V príručkách politického marketingu sa to píše pomerne jasne. Každý politik by mal aspoň raz za život vyliezť na Kriváň a na celú krajinu zakričať, akí sú Slováci chudáci, pretože ich vykorisťujú zlé banky a poisťovne. Verbálne útoky na finančné inštitúcie sa stali na Slovensku tradíciou bez ohľadu na farbu politického trička. Či už išlo o banky, ktoré z nejakého čudného dôvodu nechcú poskytovať svoje služby zadarmo alebo o poisťovne, ktoré sa vyhýbajú poisťovaniu každoročne vytopených domov. Politik jednoducho potrebuje silného súpera, na ktorého dokáže nasmerovať hnev davu. Nuž a banky a poisťovne sú vďačný cieľ aj preto, že nemajú volebné právo.
Nie žeby finančné inštitúcie boli bez viny, akurát sa zabúda, že ak niekto vytiahol z vrecák Slovákov viac peňazí ako banky, boli to práve politici. Napriek tomu sa Slovensko hrdo prihlásilo k dani z finančných transakcií, či jednému z najvyšších bankových odvodov – verejnosti boli predstavené ako trest za spôsobenú krízu. Ibaže slovenské banky žiadnu krízu nespôsobili. A na rozdiel od politikov ani neprehlbujú deficit štátneho rozpočtu.
Úplne opačnú situáciu vidíme pár kilometrov na západ od Bratislavy. Česká republika si chce finančné inštitúcie hýčkať – rada by sa stala fondovým rajom. Písali sme o tom v 28. vydaní týždenníka Trend.
Kým na Slovensku obviňujeme nového triedneho nepriateľa, Česi pochopili, že bičovaním z kráv viac mlieka nedostanú a radšej sa rozhodli kravín vyčistiť a vymaľovať. Sociálny štát totiž potrebuje veľa mlieka na rozdávanie a búchaním päsťou po stole sa ešte žiadnemu politikovi mliečne žľazy nevytvorili.
Ale, aby to niekto nezobral osobne, opustime radšej hovädziu terminológiu a skúsme to povedať inak. Vytvoriť priaznivé podnikateľské je ako uvidieť ležať peniaze na ceste. Ani zohnúť sa po netreba, stačí o ne zdvorilo poprosiť.
