Hoci sú mi myšlienky milovníkov slobodných trhov blízke, za jednu z ich najmenej presvedčivých rozprávok považujem tú o diabolskej monopolizácii násilia zo strany štátu. Vystupuje v týchto príbehoch ako vonkajší faktor, viditeľná ruka, ktorá robí neplechu v harmonickom spolunažívaní a obchodovaní slobodných ľudí. Dosť som sa toho načítal o alternatívach v podobe systému privátnej spravodlivosti, či mechanizmov potierania násilia. Hlavný dojem z toho bol, že ide o sofistikované táranie. A nedozvedel som sa to najpodstatnejšie - prečo v evolučnom zápase o inštitucionálnu kontrolu násilia nezvíťazili trhy, ale štát? Moja odpoveď - pretože štát je efektívnejšie riešenie.
Téma štát verzus trhy je do veľkej miery deformovana tým, že sa automaticky delí do dvoch šuplíkov. Ako keby fungovali vedľa seba s tým, že si občas vôjdu do úsmevu a občas si navzájom pomôžu. Iný a zaujímavý pohľad na problematiku priniesla trojica Douglass North, John Wallis a Barry Weingast (budem o nich kvôli stručnosti písať ako o Northovi, azda sa ostatní dvaja neurazia) v novej knihe Violence and Social Orders. Moja ambícia nie je urobiť ucelenú recenziu, skôr súhrn poznámok, ktoré ma mimoriadne zaujali.
Podľa Northa je kľúčový rozdiel v spoločenských usporiadaniach práve v tom, akým spôsobom zabezpečujú kontrolu násilia. Monopol štátu nie je
Zdroj: 357450
Takzvané limited access orders (alebo prirodzené štáty) to dosiahli a dosahujú pomocou distribúcie politickej moci a ekonomických zdrojov medzi privilegovaných aktérov. Open access spoločnosti násilie kontrolujú prostredníctvom usmerňovaného otvoreného konkurenčného boja o moc. Pointa nie je v tom, nakoľko sú krajiny formálne "demokratické". Ale v tom, akým spôsobom a za akej konštelácie inštitúcií, organizácií, formálnych aj neformálnych pravidiel riešia problémy a konflikty.
Dôvod, prečo väčšina ekonomicky najúspešnejších krajín sú open access orders, je ich vyššia adaptabilita. Proces schumpeterovskej kreatívnej deštrukcie na ekonomickom i politickom trhu im umožňuje efektívnejšie hľadať nenásilnú cestu z problémov. A riešiť i permanentné ťahanice medzi trhovou ekonomikou a štátom. North v podstate tvrdí, že trhová ekonomika nemôže dlhodobo úspešne fungovať bez open access štátu a jeho schopnosti efektívne a inovatívne eliminovať násilie. A štát nemôže dlhodobo úspešne fungovať bez peňazí, ktoré generuje trhová ekonomika. Tento neustály komplikovaný tanec je plný omylov aj slepých ciest, ale je to práve jeho vnútorná dynamika a prispôsobivosť, ktorá mu zaručuje prevahu.
Nech to nie je čisté teoretizovanie, príklad môže byť povinný dôchodkový systém, alebo systémy sociálneho zabezpečenia. Hard-core pravičiari v nich vidia prejav neakceptovateľného paternalizmu. Podľa Northa to boli inovácie, ktoré za prijateľnú cenu zabránili oveľa škodlivejším zásahom do trhovej ekonomiky. A zároveň sú to spôsoby ako eliminovať potenciálne násilie medzi rôznymi sociálnymi skupinami.
Povinný dôchodkový systém je lepší ako permanentý zápas o peniaze medzi dôchodcami a pracujúcimi. Systém sociálneho poistenia je lepší ako nepredvídateľné výbuchy sociálneho napätia a následné jánošíkovské zabavovanie majetku bohatým. Nazvite to prijateľné výpalné, ak sa vám páči.
Kreatívna deštrukcia, dynamika, konkurencia a inovácie v ponuke verejných statkov podľa Northa vysvetľujú i paradox, prečo v ekonomicky najúspešnejších a podnikaniu najviac naklonených krajinách existuje relatívne vysoká miera prerozdeľovania i verejného zadlženia. Mimochodom, osobne za jeden z najväčších omylov Ludwiga von Misesa považujem jeho tézu o nestabilite zmiešanej ekonomiky a jej tendencie smerovať buď k socializmu, alebo k slobodným trhom. Je to presne naopak, zmiešané open access usporiadanie je najvitálnejší a najúspešnejší spoločenský poriadok. Návrat k "malému" štátu je chiméra, socializmus skrachovaná historická epizóda (aj keď pre mnohých z nepochopiteľných dôvodov stále príťažlivá) .
