Najväčší operátor na trhu s mobilnými komunikáciami začal minulý týždeň nahlasovať Federálnemu úradu pre verejné zdravie nepovolené zhromaždenia ľudí zistené z polohy kariet SIM. Zhromaždenie je definované ako 20 kariet SIM na ploche 100 m2. Nepovolené zhromaždenie je už každé zhromaždenie viac, ako 5 ľudí. Dáta sú anonymizované a odovzdané s oneskorením 24 hodín. Opatrenie sa týka len verejných plôch, nie budov. Vo viacposchodových bytovkách a v podnikoch je taká koncentrácia bežná. Podľa zákona o ochrane osobných dát sa získané informácie nesmú použiť na iné účely, ani byť prepojené s inými dátami, a to ani v prípade trestného stíhania.
Je to súčasťou opatrení na zníženie prenosu choroby. Švajčiarsko je jednou z najviac postihnutých krajín, no napriek tomu v krajine nie je zákaz vychádzania, ako u katolíkov. Zo zákazu zhromažďovania vyše tisíc osôb začiatkom marca sa limit posunul na 300, potom na 100 a napokon na 5 osôb. Vychádzanie z domu je povolené, ale ľudia si musia dávať pozor na dodržiavanie sanitárnej vzdialenosti 2 metre. V katolíckych krajinách ako Taliansko, Francúzsko, Španielsko je možné pozorovať rozpor medzi nedisciplinovanou anarchiou jednotlivcov a paternalizmom vrchnosti. V protestantských krajinách sa viac kladie dôraz na osobnú zodpovednosť každého. I v rámci Švajčiarska sa začína objavovať povestná Röschtigraben medzi disciplinovanými germanofónnymi kantónmi a libertárskymi latinskými - frankofóni a italofóni by radi čo najskôr ukončiť karanténu, kým nemecky hovoriace kantóny ju chcú utužiť. Podobne aj ľudovci SVP-UDC by chceli karanténu ukončiť už 19. apríla. Všetky ostatné strany sú proti.
Podobnú techniku na geolokalizáciu svojich zamestnancov použila firma Essilorluxottica. Svetový leader v optike robil triedenie zamestnancov podľa pobytu v rizikovej zóne pomocou mobilnej appky WeChat. Ich zamestnanci v rizikových lokalitách v Číne dostali domácu karanténu a nesmeli do práce. Všetci zamestnanci mali dvakrát denne meranú teplotu a povinne museli nosiť masky. V niektorých dňoch sa podniku rozdalo až 15 tisíc masiek denne. A už je jasné, o čom je reč. Nie o sídle v Paríži, kde sú len kancelárie vertikálne integrovanej francúzsko-talianskej multinacionály. O ich výrobniach v Číne. Firma oznámila, že ich predpoveď zisku zo 6. marca už neplatí. Napriek tomu je trh s optikou dosť stabilný. Okuliare sa budú predávať stále. Podobne ako chlieb a luxusný tovar.
Pod zníženie nákaz v Ženeve sa minulý víkend podpísala aj policajná represia. Kto na verejnosti nedodrží vzdialenosť 2 metre, je pokutovaný sumou 100 frankov. Predtým mladí v noci robili rave party na pláži jazera a podobné vylomeniny. Ich sa vírus netýka, lebo na to nezomrú, ale donesú ho domov rodičom. Jeden nepolepšiteľný, ktorého polícia chytila pri porušení karantény štvrtý krát, dostal niekoľkotisícovú pokutu, podmienečný trest, domáce väzenie do skončenia karantény a elektronický náramok na nohu, aby mohol byť kontrolovaný na diaľku.
Podobne ako futbalové zápasy v Taliansku a lyžiarske stredisko Ischgl v Rakúsku, najväčšiu úlohu pri počiatočnom šírení nákazy vo Švajčiarsku zohrali lyžiarske strediská ako Verbier. Tam sa večer v baroch na začiatku marca miešali miestni s Nemcami, Angličanmi a Talianmi, ktorí sa tam prišli schovať pred vírusom v Milane. Predtým sa pol Milana už nakazilo na futbale. Taliani boli prítomní už cez víkend 7-8. marca. Hostia v bare Farinet a v reštaurácii Le Carrefour si to odniesli už vtedy. No ešte ďalší víkend 14-15. marca tam zábava bežala v plnom prúde. Angličania pravidelne priletia vo štvrtok večer a do pondelka pijú bez limitu. Tretina personálu v reštaurácii už bola chorá. Prísne opatrenia a karanténa celej krajiny boli vyhlásené až v pondelok 16. marca. Vtedy už boli chorí všetci zamestnanci vrátane majiteľa a podnik zavretý. Desať dní na to bol celý Verbier skosený nákazou, stovky ľudí v domácom liečení a všetci, čo už medzitým z lyžovačky odišli domov, si odniesli suvenír. Nakazil sa aj miestny lekár, ktorý dovtedy liečil chrípkové prípady. Koronavírus nie je možné rozoznať od chrípky bez testov. Niektorí pacienti ani nekašlú, iní nemajú horúčku, len ťažký kašeľ.
V Zurichu zdravotné úrady už 4. marca vyhlásili, že v baroch a v diskotékach je nebezpečie blízkeho kontaktu a že ísť tam sa nedoporučuje, ale nič nebolo výslovne zakázané. Federálna vláda vtedy zakázala zhromaždenia viac, ako tisíc osôb.
V Ženeve nemocnica ohlásila, že pri tomto tempe šírenia nákazy už bude nedostatok lôžok s umelou ventiláciou počnúc budúcim štvrtkom. Jedno lôžko stojí aj s vybavením a platom zdravotnej sestry milión frankov ročne. Pôvodne ich mali v nemocnici len 30, teraz 60 a objednali ďalších 30 s opciou na 30 alebo aj 60. Napriek tomu, že sme v Ženeve notoricky premedikalizovaní, vrecká plné peňazí, najlepšia zdravotná starostlivosť na svete, americká špičková kvalita a všeobecná dostupnosť s dobrou ochranou zdravotného poistenia, tretina pacientov, ktorí sa dostanú na posteľ s ventiláciou, to neprežije. Väčšinou pobyt na ventilácii trvá v umelom spánku 10 až 15 dní, umiera sa po 10 dňoch, keď to nevydrží srdce alebo iné orgány s nedostatkom prekysličenia, alebo sa pridruží bakteriálna infekcia, ktorú si pacient v latentnom stave priniesol.
Nádejou sú tri nové postupy. Parížsky denník Le Figaro vo svojom vydaní z 26. marca 2020 priniesol článok o morských červoch arénicole, ktorých hemoglobín prenesie až 40-krát viac kyslíka, ako ľudský. Preto sa používal na uchovanie orgánov prepravovaných na transplantáciu a predĺžil dobu po začiatok nekrózy tkaniva z niekoľkých hodín na niekoľko dní. Navyše má ten hemoglobín výhodu, že je univerzálne kompatibilný so všetkými krvnými skupinami. V článku sa nepíše, či ho už nevyskúšali Rusi ako doping. V každom prípade to vo Francúzsku začali administrovať pacientom, pre ktorých nemajú lôžko s umelou ventiláciou.
Inou nádejnou stopou je transfúzia plazmy od darcov, ktorí prekonali koronavírus. Ľudí, ktorí prežili infekciu, je čoraz viac. Transfúzia sa robí priamym prenosom a metódu limitujú otázky kompatibility. Experimentuje sa s tým v Madride a minulý týždeň metódu povolila aj americká FDA ako východisko z núdze, keď sa už nedá robiť nič iné. Španielska multinacionála Grifols, ktorá vyrába krvné deriváty, už začala priemyselnú výrobu a balenie plazmy od imúnnych darcov.
Anglická firma začala s výrobou rýchlotestov, ktoré dajú výsledok do 10 minút. Fungujú na princípe detekcie protilátok, a teda zistia len pokročilé štádium nákazy, alebo minulú, vyliečenú nákazu. Dobrá správa je, že celý test bude stáť jeden dolár.
V ženevskej kantonálnej nemocnici začali podávať chloroquin. Ide o starý, známy, dobre zabehnutý liek, ale proti paludizmu. Áno, antimalarikum. Proti koronavíru je jeho podávanie off-label, teda mimo schváleného užívania. Jeho účinnosť nie je vedecky potvrdená, no vedľajšie anafylaktické účinky áno. Vo francúzskych nemocniciach sa tiež skúša Plaquénil od francúzskej firmy Sanofi-Aventis, čo je 200 mg balenie molekuly hydrochloroquin. Pôvodne liek proti polyartróze a reumatickým bolestiam a jeho vedľajšie účinky na očnú rohovku a sietnicu sú známe. Lieky sa podávajú stredne alebo ťažko chorým, keď je dôkladne zvážené riziko oproti očakávanému zisku. Hoci ten liek môže aj zabiť, sú známe prípady, keď sa pacient z ťažkého stavu koronavírovej infekcie pozoruhodne rýchlo zotavil.
Liek pretláča aj profesor Didier Raoult, riaditeľ nemocnično-univerzitného inštitútu zvaného Méditerranée Infection v Marseille. Vyskúšaný bol na 20 pacientoch. Po 6 dňoch mali pacienti bez chloroquinu ešte vírus prítomný v 90% prípadov, kým v liečenej vzorke len 25%. V Ženeve sú opatrní. Vraj existujú len empirické štúdie, ale teoretické zdôvodnenie, prečo by to mohlo fungovať, zatiaľ nie je. Napriek tomu tú molekulu začnú podávať pacientom ako poslednú nádej, keď sa už nedá nič pokaziť. Liek je lacný a disponibilný, schválený i vo Švajčiarsku.
Inou skúšanou metódou je kombinácia lopinavir-ritonavir, ktorá sa osvedčila proti AIDS, a remdesivir, antivirotikum vyvinuté proti vírusu Ebola. Ten však nie je na trhu, lebo sa vyrobil len v malom množstve proti Ebole a potom sa jeho produkcia zastavila. Nemocnica nie je na to, aby experimentovala neschválené lieky, ale keď sa už nedá urobiť nič viac, tak sa chytajú každej slamky.