Denník Pravda priniesol dnes popoludní správu, že britský minister financií George Osborne prehlásil, že v prípade opustenia EÚ bude musieť Veľká Británia opustiť aj jednotný trh. "Odchod z EÚ je jednosmerným lístkom k chudobnejšej Veľkej Británii,“ povedal Osborne (Brexit bude znamenať aj opustenie jednotného trhu, SITA, 16.05.2016 15:57).

Táto správa je typická ne-správa. Príklad spravodajstva, ako sa nemá robiť. Text neobsahuje základné atribúty správy. Síce prinesie kto a čo zhruba povedal, ale už nie kedy, kde a pri akej príležitosti a ako sa to noviny dozvedeli. Pochybujem, že by SITA mala stáleho spravodajcu na letisku Stansted, kde uvedené slová odzneli. Nájsť sa to podarilo vďaka textovému reťazcu "one-way ticket to poorer Britain": Brexit would be one-way ticket to poorer Britain, insists George Osborne, Herald Scotland, Michael Settle, 16 May 2016.

Oficiálnou funkciou pána George Osborne je Chancellor of the Exchequer, Kancelár Šachovnice podľa veľkého účtovníckeho stola potiahnutého čiernym súknom a so zvýšenými okrajmi, aby z neho nič nespadlo, ktorý pripomínal šachový stolík a na ktorom sa od stredoveku diali najdôležitejšie účtovné operácie krajiny. Jeho stanoviská proti Brexitu sú známe a už sa stávajú terčami vtipov napriek vážnosti jeho úradu.

EFTA, European Free Trade Association, Európske združenie voľného obchodu, www.efta.int, je organizáciou založenou v roku 1960 zakladateľskými štátmi Rakúskom, Dánskom, Nórskom, Portugalskom, Švédskom, Švajčiarskom a Veľkou Britániou, ku ktorým sa postupne pridávali Fínsko, Island, Lichtenštajnsko a postupne odchádzali Dánsko spolu s Veľkou Britániou, potom Portugalsko, Rakúsko, Fínsko, Švédsko a ďalšie štáty, ako vstupovali do EEC, European Economic Community, čiže Európskeho hospodárskeho spoločenstva EHS, ktoré sa časom transformovalo na Európske spoločenstvo a splynulo s EÚ.

EFTA má podpísané dohody o voľnom obchode so Španielskom, ktoré odvtedy vstúpilo do EÚ, ale aj s Tureckom, Izraelom, Marokom, Palestínou, Macedónskom, Mexikom, Jordánskom, Singapúrom, Čile, Libanonom, Tuniskom, všetkými krajinami Strednej a Východnej Európy, ktoré odvtedy už vstúpili do EÚ, a ďalej s Južnou Kóreou, Juhoafrickou colnou úniou, Egyptom, Kanadou, Kolumbiou, Albánskom, Srbskom, Peru, Ukrajinou, Čínou, Čiernou Horou, Bosnou a Hercegovinou, Kostarikou, Panamou. Čo je najdôležitejšie, bilaterálne dohody členov EFTA s EHS boli nahradené zmluvami medzi celou EFTA a EHS, potom EÚ, ohľadne EEA, European Economic Area, čo znamená Európsky hospodársky priestor. Plánom bola fúzia EFTA s EHS, aby zostal len výsledok EEA, lebo udržiavať dve zmluvné štruktúry je zbytočné, ak sú všetci členovia členmi aj tej druhej. Lenže čo sa nestalo, v decembri 1992 Švajčiarsko v referende odmietlo vstup do EEA. Nórsko napriek odmietnutiu EÚ vstúpilo do EEA v roku 1995. EFTA teda existuje i naďalej, lebo jeden člen, Švajčiarsko, odmieta vstúpiť do Európskeho hospodárskeho priestoru EEA a ostáva i mimo EÚ.

EFTA je organizáciou, ktorá bola založená ako alternatíva k EHS, Európskemu hospodárskemu spoločenstvu. To bolo založené ešte skôr, Rímskou zmluvou v roku 1957. V roku 1967 bola EHS zlúčená s dvomi inými ekonomickými piliermi, Spoločenstvom uhlia a oceli a Euratomom. Pri vzniku EÚ Maastrichtsku zmluvou v roku 1993 bolo Európske hospodárske spoločenstvo premenované na Európske spoločenstvo a v roku 2009 bolo podľa Lisabonskej zmluvy pohltené administráciou EÚ a prestalo existovať.

Vytváranie spoločného trhu nebolo hladké a bez zádrheľov. V roku 1961 Dánsko, Írsko, Nórsko a Veľká Británia požiadali o vstup do všetkých troch ekonomických pilierov. Prezident de Gaulle však vstup vetoval, lebo videl Britániu ako trójskeho koňa amerických záujmov. Dánsko ani Írsko nechceli bez Veľkej Británie na vstup ani pomyslieť. Preto boli Dánsko a Veľká Británia členmi konkurenčného klubu EFTA, kde boli voľnejšie pravidlá a dalo sa dýchať. Do už zjednotených troch pilierov v EHS štyri krajiny znovu podali prihlášku v 1967 a keď Georges Pompidou nahradil v prezidentskom úrade Charlesa de Gaulla, francúzske veto bolo zrušené. Rokovania začali v 1970 a boli zložité kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike a Britskému Commonwealthu. V roku 1973 Dánsko, Írsko a Veľká Británia vstúpili do EHS, ale v roku 1994 v Nórsku vstup do EÚ ľud zamietol v referende.

Nie je pravda, že vystúpením z EÚ by Veľká Británia automaticky prišla o prístup na voľný trh. Brexitu sa desia rovnako obe strany. I pre EÚ by náhla strata obchodu s britským trhom znamenala straty. Obaja partneri by museli vziať na vedomie vôľu ľudu, stanoviť dátum oddelenia a dovtedy vyrokovať spôsob nejakej náhrady spoločného trhu. Buď formou pridruženého členstva, alebo by Veľká Británia znovu vstúpila do EFTA a tým by sa na ňu rozšírili všetky existujúce zmluvy o voľnom obchode. Británia by si tým zachovala prístup na trh EÚ, no získala by voľný prístup i na trhy, na ktoré ako člen EÚ prístup nemá. Okrem toho by EFTA hrala svoju úlohu medzinárodnej organizácie, ktorej rolou je napĺňať podpísané články dohôd a nie nútiť svojich členov robiť niečo, s čím nikdy nesúhlasili, lebo treba samopohybom stále kamsi vpred.

Zároveň by Británia získala kontrolu nad pohybom osôb, lebo by nebola nútená akceptovať kohokoľvek, kto príde na jej územie, nechať ho prijať zamestnanie alebo mu platiť sociálne dávky. To by už záviselo len na britskej vláde, komu a za akých podmienok to bude umožnené.

Predstavte si, že doma poviete, idem na turistiku a žena Vám vynadá, že zas sa vrátite v zablatených topánkach. Alebo že beriete deti na výlet a vynadá Vám, že zas bude treba povysávať auto. Alebo že pozvete priateľov na večeru a vynadá Vám, že bude treba umývať riady a zbierať kúsky roztrúsené po zemi. To je miešanie strategických a taktických cieľov s operatívnymi a procedurálnymi úkonmi. Čo urobíte? Povysávate si sám a umyjete riad. No a čo.

Politici sú ako upratovačky. Sú platení nie kvôli tomu, aby ľuďom predpisovali, čo majú robiť, ale aby robili, čo od nich ľudia chcú. Ak treba, musia poupratovať, kvôli tomu sú platení. Politici EÚ v Bruseli na to často zabúdajú, čo sa dá pochopiť - nik ich nevolil a nepociťujú zodpovednosť k svojim voličom. Ale niečo také by nemali robiť politici krajín, kde sa do funkcie dostávajú voľbami. O Brexite rozhodnú britskí občania s volebným právom. Akokoľvek rozhodnú, pán Osborne bude musieť prísť s metličkou a pozametať a urobiť poriadok podľa toho, ako rozhodli.

Z iného súdka.

To, že mladí cítia skôr národne ako európsky, je problém, tvrdí Šefčovič, topky.sk, 14. 5. 2016. Citát z článku: "Je to naozaj otázka, ako vysvetliť mladým ľuďom, že sú občanmi nielen Slovenskej republiky, ale aj Európskej únie," povedal na oslavách Dňa Európy v Bratislave Šefčovič, ktorý je zároveň európsky komisár pre Energetickú úniu.

Slovensko je naozaj členom EÚ. Ale je členom aj NATO, je členom aj prestížnej organizácie OCDE, je členom OSN. Je členom Medzinárodnej organizácie práce, Medzinárodnej meteorologickej organizácie, Telekomunikačnej únie, podpísalo množstvo zmlúv a dohovorov. Nikoho by nenapadlo hovoriť, že je občanom CERNu, že je občanom Svetovej zdravotníckej organizácie, alebo že je občanom NATO, či občanom OSN. To nie sú štáty. Sú to medzinárodné organizácie. Tak prečo chce Maroš Ševčovič, aby sa mladí cítili byť občanmi EÚ? Je to štátny útvar? Kde to čudo má nejaké vlastné územie? Kde vykonáva svoju suverenitu? Nie je to náhodou tak, že sa snaží uzurpovať si suverenitu na území svojich členských štátov samoobslužne? Najnovšie pod zámienkou migračnej krízy, ktorú vyvolali neuváženými krokmi niektorí predstavitelia niektorých členských krajín, ale faktúru by mali zaplatiť všetci občania všetkých členských krajín, lebo do toho ich riadne zvolených reprezentantov tlačí Európska komisia s demokratickou legitimitou blízkou nule?

Takže už nejde len o útok zhora, keď sa tlačí na vrcholných politikov, aby zahodili suverenitu krajín, ktorých občania im zverili niektoré právomoci. Už sa útočí aj na duše mládeže. Pamätáte sa ešte, čo znamenal pioniersky pozdrav? Pionier kladie záujmy pracujúcich celého sveta nad svoje vlastné. Vtedy som celkom dobre nerozumel, čo sa tým myslelo. Na tom sa nič nezmenilo, celkom dobre tomu nerozumiem dodnes.

Ďalší citát z článku. "Zmeny by sa podľa jeho slov [eurokomisára Ševčoviča] mali udiať v školských osnovách."

Nie je toto všetko jednou z príčin, prečo Angličania (a ďalší) vážne premýšľajú o opustení EÚ?