Súčasná vláda zničila dlhodobú stabilitu verejných financií – Slovensko na chvoste Európy

Máte dnes peniaze na drahší obed než zvyčajne? Väčšinou ich máte, a to buď v „keši“ alebo by ste si naň vedeli požičať. Sú peniaze na „volebnú korupciu“? Jasné. Ak nie v „keši“, tak na „kreditke“. 

Ale ak ste zodpovední, asi sa nerozhodnete kupovať podľa toho, koľko máte dnes pri sebe a na účtoch, ale podľa toho, aby ste mali dlhodobo vyrovnané, prípadne prebytkové príjmy a výdavky.

Podobne je to vo verejných financiách. Dôležitý ukazovateľ je aj ich momentálny deficit, či koncoročný dlh, ale ten najdôležitejší indikátor nám hovorí, ako sme na tom z dlhodobého hľadiska. Označuje sa ako S2 a pre analýzu verejných financií ho používa Európska komisia (EK). Hovorí, o koľko percent HDP musíme každý rok minúť menej alebo na daniach vybrať viac, aby sme mali verejné financie dlhodobo vyrovnané. 

Ukazovatele sa nedajú vraždiť, aj tak ale neviem nájsť lepšie slová, než napísať, že „es dvojku“ zabila táto vláda. A bola to premyslená, dlho plánovaná, úkladná vražda. Nejde len o to, že mnohé škody sú nenapraviteľné rovnako ako pri vražde (potreba konsolidovať vznikla preto, aby sa spätne zaplatili rozhadzovačky Ficových vlád na predražené a nepotrebné projekty). Ide aj o to, že páchatelia načasovali svoje skutky na rok 2019 a začiatok roka 2020, teda tak, aby stihli utiecť z miesta činu a schovať sa skôr, kým budú k dispozícii dôkazy. Tie budú mať formu jarnej notifikácie EK, ako je známe dlhodobo, budú zverejnené tesne po voľbách 2020.

Poznamenávam, že ficovcom sa podarilo zabiť S2 na druhý pokus. Keď uvoľnenie dlhovej brzdy neprešlo v NRSR. 

Európska komisia používa indikátor S2, ktorý hovorí, aké veľké opatrenia sú (permanentne!) potrebné, aby boli verejné financie vybalansované (v nekonečnom horizonte). Ak je indikátor na úrovni do 2 % HDP (t.j. v slovenských podmienkach momentálne do 2 mld. eur), riziko je považované za „nízke“. Stredne veľké riziko je od 2 – 6 % HDP (od 2 - 6 mld. eur). A úrovne nad 6 % HDP (nad 6 mld. eur) sú pokladané za vysoko rizikové.

Podľa ostatne zverejnených údajov za rok 2018 bola len jedna krajina v EÚ, ktorá dosiahla pásmo vysokého rizika (maličké a bohaté Luxembursko). Slovensko malo vtedy úroveň 2,5 % HDP (2,5 mld. eur v dnešných cenách), čo bol začiatok stredného rizika.

Odvtedy však na Slovensku došlo k dvom zásadným veciam. 

Po prvé, vláda zničila stabilitu dôchodkového systému zavedením dôchodkového stropu a minimálneho dôchodku. IFP pri MF SR vypočítalo, že indikátor S2 sa tým zhoršil z 2,5 % HDP na 4,6 % HDP¹.

Po druhé, vláda úplne rezignovala na verejné financie a namiesto vyrovnaného rozpočtu v tomto roku nám hrozí trvalé zhoršenie deficitu o takmer 2 mld. (podľa RRZ). To znamená ďalšie zhoršenie indikátora o 1,7 % HDP².

Doterajšia hodnota S2 pre Slovensko by teda mohla byť orientačne niekde na úrovni 6,3 % HDP (6,3 mld. eur), a teda radí Slovensko priamo do zóny vysokého rizika. Inými slovami, už v januári boli verejné financie neudržateľné!

Aktuálne schválený 13. dôchodok v parlamente môže znamenať ďalšie zhoršenie o 443 mil. eur. To znamená S2 na úrovni až okolo 6,7 % HDP, a teda krach dlhodobej stability našich verejných financií a „grécka cesta“. Slovensko by bolo na chvoste krajín EÚ. Pre vybalancovanie verejných financií bude nová vláda potrebovať orientačne 6,7 mld. eur! Každý rok.

Zdroj: Rozpočet 2.0. Do grafu sú doplnené moje odhady, ako boli uvedené vyššie. Ide len o hrubé odhady, keďže ako som už písal, objektívne dôkazy sa ešte len pripravujú. 

Mimochodom, verejný dlh sa za vlád Roberta Fica (s malou prestávkou) vyvíjal takto. Všimnite si najmä prvé tri a posledné tri roky. Napriek tomu, že Fico celý čas tvrdí, že jeho strana vie dlhodobo hospodáriť: 

Tabuľka: Percentuálny podiel verejného dlhu na HDP

Zdroj: Eurostat

Ficovci tiež vždy hovorili, že čo tam po dlhu, veď z neho vyrastieme. Vraj dokázali, že aj oni vedia udržať hospodársky rast (nikdy nepovedali ako), z ktorého je možné rozdávať nielen to, čo máme na dnes, ale aj na zajtra. Tak si pozrime, ako vyzeralo Slovensko v rebríčku krajín EÚ podľa výšky hospodárskeho rastu. 

Tabuľka: Výsledné umiestnenie Slovenska v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ (rast HDP) Vidno v nej, ako sa darilo slovenskej ekonomike, keď Fico začínal vládnuť a ako teraz, po jeho troch vládach. 

Zdroj: Eurostat/Svetová banka

Na základe uvedeného odporúčame, aby Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pri takýchto veľkých zmenách pravidelne a vopred informovala verejnosť o odhadovanom dopade na dlhodobú udržateľnosť našich spoločných financií³. 

Veľa krokov bude treba urobiť na zmiernenie škôd. Jeden z nevyhnutných najbližšiu sobotu vo voľbách. 

¹ Rozpočet 2.0. 

² Číslo 4,6 % HDP vychádzalo z odhadov EK v novembri 2018. Ten predpokladal deficit -0,1 % HDP v tomto roku. RRZ predpokladá naopak deficit na úrovni až 1,79 % HDP, tj, vyššie o 1,69 % HDP.

³ RRZ publikuje tzv. Gap len raz ročne v apríli v Správe o dlhodobej udržateľnosti, ktorý navyše vychádza z dát predchádzajúceho roku, ako je minimálna požiadavka zákona. V súčasnosti teda nie je dostupný oficiálny odhad RRZ pre dopad oboch zmien v dôchodkovom systéme, ani 13. dôchodku a zhoršeného vývoja verejných financií. Takisto nie je dostupný odhad komplexnejšieho indikátora S2.