Federálne hlasovanie o jedinej otázke

Výsledky hlasovania sú odhadované na NIE 64%, ale tri hodiny po uzavretí volebných miestností je už jasné, že iniciatíva neprešla. Odmietla ju už väčšina kantónov. Ženeva povedala NIE 52.7% hlasov, Vaud vyše 60%, Valais - Wallis 78.6%. V mestách je to naopak, v Lausanne ľudia iniciatívu schválili 50,9% hlasov, v Ženeve 52%, a podobne v mestách Neuchâtel, Fribourg, Bienne-Biel et La Chaux-de-Fonds. Kantonálne výsledky hovoria červenou NIE vo všetkých kantónoch, ale na mape hlasovaní podľa obcí sa nájdu mestá, ktoré hlasovali ÁNO. Iniciatíva mladých zelených spočiatku bodovala, ale potom, počas debaty, si ľudia uvedomili všetky dôsledky.

Názov iniciatívy "Zastaviť odhryzkávanie z územia", Stopper le mitage du territoire, Zersiedlung stoppen, Stop alla cementificazione, prezrádza obsah. Kedysi boli územné plány obnovované maximálne s ročnou frekvenciou. Ak sa pár rokov neobnovili, bolo to preto, že nebol dôvod. Potom sa prijal federálny zákon o územnom plánovaní, ktorý obnovu územného plánu obmedzil na frekvenciu raz za 15 rokov. Ak sa počas 15 rokov neplánovalo nejaké územie zastavať, bolo treba ho vyradiť. Ak sa niekde zástavba zastavila, bolo treba to tiež vyznačiť. Zásobáreň ornej pôdy na deklasovanie a premenu na stavebné pozemky tak klesla na tretinu.

Nik nepochybuje o pozitívnych účinkoch toho zákona. Vďaka nemu sa deklasovanie ornej pôdy spomalilo a obmedzila sa divoká výstavba bez ladu a skladu. Vo Švajčiarsku nebola živelná, chaotická stavebná aktivita bez štipky urbanistickej koncepcie ako vo Francúzsku s jeho inštitúciami zo začiatku 19. storočia, no ubúdanie územia a jeho premena na betónové a asfaltové plochy bola zreteľná. Po prijatí zákona sa vypracúvali lepšie urbanistické štúdie, stavalo sa vyššie, s väčšou hustotou, a to i na vidieku. V Bratislave sú Dlhé diely na hranici lesa a v Košiciach je to sídlisko Košického vládneho programu, no činžiaky na dedinách, to je švajčiarska špecialita.

Iniciatíva Mladých zelených šla ešte ďalej. Vraj treba konverziu územia zastaviť úplne, a hlavne definitívne. Iniciatíva žiadala, aby sa od účinnosti nového ústavného článku zastavili všetky deklasifikácie terénu na stavebné pozemky a ak sa niekde má 1 m2 poľnohospodárskej pôdy zmeniť na stavebný pozemok, niekde inde treba 1 m2 vrátiť do pôdneho fondu. Aby bola rovnaká úrodnosť, vrátenú pôdu treba ešte zvážiť podľa jej kvality, oslnenia, klímy, sklonu. Niečo také bolo prijaté pred desiatkami rokov na ochranu lesa a odvtedy sa rozloha lesov nezmenšila.

Dnes je možné mimo územia určeného na zástavbu zabrať pôdu a stavať len objekty, ktoré sú nevyhnutné a ktorých umiestnenie je dané s ohľadom na ich fukčnosť. Ako cesty, železnice, elektrické vedenia, lyžiarske vleky, antény, energetické alebo poľnohospodárske stavby. Podľa iniciatívy by boli z prísnych podmienok vyňaté už len poľnohospodárske objekty, ktoré nemožno postaviť inde, ako zásobárne vody alebo stajne pre dobytok chovaný len a len na danej farme. Chov kúpených zvierat alebo chov pre susedov by už nebol povolený, ak by stavba nebola kompenzovaná búraním alebo vrátením ekvivalentnej rozlohy do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Podobne i s horskými hotelmi a ich príslušenstvom, prístavbami a parkoviskami.

V mestách by prebiehalo zahusťovanie buď navýšením existujúcich stavieb, alebo využívaním nezastavanej plochy v meste. To sa deje už dnes na základe zákona, no teraz by to už bolo v ústave.

Na prvý pohľad ide o jednoduchú vec. Švajčiari sú si vedomí, že krajina je malá a že ju treba chrániť. Preto sú citliví na otázky územného usporiadania a zástavby, ktorá predstavuje nevratnú premenu teritória na stavebné pozemky. Pripomeňme iniciatívu Franza Webera o sekundárnych rezidenciách v marci 2012, alebo nový zákon o územnom usporiadaní, akceptovaný len pred šiestimi rokmi v marci 2013. Ekonomické kruhy, ktoré sa s vervou zasádzali proti zmenám, vtedy prehrali. No tentokrát boli proti nielen developéri a stavbári, ohrození sa cítili aj poľnohospodári a vlastníci rodinných domov v obciach. Ak sa nemôže obec rozšíriť tradičným spôsobom deklasovaním poľnohospodárskej pôdy v katastri obce, tak sa to do 50 rokov bude musieť udiať zahusťovaním a vyvlastňovaním vilových štvrtí, kde sa postavia činžiaky a vežiaky.

Tradičné rozdelenie podľa jazykovej bariéry zvané Röschtigraben sa tentokrát nekonalo. Rozdelenie hlasov je podľa tradičnej politickej schémy pravica - ľavica. Federálna vláda i parlament doporučovali hlasovať proti. Takisto i ľudovci SVP-UDC, liberáli, radikáli, kresťanskí demokrati, buržoázni demokrati, ktorí sa odštiepili od ľudovcov, a tiež liberálni zelení. Od socialistov naľavo doporučovali hlasovať v prospech iniciatívy ľavicoví Zelení, komunisti, anarchisti, kresťansko-sociálna evanjelická strana, a podobné zoskupenia.

Volebný materiál k federálnemu hlasovaniu je online v troch úradných jazykoch nemeckom, francúzskom, talianskom, ako aj vo štvrtom národnom jazyku rétorománčine. V týchto jazykoch je súbor PDF a papierové vydanie, ktoré bolo rozoslané voličom. Vysvetlenia sú aj po anglicky.

Výsledky sú na serveri federálnej administrácie. Účasť 37% znamená, že téma veľmi nezaujala. Inak tomu pravdepodobne bude pri májovom hlasovaní, keď budú ľudu predložené dve otázky: zákon o zdanení podnikov a dôchodkovom zabezpečení, a prebratie euro-direktívy o strelných zbraniach.

Tri ženevské republikové hlasovania

Iniciatíva ženevskej Strany práce, ktorá mala priniesť poistenie zubnej starostlivosti pre všetkých Ženevanov, bola zamietnutá 54,76% voličov. Poznala tak rovnaký osud, ako vlaňajšie hlasovanie o tejto otázke v susednom kantóne Vaud. Ľavica dúfala v zúfalý skok a podporu voličskej základne Hnutia ženevských občanov MCG, ktoré združuje hlavne nižšiu strednú triedu. Na ňu náklady na zdravie, no najmä na zubnú starostlivosť ťažko doliehajú. V prípade zdravotných výdavkov tieto hradí do výšky 90% zdravotné poistenie, ktoré je povinné. Výdavky je tak možné predvídať v rodinnom rozpočte. Naproti tomu zdravotné poistenie je veľmi drahé a vyplatí sa len v prípade, že sa začne platiť dieťaťu od jeho skorého veku. Pre dospelých je veľmi drahé a preto sa dospelí namiesto poistenia zubov utiekajú k riešeniu dávať si ich opravovať v zahraničí, kde sú úkony lacnejšie 3 až 10 krát.

Poistenie zubov by sa týkalo celej populácie a bolo by financované podobne ako 1. dôchodkový pilier priamymi zrážkami z príjmov vo výške 1% pol napol zamestnávateľ a zamestnanec. Tak by to bolo sociálne, lebo bohatí by platili aj chudobným a ľudia bez príjmu by neplatili nič. Nuž a práve financovanie zvraštilo čelá mnohým voličom. Potreby boli prepočítané len veľmi vágne vo výške 150 až 260 miliónov frankov ročne (8 až 14 Bžánov ročne pri kurze 1.15 CHFEUR). Rozsah poistenia totiž nebol definovaný. Komunisti tradične nie sú veľmi silní pri formulovaní referendových otázok, no možné je aj to, že len chceli vložiť nohu do dverí a potom ich vylomiť pre vyššie finančné transfery. A tak im ťah nevyšiel, lebo ľudia sa zľakli viac perverzných efektov ako v prípade francúzskej "Sécu", alias Sécurité sociale, kde bohatí financujú chudobným ich zadarmizmus, nezodpovednosť a rozhadzovačnosť.

Ľavica chce v boji o zubné poistenie pokračovať. Jean Battou, poslanec Veľkej rady (republikového parlamentu), hovorí o úctyhodnom výsledku: "Po prvý raz po dlhom čase nebola debata o zvyšovaní nákladov na zdravie či znižovaní poistených položiek, ale o novom sociálnom poistení." Podľa neho na boj proti iniciatíve lobisti použili "nedecentné prostriedky", ktoré svedčia o tom, aký strach im nahnali možnou kontrolou nákladov zo strany štátu. Teraz sú tarify viac-menej voľné. "Zuby sú tiež časťou tela. Nemôžu byť ponechané na náklady poistenca."

Pravica však hovorí, že skúsenosť ukazuje, že by v prípade plného hradenia všetkých zubných nákladov cena systému narastala, lebo ľudia by namiesto svojej osobnej zodpovednosti za prevenciu uprednostňovali starostlivosť o pokazený chrup.

Aj zubári boli proti iniciatíve. Síce by im spočiatku priniesla viac klientov, no zároveň štátnu reguláciu tarifov. Preto sa tešia, že sa "podarilo vyhnúť nášľapným pascám". Zároveň hovoria, že pri debatách v stánkoch na ulici zozbierali veľa názorov ľudí, ktorých v ambulanciách nestretnú, lebo chrup majú pokazený, ale zubára si nemôžu dovoliť. Vraj porozmýšľajú o návrhoch na financovanie zraniteľných osôb, dôchodcov, migrantov, cudzincov, ktorým by bolo možné dať kantonálnu výpomoc ako pri právnej pomoci alebo pomoc pri platení zdravotného poistenia.

Kresťanskí demokrati už pripravujú opatrenia, ktoré nebudú zaťažovať vrecká všetkých. Napríklad dodatočnú daň na cukrovinky. A štátne financovanie preventívnych prehliadok formou presne mierenej pomoci chudobnejším vrstvám.

Podľa federálneho štatistického úradu priemerný Švajčiar (nie Ženevan) minie na zubára priemerne 43 frankov mesačne, 516 frankov ročne. Asi 7% občanov sa zrieka akejkoľvej návštevy u zubára z finančných dôvodov. Inicianti hovorili o 15%.

Podobne dopadla aj ďalšia iniciatíva Strany práce, ktorá žiadala ženevskú kantonálnu zdravotnú poisťovňu. Vraj by taká poisťovňa znížila zdravotné poistné. Podľa predbežných odhadov po sčítaní 95% hlasov bola iniciatíva zamietnutá 56% voličov a výsledok už nebude iný ani po započítaní zvyšných hlasov.

O niečo podobné bolo už mnoho pokusov v minulosti ako na federálnej, tak i na republikovej úrovni a všetky boli ľudom zamietnuté. I tentokrát mali komunisti smolu: už počnúc socialistami, všetko napravo ich iniciatívu odmietlo. Pritom potrebný počet podpisov iniciatíva získala veľmi ľahko. Ukazuje to, že motivovala skalných, ale nikoho iného sa nepodarilo presvedčiť. V hlasovaní nevyhráva hlasno kričiaca menšina, ale treba presvedčiť väčšinu, že majú záujem hlasovať za iniciatívu. Tu sa väčšina cítila v ohrození.

Zdravotná pokladňa totiž mala obyvateľom zabezpečiť úplné zdravotné zabezpečenie autonómnou štátnou zdravotnou pokladňou, ktorá by podliehala federálnej legislatíve. Podľa pravice by táto pokladňa nepriniesla nič nové, len by bola v konkurencii so 40 súkromnými zdravotnými pokladňami, ktoré po konsolidácii trhu ešte prežili. Tak či onak, trh sa čistí, malé pokladne sa zlučujú alebo zanikajú a veľké disponujú väčším kapitálom, ako by mala ženevská kantonálna poisťovňa. Pretože by pritiahla "zlé riziká", poistné by nemohlo byť nižšie, ako u konkurencie.

Tretia téma ženevského hlasovania, laicita štátu, dopadla dobre. Schválilo ju vyše 55% voličov. Zákon teraz ešte musí prejsť justičným schvaľovaním. Zákon má nahradiť podobný zákon z roku 1907 a po dlhých parlamentných debatách bol konečne schválený pravicovou väčšinou v apríli 2018.

Proti nemu boli štyri referendá z kruhov ľavičiarov, odborárov, feministiek a moslimov pre prípad, že by zákon prešiel. Po hlasovaní Ženevská evanjelická sieť a Zelení oznámili, že zákon napadnú na súde ako protiústavný, lebo obmedzuje slobodu a je vraj diskriminačný. Strana "Spoločne naľavo" pár dní pred hlasovaním predložila vlastný návrh zákona "O náboženskej neutralite štátu", ktorý nezakazuje vonkajšie náboženské symboly. V ženevskom parlamente to vyzerá ako na štadióne, kde nikdy nezazneje píšťalka oznamujúca koniec zápasu. Ešte pred vstúpením v platnosť zákona, ktorý riadne prešiel parlamentom a ľudovým hlasovaním, ho ľavica nemieni rešpektovať.

Zákon obsahuje prvky ako náboženská neutralita štátu, dobrovoľná náboženská daň vyberaná štátom spolu s daňami, zákaz náboženských kultúrnych podujatí na verejnom priestranstve, zákaz náboženskej výuky v školách, no cieľom debát je jeden bod, a to zákaz nosenia náboženských symbolov úradníkmi. Každému je jasné, že nejde o krížik na krku, ale o zahaľovanie sa moslimiek.

Podľa ľavice zakazovať úradníkom povereným stykom s verejnosťou, poslancom a mestskej rade nosiť viditeľné náboženské symboly, je diskriminačné voči moslimom. Jedna ľavicová poslankyňa si už pripravuje odev odvodený od uniforiem benediktínskych mníšok, ktorý chce nosiť s tým, že ide o módnu kreáciu s originálnou pokrývkou hlavy.

V porovnaní s hystériou slniečkárov, pravica viedla skôr mäkkú kampaň. Na plagátoch kresťanských demokratov bolo škrtnuté "de Dieu, de Dieu", nahradené "de bleu, de bleu". Človek by to práve od nich nečakal. Výbor "La Laïcité, ma liberté" hovorí, že ľavica síce bojuje proti zákonu v mene rôznodorosti populácie, deliť ľudí podľa náboženstva je v skutočnosti apartheid. Jedným z princípov republikánskeho zriadenia je rovnosť občanov. Právo na rôznorodosť neznamená rôznorodosť práv.

Volebná brožúrka, výsledky a ďalšie detaily ohľadne kantonálneho hlasovania je na serveri kantonálnej administrácie.

Ďalšie kantonálne hlasovania

Voliči v kantóne Bern tesnou väčšinou 50.6% odmietli novelu kantonálneho zákona o energii, ktorý mal obmedzovať používanie mazutu na vykurovanie a podporovať obnoviteľné zdroje na strane produkcie. Nové budovy nemali byť vykurované mazutom, ak existuje alternatíva, ako blízkosť plynovej alebo teplárenskej siete. Zároveň časť elektriny v nových budovách, ktorá zodpovedá ich priemernej dennej spotrebe, mala byť vyrobená z vlastných zdrojov, napríklad fotovoltaickými panelmi. Argument odporcov, ktorý u občanov bodoval, bola tradičná otázka "kto zo zaplatí". V danom prípade majitelia budov, či nájomníci.

Druhý kantonálny zákon, novela zákona o polícii, bol schválený 76.4% voličov. Iniciatívu proti jeho prijatiu priniesla ľavica, lebo vraj je hrozbou pre občianske slobody. Zákon mal polícii rozviazať ruky v boji proti veľkej kriminalite, napríklad umožniť tajné sledovania pri niektorých zločinoch, ako pedofília na internete či drogové delikty. Zároveň umožní obciam faktúrovať organizátorom podujatí, ktoré zdegenerovali, náklady na zásah bezpečnostných zložiek a na náhradu škôd, ak nedisponoval úradným povolením a došlo k hrubej nedbalosti pri organizačnom zabezpečení. Strop bol stanovený na 10 a 30 tisíc frankov. V rámci tejto novely bude možné aj deložovať maringotky a obytné prívesy, ktoré zaberú verejné alebo súkromné priestranstvo bez povolenia. Podľa ľavice ide o diskrimináciu Cigáňov.

Občania polokantónu Basel-Landschaft povedali áno väčšinou 66.6% zlúčeniu nemocníc oboch polokantónov. To by sa týkalo nemocníc Liestal, Bottmingen, Laufon a Binningen. Fúzia sa konať nebude, lebo v kantóne Basel-Stadt ho občania odmietli 56%. Od zlúčenia sa očakávali každoročné úspory 70 miliónov frankov.

Zurišskí občania 54,6% odmietli čiastočnú privatizáciu distribúcie pitnej vody v kantóne. Súkromníci by mohli mať menšinový pod-polovičný podiel v distribúcii vody a ich hlasovacie práva by boli menšie, ako tretinové. Podľa ľavice by privatizácia porušila tisícročnú tradíciu, že voda je spoločným majetkom. Podľa Zelených by to malo figurovať v zákone. Podľa pravice boli limity v zákone dostatočné, aby bol verejný záujem rešpektovaný väčšinou hlasov obce. Veľkí investori ako Coca Cola či Nestlé by sa do participácie nehrnuli, lebo obciam nejde o zisk, ale o zásobovanie vodou. Privatizáciu vody už odmietli v 2011 v kantóne Fribourg a v 2016 v kantóne Jura. V obci Bevaix (kantón Neuchâtel) v roku 2001 dvaja súkromníci chceli zachytávať vodu z potoka Treytel spolu s jednou filiálkou Nestlé. Stretli sa odporom občanov a projektu sa zriekli.

Takisto v kantóne Zurich sa 69.6% občanov vyslovilo za pokračovanie v povinných kurzoch pre psov. Buržoázna pravica si priala zrušenie výcviku, ľavica ho chcela zachovať. V kantóne majú jeden z najprísnejších zákonov o psoch. Niektoré bojové rasy sú výslovne zakázané.

V kantóne Uri občania schválili iniciatívu "Za reguláciu veľkých predátorov", týkajúcu sa ochrany a regulácie medveďa, vlka a rysa. Iniciatíva je len symbolická, lebo jej časť, žiadajúca zákaz vypúšťania veľkých predátorov do voľnej prírody bola zneplatnená. Iniciatíva vzišla od jedného poľnohospodára, ktorý hovorí o zlyhaní všetkých opatrení na ochranu jeho dobytka: kilometre ohrád, psy, ktoré ohrozujú turistov, zatváranie dobytka na noc. Akceptácia iniciatívy tak namiesto praktického významu má silný politický odkaz, lebo politikom ukazuje, že problém je vážny a ľud si praje zásah. Od roku 1995 už nie je v horách tu a tam vlk - samotár, ale už sú štyri svorky, ktoré prechádzajú cez hrebene hôr. Škody na dobytku sú stovky strhnutých kusov ročne. Predátori sú chránení a ich odstrel je zakázaný.

V kantóne Fribourg - Freiburg bolo schválené zlúčenie obcí Corserey (94,8%), Noréaz (57,8%) a Prez-vers-Noréaz (88,1%) od 1. 1. 2020.

Občania mesta Montreux odmietli tesnou väčšinou 50.7% financovanie 87 miliónov na obnovu Kongresového centra. 27 miliónov malo ísť z obecného rozpočtu, 33 miliónov z prostriedkov podnikateľov v turistickej branži, zbytok zo zisku centra, kde sa organizujú kongresy, koncerty, i známy Montreux Jazz Festival.