Sú PPP predražené? To je tajné...

„Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu.“

Tipnite si, kto povedal túto vetu. Bol to Ľubomír Vážny, keď krátko po nástupe do funkcie ministra dopravy poskytol rozhovor Pravde (Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006).

Aj kvôli riziku predraženia SMER pred voľbami 2006 a tiež krátko po voľbách odporúčal realizovať PPP len v menšom rozsahu. Je pozoruhodné sledovať, ako radikálne predstavitelia tejto strany zmenili svoj názor. Dnes sa stávajú realitou gigantické projekty, za ktoré sa vláda chystá zaplatiť počas 30 rokov sumu vo výške zhruba 14% tohtoročného HDP. Slová ministra Vážneho sa pritom napĺňajú, podľa prepočtov INEKO totiž realizované PPP diaľnice môžu byť oproti klasickému verejnému obstarávaniu predražené o 31% až 104% v závislosti od konkrétneho projektu. V absolútnom vyjadrení ide možno až o 2,5 mld. eur , čo je pre porovnanie suma prevyšujúca rozpočet rezortu školstva na tento rok. Tieto údaje sú len približné, kvôli neochote štátnych orgánov zverejňovať potrebné analýzy, ich totiž nevieme určiť presne.

Výhodnosť PPP projektov by malo strážiť ministerstvo financií. To aj ku každej z troch realizovaných investícií vypracovalo stanovisko, v ktorom správne uvádza túto vetu:

„Každý PPP projekt by mal dosiahnuť vyššiu hodnotu za peniaze ako obstaranie projektu konvenčným obstarávaním.“

V stanoviskách nájdeme aj porovnanie PPP a klasického obstarávania, na základe ktorého sa dozvieme, že 1. balík (D1) je PPP metódou výhodnejší o 5%, druhý balík (R1) je nevýhodnejší o 4% a tretí balík (D1) je nevýhodnejší o 10%. Ministerstvo financií sa súčasne odvoláva na ministerstvo dopravy, podľa ktorého vraj všetky PPP projekty majú aj „viacero zásadných výhod (...), ktoré nebolo možné kvantifikovať.“ Ide najmä o:

a)      zvýšenie investičnej atraktívnosti krajiny a regiónu, ktorým prechádzajú úseky diaľnice

b)      kladný vplyv poklesu úrokových sadzieb v čase od prijatia ponuky oproti tzv. dňu predpokladaného finančného uzavretia

c)      mobilizačný efekt pre slovenskú ekonomiku v čase finančnej krízy

d)     pozitívny vplyv na dostupnosť zdrojov pre iné rozpočtové priority v období výstavby

V závere tak rezort financií konštatuje:

Stanovisko k 1. balíku: „Na základe týchto skutočností sa MF SR stotožňuje so závermi MDPT SR, že ponuka víťazného uchádzača je pre Slovenskú republiku výhodná a to obzvlášť pri súčasnom  poklese ekonomickej aktivity.“

Stanovisko k 2. balíku: „Na základe týchto skutočností sa MF SR stotožňuje so závermi MDPT SR, že záporný rozdiel v kvantitatívnom porovnaní oboch alternatív v neprospech PPP je z pohľadu nekvantifikovateľných prínosov zanedbateľný, a že ponuka víťazného uchádzača je pre Slovenskú republiku v tomto špecifickom čase výhodná.“

Stanovisko k 3. balíku: „Na základe týchto skutočností MF SR konštatuje, že existuje reálny predpoklad naplnenia záverov MDTP SR a dôjde k pozitívnym dopadom na výhodnosť realizácie projektu formou PPP. Po zohľadnení nekvantifikovateľných prínosov môže byť ponuka víťazného uchádzača pre Slovenskú republiku výhodná...“

A teraz v čom je problém.

1. Ministerstvu financií pravdepodobne ušlo, že PPP projekt je aj výstavba elektronického mýta, za ktorú Slovensko zaplatí v dnešných cenách v najbližších 13 rokoch 852 mil. eur. Žiadnu analýzu, či by náhodou nebolo výhodnejšie klasické obstarávanie, preto nemáme.

2. Uvedené výhody, ktoré „nie je možné kvantifikovať“, možno spochybniť. Bod a) totiž platí aj pre výstavbu klasickým spôsobom, bod b) sa v prípade R1 nepotvrdil, keďže po finančnom uzatvorení cena naopak stúpla a bod d) platí len za predpokladu, že PPP nezvyšuje oficiálny dlh, čo však ide na úkor dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Súhlasiť sa tak dá len s bodom c).

3. Nie je zverejnené stanovisko k 2. balíku, ktoré by zohľadnilo výhodnosť PPP po jeho finančnom uzatvorení. V porovnaní so zverejneným stanoviskom (podľa ktorého je PPP nevýhodnejšie o 4%) pritom po finančnom uzatvorení stúpla súčasná hodnota budúcich platieb z 1,35 mld. eur na 1,8 mld. eur. Ešte stále to ministerstvo financií považuje za výhodný projekt?

4. Vo zverejnených prepočtoch sú zapracované výrazné korekcie v prospech PPP projektov. Ide najmä o tzv. „prenos rizika“ a „skorší nábeh sociálno-ekonomických úžitkov“. Čo sa pod týmito kolónkami skrýva, sa z oficiálnych stanovísk nedozvieme. Preto o nich môžeme pochybovať. Ak tieto vylepšenia vynecháme, zistíme, že 1. balík (D1) je predražený o 31%, druhý balík (R1) po finančnom uzatvorení dokonca možno až o 104% a tretí balík (D1) o 41%.

5. Samozrejme, len tak vynechať významné kolónky možno nie je fér, preto sme si od ministerstva dopravy vypýtali na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám analýzy výhodnosti pre všetky tri balíky. A tu sa dostávame k štvrtému a zrejme aj kľúčovému problému. Ministerstvo nám analýzy odmietlo poskytnúť, keď odpísalo:

„Dôvodom na nevyhovenie žiadosti o sprístupnenie informácie je skutočnosť, že daná analýza je predmetom ochrany duševného vlastníctva zhotoviteľa dokumentu...“

Kľúčové dokumenty sú teda tajné a verejnosť nemá ako zistiť, či sú PPP predražené a o koľko. Namiesto toho, aby štát v zmluve so zhotoviteľom analýz vyžadoval súhlas s ich zverejnením, sa teraz odvoláva na duševné vlastníctvo. Záujmy verejnosti sú druhoradé.

Tabuľka: Porovnanie PPP projektov s klasickým verejným obstarávaním

Zdroje: Stanoviská ministerstva financií k realizovaným PPP projektom, prepočty autora

Poznámky:

1. Prvý a tretí balík ešte neboli finančne uzavreté

2. Údaje „po korekcii“ sú oficiálnym porovnaním zverejneným v stanoviskách MF SR

3. Údaje „pred korekciou“ nezohľadňujú položky „prenos rizika“ a „skorší nábeh sociálno-ekonomických úžitkov“

4. Údaje pre druhý balík po finančnom uzavretí sú odhadom INEKO

Tento výstup je súčasťou projektu Podpora udržateľnosti verejných financií, ktorý finančne podporil OPEN SOCIETY INSTITUTE

Peter Goliaš, INEKO