Strana Progresívne Slovensko prostredníctvom poslanca Martina Poliačika predložila návrh novely zákona o odpadoch, ktorým chcela presadiť, aby štátne orgány boli povinné:
- obstarávať a nakupovať nealkoholické nápoje iba vo vratných zálohovaných obaloch alebo podávať pitnú vodu dodávanú verejným vodovodom,
- zdržať sa obstarávania a nakupovania jednorazových plastových príborov, tanierov, miešadiel na nápoje a slamiek (s výnimkou slamiek na lekárske účely).
Návrh nepodporila koalícia ani strana SaS. Urobili dobre.
Tu sú tri dôvody prečo.
1. Neistý environmentálny benefit
Dominantnou náhradou za jednorazové plastové výrobky sú opakovane použiteľné, teda tie, ktoré treba umývať, či hygienizovať. Teda zvýšiť spotrebu pitnej a následne odpadovej vody. Tá končí v čistiarňach odpadových vôd a v koncovke s „odpadom“ vo forme čistiarenského kalu a ďalších odpadov. A s vysokou spotrebou energie.
Tanieriky a slamky problém s plastovým odpadom neriešia Zdroj: Radovan Kazda
Na druhej strane návrh „usporí“ spotrebu časti plastov a tiež energiu na ich prepravu na skládku, či zhodnotenie, no v prípade alternatívnych výrobkov voči plastovým (ako ukazuje aj príklad plastovej tašky voči alternatívam) to s ekológiou vôbec nie je také jednoznačné.
Otázka, či menej škodí životnému prostrediu obalové sklo, PET fľaše, plechovky, či tzv. tetrapaky, teda nemá vôbec jasnú odpoveď.
2. Zdôrazňujú málo významný problém
Boj proti plastovým výrobkom je síce populárny, ale problém odpadov nijako nerieši.
Podľa ministerských analytikov tvoria odpady, ktorých sa týka návrh PS aj Komisie, na plážach iba menej ako 10 % plastových odpadov, navyše v kusoch, nie objemoch (tieto výrobky patria k úplne najmenším).
Skutočné objemy triedených plastov vyzerajú takto Zdroj: Radovan Kazda
Prepočítajme si to. Neobalových plastových výrobkov sa dovezie ročne približne 14 tisíc ton. Z celkovej produkcie komunálnych odpadov (2,1 mil. ton) je to 0,7 %. Dotyčný návrh sa však týka kusovo menej ako 10 %, no objemovo aj hmotnostne možno menej ako 1 %. Teda celý návrh „plastového boja“ Komisie, ktorý iniciatívne a pokrútene predbehlo Progresívne Slovensko, sa týka odhadom sedem tisícin percenta komunálnych odpadov v SR.
Európska komisia sa rozhodla pre obľúbené opatrenie, ktoré má však environmentálny vplyv neistý, možno aj záporný. Progresívne Slovensko sa ho len v populizme rozhodlo predbehnúť.
3. Veľa chýb v návrhu
Celý návrh poslanca Martina Poliačika má mnoho chýb. Obsahuje vágne formulácie typu "zdržať sa obstarávania", či "viacnásobne koncipovaný", bizarnú požiadavku "podávať iba pitnú vodu dodávanú verejným vodovodom" a tiež úplne nepravdivé informácie, pretože príbory, taniere a slamky definuje ako obal. Obalom však nie sú, smernica ich definuje ako výrobky.
Návrh tiež neobsahuje žiadnu vymáhateľnosť práva, teda kontrolu, či sankcie za nedodržanie.
Zdroj: Radovan Kazda
Novela v ďalšom kroku prikazuje úradom kupovať nápoje iba vo vratných zálohovaných obaloch, čo znamená, že v súčasnosti, keď sú dobrovoľne zálohované len niektoré sklenené fľaše a zavedenie povinného zálohovania PET fliaš a plechoviek potrvá ešte dlho, tak úrady de facto budú môcť kupovať iba veľmi úzky sortiment nápojov v skle. A žiadne PET, ani plechovky, ani tetrapaky.
Najmenší zmysel nemá ani zakazovať to selektívne štátnej správe, keď čoskoro príde zákaz uvádzania na trh.
V takomto znení by bol napokon možno aj bez účinku, pretože štátne úrady majú podľa neho byť povinné „obstarávať a nakupovať nealkoholické nápoje iba vo vratných zálohovaných obaloch ALEBO podávať pitnú vodu dodávanú verejným vodovodom.“
Takže si môžu vybrať. Ak sa rozhodnú podávať vodu z kohútika, potom môžu zostať nakupovať to, čo sa im zachce.
Summa summarum, návrh od Martina Poliačika má zanedbateľný a možno aj negatívny vplyv na životné prostredie, predháňa sa v populizme pred Európskou komisiou a napísaný je tak, že by sa v praxi nedal vykonávať.
Parlament sa tentoraz rozhodol správne.
