Tak si raz čítam v Denníku N: "Aj Švajčiarsko bude brať utečencom majetok, Nórsko ich pošle na bicykli späť do Ruska", Denisa Ballová, 15. januára 2016. Pozriem lepšie, a naozaj: "Švajčiarske úrady budú môcť majetok migrantov zabaviť, ak bude presahovať limit 900 eur." O odstavec ďalej: "Ako prví s nápadom brať utečencom majetok prišli Dáni a doteraz ich návrh väčšina kritizovala." Aké krásne prvenstvo, ktoré prináša titulky. "Najnovšie sa k Dánsku pridáva Švajčiarsko. Alpská krajina chce migrantom, ktorí prídu do krajiny, nechať majetok len do výšky tisíc švajčiarskych frankov (900 eur). Ostatné peniaze majú utečenci odovzdať úradom." Tak už aj tí Švajčiari. Kam to len ten svet kráča…
Pozriem iné noviny, a nachádzam v echo24.cz: "Integraci si plaťte sami. Švýcarsko zabavuje peníze migrantům", echo24, čtk, 15. ledna 2016.
Kam na to všetci tí ľudkovia chodia? Archeologické vykopávky? Aktuality spred desaťročí? Indíciu poskytne článok v Pravde: "Švajčiarsko necháva azylantom tisíc frankov, ostatné musia odovzdať", ČTK 15.01.2016.
Takže ČTK. Ešte rýchlo pozrieť, či o tom píšu v mojom obľúbenom eTrende. Naozaj je tam článok: "Švajčiari azylantom nechávajú tisíc frankov. Všetko ostatné, čo vlastnia, musia odovzdať", 15.01.2016, ČTK. Z textu článku: "O doteraz neznámej praxi, ktorú podľa všetkého alpská konfederácia uplatňuje už dlho, teraz informovala švajčiarska rozhlasová a televízna spoločnosť SRF. Podobné opatrenia chystá aj Dánsko, kde sa parlamentné strany dohodli na hranici 10-tisíc dánskych korún."
Tak to už máme rozdiel. Švajčiari nikoho nenasledujú, robia to už dlho. Presne takto sa na to pamätám i ja sám: podporu, ktorú som dostal počas prvých mesiacov bez práce vo Švajčiarsku, som potom splatil. A je tomu už 30 rokov.
Potom som našiel ešte jeden euroaktívny článok: "Po Dánoch zabavujú utečencom majetok aj Švajčiari", 15.01.2016. V článku sa spomína relácia zurišskej televízie SRF 10 vor 10.
Tu vidíme, ako môžu byť tie isté fakty interpretované rôzne, popísané rôzne, a prípadne i extrapolované rôzne. Fakt je, že cudzinec v núdzi môže vo Švajčiarsku požiadať o sociálnu pomoc a aj ju dostane, ak je bez prostriedkov, ale potom, keď sa naň usmeje šťastie, ju musí splatiť. Fakt je, že sa o tom hovorilo v televízii v súvislosti s Dánskom, kde práve prijali podobné riešenie a dekadentní slniečkári všetkých krajín sa na nich teraz za to vrhajú. Správu o vysielaní prevzali tlačové agentúry i eurohujeri a každý si z toho vzal, čo chcel počuť. Dobré noviny sa snažili triezvo informovať, slniečkárske formátovať verejnú mienku. Čitateľ si urobí úsudok sám.
Ako to je v skutočnosti? Dnešné znenie federálneho azylového zákona 142.31 z 26. júna 1998 je prístupné na portáli federálnej administrácie v štyroch národných jazykoch, nemecky (Asylgesetz AsylG), francúzsky (Loi sur l'asile, LAsi), taliansky (Legge sull'asilo, LAsi) a rétorománsky (Lescha d'asil, LAsil), ako aj po anglicky (Asylum Act, AsylA), ktorý jazyk však nie je ani národným, ani úradným švajčiarskym jazykom a znenie zákona v angličtine nemá zákonnú silu, len informatívnu. Úradnými jazykmi sú nemčina, francúzština, taliančina, a štvrtým národným jazykom, nie úradným, je rétorománčina.
Ten zákon sa novelizuje často. Predošlý bol z 5. októbra 1979 a platil až do 1999. Súčasný zákon bol novelizovaný v 1999, v 2004, 2005, 2006 a 2007. Potom to už šlo rýchlejšie: dvakrát v 2008, raz v 2010, dvakrát v 2011, raz v 2012, po dvakrát v 2013 a 2014, a štyrikrát v 2015. Ostatná verzia je z 1. októbra 2015 a ďalšia ešte nevstúpila v platnosť. Všetky verzie sú na serveri federálnej administrácie. Ako vidíme, samoregulujúca funkcia demokracie funguje. Netreba prijímať zákony, ktoré pokryjú každú hypotetickú situáciu na sto rokov dopredu. Ale problémy, ktoré boli identifikované, treba riešiť. Novely sú buď formou zákona, alebo urgentného vládneho nariadenia. Každá novela je napadnuteľná ľudovou iniciatívou, ktorá v prípade úspešného zberu podpisov vedie k referendu.
Pojem utečenca je definovaný v článku 3: sú to osoby, ktoré sú v krajine pôvodu alebo ich pobytu vystavené vážnym represáliám (doslovne: predsudkom či perzekúciám, v pôvodných textoch Nachteilen, préjudices, pregiudizi, dischavantatgs, disadvantages, porovnanie jazykových verzií je na serveri federálnej administrácie - v pravom stĺpci je Werkzeug - Sprachenvergleich, Outil - Comparateur de langues, Tool - Language comparaison).
Vážne represálie sú ohrozenie na živote, zdraví, osobnej slobode, alebo opatrenia, ktoré vyvolávajú neznesiteľný psychický nátlak, čím sa obzvlášť odkazuje na dôvody úteku špecifické pre ženské pohlavie. Tieto dôvody musia byť dôsledkom ich rasy, náboženstva, príslušnosti k spoločenskej skupine alebo ich politickým názorom. Vojna sa ako dôvod udelenia azylu nespomína, tak ako sa to nespomína v Ženevskej konvencii. Vojna prináša plošné utrpenie veľkého množstva ľudí, pričom toto utrpenie nemá spojitosť s uvedenými odlišnosťami na individuálnej úrovni. Doktrína je taká, že pokiaľ sa utrpenie týka veľkého počtu ľudí, títo nie sú vystavení individuálnemu útlaku a nemôžu dostať azyl len z púheho dôvodu úteku pred vojnou.
Podľa článku 8 má utečenec povinnosť spolupracovať s úradmi pri konštatovaní faktov, a to obzvlášť pri určení jeho totožnosti, odovzdaní dokumentov, účasti na audiencii, kde predloží dôvody žiadosti o azyl a všetky dôkazy, ktoré je možné od neho rozumne žiadať. Musí tiež spolupracovať pri odoberaní biometrických údajov. Prípadné preklady dokumentov do niektorého švajčiarskeho úradného jazyka sú jeho starosťou. Ak utečenec nespolupracuje, po uplynutí lehoty 20 dní sa jeho procedúra oficiálne ukončí bez rozhodnutia.
V článku 9 sa hovorí, že utečenec v registračnom centre môže byť podrobený prehliadke s cieľom nájsť jeho osobné doklady, nebezpečné predmety, drogy, alebo hodnotné veci pochybného pôvodu.
Článok 85 hovorí o nákladoch pobytu. Ak to je možné vyžadovať, náklady na sociálnu pomoc, odchod a náklady procedúry a odvolania musia byť uhradené. Tento dlh je bezúročný. Článok 86 uvádza, že príjmy osôb bez povolenia k pobytu, vykonávajúce zárobkovú činnosť, sa podrobia zvláštnej dani vo výške 10% ich príjmov až do premlčania po dobu max. 10 rokov. Článok 87 upravuje konfiškáciu hodnotných predmetov: žiadateľ ich musí deklarovať a úrady ich môžu skonfiškovať, ak žiadateľ nepreukáže ich pôvod zo zárobkovej činnosti, alebo ich hodnota presiahne limit určený federálnou vládou. Predmety, ktoré nie sú podrobené zvláštnej dani, nemôžu byť skonfiškované. Na žiadosť uchádzača o azyl mu budú všetky veci vrátené, ak sa táto osoba rozhodne opustiť Švajčiarsko do 7 mesiacov od podania žiadosti o azyl.
Švajčiarske zákony sú výsledkom stáročného pomalého vývoja právneho systému, keď posledná revolúcia bola v 1848. Zákony sú prispôsobované potrebám modernej doby, keď príde čas a keď je potreba. Uhrádzanie nákladov svojho pobytu uchádzačmi o azyl existuje po desaťročia a určite to nie je kvôli najnovším dánskym objavom, že by sa to aj takto dalo robiť.
Ešte donedávna platilo, že podobne ako iné švajčiarske zákony, i zákon o azyle a zákon o cudzincoch podliehal populizmu len málo. Dnes to už celkom neplatí. O mesiac, 28. februára 2016, bude ľudové hlasovanie a jednou z otázok bude vykonanie odsunu cudzincov odsúdených za niektoré trestné činy. Agrárna strana SVP-UDC, nespokojná so spôsobom, akým sa federálny parlament vyrovnal s hlasovaním v novembri 2010, prišla s ešte jedným referendom na tú istú tému, ale tentokrát s presným návodom, ktorým sa má text referenda aplikovať.
Referendum o vyhostení cudzincov, ktorí spáchajú vo Švajčiarsku trestný čin, bolo 28. novembra 2010 akceptované 52.3% ľudu, 15 kantónmi a 5 polokantónmi. O päť rokov neskôr sa strana iniciátorov vrátila a položila na stôl tú istú misu s tým, že úrady nekonajú. Preto je názov iniciatívy "za skutočnú deportáciu cudzincov - zločincov" s prízvukom na slovku "skutočnú" a má sa jednať o "aplikačné referendum". Najsilnejšia švajčiarska politická strana totiž zastáva názor, že vôľa ľudu vyjadrená v novembri 2010 nebola rešpektovaná. Deportácia cudzincov, ktorí spáchajú trestný čin vo Švajčiarsku, nemá mať výnimky a kudrlinky. Má byť automatická a skutočná. Iniciatíva presne vymenúva všetky trestné činy, za ktoré má byť cudzinec nielen potrestaný, ale na konci svojho uväznenia i vyhostený.
Medzitým federálny parlament pracoval na aplikácii novej právnej normy a prišiel s legislatívnym riešením, ktoré bolo túto jeseň prerokúvané. Pre SVP-UDC to je príliš málo a príliš pomaly. Vraj treba vyhostiť aj cudzincov - zločincov, ktorí boli odsúdení na tresty nižšie, ako tri roky. Proti tejto novej iniciatíve sa zdvihlo mnoho hlasov ľavice, ľudskoprávnych organizácií, ako aj petícia 160 univerzitných profesorov práva v celej krajine.
Čo to presne znamená? Podľa nového zákona, ktorý bol vypracovaný na uplatnenie výsledkov referenda 2010 a ešte nevstúpil v platnosť, by bolo v 2014 vyhostených 3863 cudzincov s rôznym typom povolenia k pobytu alebo bez neho. Ak by v 2014 už vstúpila v platnosť sprísnená zákonná úprava podľa nového referenda 2016, ich počet by bol trojnásobný, presne 10210, z toho 6109 bez povolenia k pobytu, 2195 s povolením pobytu B (ročným) alebo C (definitívnym), 1173 žiadateľov o azyl (povolenie N alebo provizórne prijatie F), 642 s neznámym štatútom a 91 s krátkodobým povolením k pobytu (G alebo L). Cvičenie s číslami bolo urobené Federálnym štatistickým úradom a zverejnené na serveri televízie. Ak by bol uplatnený ešte neprávoplatný zákon parlamentu, čísla by boli omnoho nižšie: 1948 bez povolenia k pobytu, 1088 rezidentov (B+C), 407 s neznámym štatútom, 362 azylantov (N+F) a 58 s krátkodobým povolením k pobytu (G+L). Ak sa vezmú do úvahy len osoby s povolením k pobytu, bolo by po sprísnení vyhostených 2x viac cudzincov. Pri osobách bez povolenia a s nejasným štatútom by to bolo 6751 osôb proti 2355, teda trojnásobok. Švajčiarsko by sa trochu prečistilo, mnohé osoby bez papierov by šli preč. A to je hlavným argumentom v prospech iniciatívy. Jednoduché, jasné, všetkému sú na vine cudzinci.
Zoznam deliktov je v novej iniciatíve rozšírený. Právna úprava pripravená po prvom referende 2010 zahŕňa nasledovné trestné činy: krádež spojená s vlámaním, napadnutie, sexuálne delikty s mladistvými, obmedzovanie osobnej slobody či únos, pornografia (fyzická či elektronická), nezákonné prekročenie hraníc pri vstupe či výstupe alebo nezákonný pobyt a napomáhanie k nemu, podvodné používanie počítača alebo počítačovej siete, podpaľačstvo, zneužitie dôvery (podvod), rušenie železničnej služby, obchod s omamnými látkami. Takýchto trestných činov bolo podľa Federálneho štatistického úradu necelých 3 tisíc. Podľa novej iniciatívy, o ktorej sa bude hlasovať vo februári 2016, sa k nim pridávajú násilie na úradných osobách, rušenie domovej slobody, škody na majetku, ruvačka, ľahké ublíženie na zdraví, falošné svedectvo, falošná prísaha, falšovanie úradnej listiny, falošný preklad predložený úradom, krivé obvinenie, nezákonný pobyt v zahraničí (tým sa rozumie najmä účasť na činoch zločineckých organizácií v Sýrii a Iraku), vlámanie. Spolu s predošlými, takýchto trestných činov bolo v roku 2014 vyše 11 tisíc.
Argumenty proti novej iniciatíve sú, že iniciatíva porušuje rozdelenie právomocí a ľud nahrádza parlament a súdnictvo. Sudca by v mnohých prípadoch nemal možnosť individuálneho posúdenia prípadu a bol by viazaný striktne nadiktovanou právnou normou, čo by viedlo k vyhosteniu i takých ľudí, ktorých trest by bol nižší, ako 3 roky, možno i podmienečný trest, alebo dokonca ktorí by vyviazli len s pokutou, ak by boli Švajčiarmi. Týkal by sa aj cudzincov narodených vo Švajčiarsku.
Či ľud povie 28. februára novej iniciatíve "áno" alebo "nie", zákon o cudzincoch sa sprísni. Ak by bola nová iniciatíva zamietnutá, vstúpi v platnosť zákon pripravený v parlamente. Ten predvída viac zhovievavosti v prípade osôb, ktoré sa narodili a vyrastali vo Švajčiarsku a je menej špecifický ohľadne konkrétnych skutkov, viac berie do úvahy spoločenskú závažnosť.
Švajčiarsko stále patrí medzi krajiny, kde je k získaniu občianstva potrebných 15 rokov pobytu. Podiel cudzincov na populácii 8.2 milióna je vysoký: 23.5%.
Súvisiaci blog: Vypovedanie cudzincov - zločincov sa bude diať uhladeným spôsobom.
