxt. (Pozn.: V štátnej správe máme samozrejme desiatky skvelých kolegov, na ktorých menovanie tento blog neposkytuje priestor.)

Práca v štátnej správe má mnoho problémov, ktoré majú hlbší pôvod než hovoria ľudové stereotypy.  Základný problém podľa Sapáka je fakt, že nik poriadne nevie, čo vlastne od štátnej správy má očakávať. „Musíme sa na úrovni predsedu vlády a jeho kabinetu zamyslieť nad tým, aké úlohy má štátna správa plniť. Každé ministerstvo sa potom musí kriticky pozrieť na to, ako tieto úlohy plní a aké organizačné a procesné zmeny sú nevyhnutné. A až keď budeme dobre rozumieť procesom a úlohám jednotlivých ministerstiev, môžeme pristúpiť tu k šetreniu, a následne k zdvíhaniu platov a investíciám do ľudského kapitálu. Možných prístupov je mnoho, inšpirovať sa môžeme napríklad nemeckou reformou štátnej správy v 90-tych rokoch, alebo francúzskym Direction générale de la modernisation de l'état (DGME)“. Kleinová vidí problém už v samotnom výbere úradníkov: „V štátnej správe sa premyslene neprijímajú ani nerozvíjajú profesionálni štátni úradníci, ktorí by vedeli samostatne ťahať tento štát dopredu nezávisle na politickej situácii. Slovensko by sa malo snažiť mať štátnu správu, ktorá sa vie inovovať zdola a ktorá je dostatočne dobre platená (ideálne nadpriemerne platená), aby vedela nalákať tých najlepších.“ Ich slová potvrdzuje napr. aj posledná štúdia OECD Goverment at a Glance. Slovensko je jedna z mála krajín OECD, ktoré nemajú systém merania výkonnosti štátnej správy, koncepčný prístup k rozvoju ľudských zdrojov štátnej službe a pri zmene vlád dochádza k obmene úradníkov aj na nižších úrovniach riadenia. Nato, aby v tomto smere nastala pozitívna zmena, sa musí podľa Kleinovej táto agenda dostať na mentálnu mapu politikov. „Slovensko je relatívne malé, všetci sa poznajú a je tu potenciál naozaj veľa vecí zmeniť. Je to teoreticky ľahšie, ako vo väčších krajinách. Chce to ale ráznejší prístup k tejto problematike predovšetkým zo strany politikov, ktorí by mali reformu štátnej správy považovať za úplne zásadnú časť svojho programu.“

Vzhľadom na poučenie z prvých ročníkov štipendia, kedy sa umiestňovanie štipendistov na ministerstvá ukázalo ako komplikovaný a značne nefunkčný proces, budú štipendisti od roku 2011 umiestňovaní do špecializovaného útvaru na Úrade vlády.  Tento útvar, silne inšpirovaný už spomínaným DGME, vytvorí zo štipendistov malé konzultačné tímy, ktoré budú pod vedením skúseného manažéra (ideálne niekoho na úrovni partnera, zo súkromnej konzultačnej spoločnosti, alebo skúseného a reformného štátneho úradníka)  pracovať na krátkodobých projektoch na vybraných ministerstvách. Ich úlohou bude znižovať byrokratickú záťaž,  modernizovať, hľadať úspory v tom, ako tieto inštitúcie fungujú, a v neposlednom rade budovať kapacity štátnych zamestnancov.

V súčasnosti naši partneri na Úrade vlády a Ministerstve školstva pracujú na úpravách výberového procesu Štefánikovho štipendia a pripravujú výber jeho administrátora. Najpodstatnejšia informácia ale zrejme je, že ak máte ambíciu študovať na elitnej zahraničnej VŠ a následne by ste chceli pomôcť pri riešení  problémov tejto krajiny, v priebehu apríla-mája očakávajte vyhlásenie ďalšieho ročníka Štefánikovho štipendijného programu.

Martin Dubéci

Autor je analytikom Útvaru splnomocnenca vlády SR pre vedomostnú ekonomiku.

Minerva je národnou stratégiou, ktorá má posunúť Slovensko z pozície krajiny, ktorá vyrába produkty vymyslené inde, na krajinu, kde sa takéto produkty vymýšľajú. Minerva má celkom 26 riešení, týkajúcich sa oblastí vzdelávania, vedy a výskumu, inovatívneho podnikania a interakcií medzi týmito oblasťami. Okrem toho rieši sedem systémových problémov, bez ktorých inovácie u nás ďalej neposunieme. Tento príspevok sa týka opatrenia S5 - Štipendium M.R. Štefánika.

Navštívte našu webovú stránku alebo nás sledujte na Facebooku a Twitteri, ak sa chcete zapojiť do diskusie o našej spoločnej vízii pre bohatšie a zaujímavejšie Slovensko.