Napriek silnému dažďu dve až tri tisícky ľudí prišli v nedeľu na protestné zhromaždenie proti zámeru zaviesť jedinú zdravotnú poisťovňu. Nie v Bratislave. Bolo to v Annemasse, malom prihraničnom mestečku prilepenom k Ženeve z druhej strany hranice.
Detaily zámeru už boli popísané na blogu Francúzska zrada na cezhraničných zamestnancoch a na investoroch. Francúzska vláda prišla s príslušným zákonom ešte v októbri 2006. Vtedy bol prezidentom Jacques Chirac a premiérom Dominique de Villepin. V tom čase tomu nik nevenoval veľkú pozornosť. Veľkými témami vtedy boli Contrat de première embauche (CPE), Zmluva prvého zamestnania, a blížiace sa prezidentské voľby 2007.
CPE bol projekt na zvýšenie šancí mladých nájsť si zamestnanie. Francúzi si zamestnanie predstavujú ako manželstvo, ktoré sa uzatvára na celý život. Kde dostanú prvé zamestnanie, tam chcú ostať do dôchodku. Prepustiť zamestnanca je zložité a drahé, zamestnanci majú "istoty". Pretože je ťažké prepúšťať, zamestnancov radšej do zamestnania nevezmú. CPE bol koncept na uľahčenie zamestnávania mladých, ktorí čakali na svoju prvú šancu. Pred krízou, keď priemerná nezamestnanosť bola 9%, nezamestnanosť mladých dosahovala 23%. Počas dvoch rokov mal byť zamestnávateľ i zamestnanec do 26 rokov v režime skúšobnej doby, keď ktorýkoľvek z nich mohol bez udania dôvodu rozviazať pracovný pomer. Ak by výpoveď dal zamestnanec, bolo by to považované za demisiu a nevznikol by mu nárok na podporu v nezamestnanosti. Pre zamestnávateľov bol v zákone cukrík vo forme nulových odvodov počas troch rokov. Zákon bol prijatý koncom marca, načo protesty školákov z vysokých a stredných škôl s podporou odborov a ľavičiarov prerástli do nezvládnuteľných násilností a zákon bol stiahnutý. Premiér de Villepin si povedal, nuž čo sa dá robiť a nechal to tak. Nech sú teda nezamestnaní, keď to tak chcú.
Koncom tohto leta, s blížiacim sa termínom júna 2014, keď zákon o jednotnej zdravotnej poisťovni má vstúpiť v platnosť, sa "frontaliéri" konečne zobudili a zaktivizovali. Tlačou prebehla veľká kampaň, Združenie cezhraničných zamestnancov (Groupement des frontaliers) organizuje protest za protestom. Minulý týždeň demonštrovali v Paríži pred "Assemblée nationale" (Národná rada), včera v uliciach Annemasse a zhromaždil sa ich pozoruhodný počet. Švajčiari bývajúci vo Francúzsku žiadali, aby mohli v júni 2014 znovu v trojmesačnej lehote rozhodnúť, či chcú byť poistení francúzskou "sécu", alebo v súkromnej švajčiarskej poisťovní. Francúzi žiadali to isté, alebo pokračovanie v režime súkromného zdravotného poistenia na francúzskej strane ako doteraz. Odstúpenie od zámeru zakázať súkromné poisťovne vo Francúzsku by podporili všetci. Všetci zároveň žiadajú, aby sa vypracoval koncept integrovanej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, aby aj Francúzi mohli chodiť do nemocnice v Ženeve. Inak by komplikovanejšie prípady a vyšetrenia mohli byť uskutočnené len v Lyone či v Grenobli, lebo cezhraničné regióny sú z Paríža ďaleko a tradične zanedbávané. Ak by sa vytvorila špičková nemocnica na francúzskej strane hranice (lepšie by boli dve, po jednej na každom brehu jazera), bolo by to celkom dobré náhradné riešenie. Francúzi, ktorí si zvykli na švajčiarsky štandard, sú oprávnene šokovaní perspektívou spadnúť do francúzskeho zdravotného systému za poplatky, ktoré prevyšujú švajčiarske poistné.
Zamestnanci ženevskej nemocnice a súkromných kliník, ktoré sú vo Švajčiarsku na špičkovej svetovej úrovni, hovoria o prebytočnosti asi 250 pracovných miest, ktoré boli postupom rokov vytvorené vďaka francúzskej klientele. Ak sa zo dňa na deň Francúzi vytratia, tieto pracovné miesta už nebudú potrebné. Prepúšťaní budú zas hlavne Francúzi.
Situácia je komplikovaná, lebo ďalšia požiadavka cezhraničných Švajčiarov, aby ich švajčiarske úrady bránili, sa stretávajú s odmietnutím zo strany oficiálnych miest, podľa ktorých by šlo o vmiešavanie sa do vnútorných franko-francúzskych záležitostí. Podľa medzinárodných dohôd majú zamestnanci byť poistení v mieste pracoviska, ale krajiny EÚ susediace so Švajčiarskom si vyjednali výnimku, aby mohli byť zamestnanci poistení i v mieste bydliska. Francúzsko nato dalo výnimku, aby zamestnanci vo Švajčiarsku mohli byť vo Francúzsku poistení v súkromných poisťovniach, ktoré začali kvitnúť a prosperovať.
Od 2006 sa situácia zmenila. S krízou sa pracovné miesta v prosperujúcom Švajčiarsku stali eldorádom a vyblýskaná Ženeva je živiteľkou celého cezhraničného regiónu. Nečudo, že aj Paríž si chce odštipnúť kúsok z koláča. Frontaliéri by teraz radi videli eskaláciu a reciprocitu, že keď Francúzsko vypovedalo výnimku na svojej strane, nech Švajčiarsko vypovedá výnimku tiež a aby všetci cezhraniční buď boli povinne poistení vo Švajčiarsku, alebo aspoň dostali novú trojmesačnú lehotu na výber. Veľkú šancu nemajú, Švajčiarom sa do konfrontácie s Parížom vôbec nechce. Nezáujem o problematiku "Grand Genève" sa tu na mieste javí ako zrada ústredných úradov, lebo sa vytvára znovu hranica v zdravotnej starostlivosti. Pritom sa lokálne investuje veľké úsilie do odbúravania hranice. Záujem na tom majú všetci, aj Ženeva, aj Francúzi.
Pôvodný zdroj je tu:
Les frontaliers protestent contre l'interdiction des assurances privées
RTS Radio Télévison Suisse, 20.10.2013 20:14
Porovnanie s ficovýrokmi o potrebe jednotnej zdravotnej poisťovne: francúzske súkromné poisťovne poisťujú tak, že sa platí poistné, ktoré sa odvíja od poistených úkonov. Francúzska "sécurité sociale" je v skutočnosti daň a pri švajčiarskych príjmoch sa sadzba akože "poistného" strojnásobí. Francúzski poistenci navyše stratia prístup k švajčiarskej zdravotnej starostlivosti. Takže súkromníci, čo si odlievajú do prevádzkových nákladov a ziskov, koľko len chcú, sú škaredí a zlí, lebo pracujú v konkurencii trikrát lacnejšie a poskytujú za menej peňazí viac. V mene rovnosti ich treba zakázať.