Cieľom tohto blogu nie je komplexne riešiť problematiku predávania či nepredávania háklivých titulov, len poukázať na tri (podľa mňa) zaujímavé problémy v argumentácii slovenských „liberálov“ (úvodzovky nie sú myslené pejoratívne).

  • Zodpovednosť prenechávajú na štát.

Argument „liberálov“: „Čo nie je nelegálne, je legálne, a teda v poriadku. Nie ste oprávnení ma kritizovať.“

Takýmto argumentom „liberáli“ presúvajú zodpovednosť za určenie toho, čo je v poriadku a čo nie, na štát (konkrétne, na legislatívu), čo je v rozpore s ich presvedčením na štát sa nespoliehať.

S tým súvisí aj slabá schopnosť „liberálov“ rozlišovať medzi kritikou praktík konkrétneho predajcu (čo je čisto liberálny prístup) a apelom na väčšiu štátnu reguláciu. Pavol Hardoš vo svojom článku nevyzýva na ďalšiu štátnu reguláciu, ale na diskusiu o morálke a spoluzodpovednosti kníhkupcov ako mediátorov medzi vydavateľmi a čitateľmi. A teda, aby sa kníhkupectvá rozhodovali sami, ale lepšie. À propos, Martinus podobnú knihu, ako P. Hardoš kritizoval, sám dobrovoľne z predaja stiahol.

  • Nekonzistentnosť v predpoklade racionality.

Argument „liberálov“: „Ľudia nie sú nekompetentní a nesvojprávni. Vedia sa správne rozhodnúť (zhodnotiť knihu) sami.“

Tento argument je pre liberalizmus v princípe legitímny a charakteristický. Protirečia mu však iné postoje slovenských „liberálov“ – napríklad v prípade volebného systému, či preferencií ľudí ohľadom škodlivých hospodárskych politík. Niektorí „liberáli“ by napríklad volebné právo najradšej obmedzili napr. vzdelanostným cenzom (lebo menej vzdelaní vraj nevedia dostatočne "dobre" voliť), čo je nekonzistentné s kritikou nepredávania háklivých knižných titulov na základe argumentu racionality ľudí.

Pravda bude asi niekde uprostred – aj ja napríklad verím, že ľudia v konečnom dôsledku vedia posúdiť, čo je správne a čo nie, len to pre nich niekedy vyžaduje dostatočne veľa námahy. Tak prečo, ak nejaké kníhkupectvo svoj názor má, by nemohlo ľudí od tejto námahy ušetriť? Nemá mať azda ako súkromný podnik túto slobodu?

  • Nepripúšťanie marginálnych zmien.

Argument „liberálov“: „Kto chce, knihu si nájde inde, na serveroch, etc.“

„Liberáli“ zabúdajú na marginálnu revolúciu, s ktorou prišli ich velikáni z tzv. Rakúskej školy. Jedným z praktických prevedení tejto teórie je poznanie, že ekonomické dôsledky zmeny motivácií prebiehajú „na hrane“ (on the margin). Ak predpokladáme akési spojité rozdelenie úžitkových funkcií ľudí, zmena motivácií bude mať (ceteris paribus) vždy nenulový vplyv na ekonomickú realitu. Veľkosť tohto vplyvu určuje okrem veľkosti zmeny motivácií taktiež elasticita dopytu/ponuky, čo je empiricky skúmateľná veličina (ktorá preto nesúťaží s argumentmi a priori). Ľudskou rečou: nepredávanie knihy v jednej predajnej sieti (odhliadnuc od “reklamy”, ktorú takýto krok vyvolá) bude mať negatívny vplyv na jej predaj – pretože rozdelenie ľudí, ktorí by si ju v jednej sieti kúpili, zahŕňa aj takých, ktorí ju v nej objavia, alebo takých, ktorých až natoľko nezaujíma, aby pre ňu išli do iného kníhkupectva.

V mierne prenesenom zmysle marginálna teória znamená aj to, že neposkytovanie knihy jedným kníhkupcom (ktoré možno mení správanie celkovej sumy zákazníkov naozaj marginálne) mení maticu úžitku aj pre iných kníhkupcov. Na jednej strane sa azda môžu “tešiť” vyšším ziskom od “prebehlých” zákazníkov, na druhej strane môžu pociťovať väčší spoločenský tlak na nepredávanie konkrétnych titulov (príp. súvisiaci odliv zákazníkov etc., t.j. nezamýšľané dôsledky, ktoré tiež "liberáli" veľmi radi ako argument spomínajú).