Štyri stratené roky

Rok 2006

Po voľbách v júni 2006 sa k moci dostala vláda Roberta Fica. Ministerkou práce sa stala Viera Tomanová, ministrom financií Ján Počiatek. Obaja vo funkcií vydržali po celé štyri roky, napriek rôznym prešľapom. V porovnaní s hriechmi iných ministrov (nástenkové tendre, predaj emisií, mýto, pozemky pod Tatrami atď.) bolo jachtanie v Monaku, či "úspech" sociálnych podnikov maličkosť. Na ministerstve zdravotníctva sa vystriedali Ivan Valentovič a dynamickejší Richard Raši.

V decembri 2006 po prvýkrát dostali dôchodcovia vianočný príspevok v rozmedzí od 1500 do 2000 Sk. Vianočný príspevok nedostali dôchodcovia s dôchodkom vyšším ako 10365 Sk.

Rok 2007

V januári 2007 prichádzajú prvé legislatívne zmeny. V zdravotnom poistení napriek očakávaniam (a programovému vyhláseniu vlády) nedošlo k žiadnej zmene v ročnom zúčtovaní. V sociálnom poistení sa predĺžilo  obdobie, v ktorom všetci zamestnávatelia platia poistné na úrazové poistenie v rovnakej sadzbe 0,8 % až do 31. decembra 2007 (neskoršími novelami sa toto obdobie postupne predĺžilo až do 31. decembra 2011).

Ako každý rok sa zvýšil minimálny vymeriavací základ na výpočet odvodov. Celkovo sa povinný minimálny základ na odvody za štyri roky Ficovej vlády zvýšil z pôvodných 6900 Sk na 319,58 eur (9627 Sk), teda o 39,5%.

K dôležitej zmene došlo v zákone o dani z príjmov:  Zaviedla sa tzv. polmilionárska daň. Znamená to, že nezdaniteľná časť na daňovníka sa od roku 2007 nepriznala v celom rozsahu občanovi so základom dane vyšším ako 498000 Sk. Suma daňového bonusu na deti sa nezmenila a zostala 540 Sk - pripomeňme, že v súčasnosti (rok 2010) je výška daňového bonusu presne 20 eur (603 Sk). To za 4 roky znamená zvýšenie o 11,6%. Pripomeňme ešte, že prídavok na dieťa sa za 4 roky zvýšil z 540 Sk na 21,99 eur (662 Sk), teda o 22,6%.

K sľúbenej zmene došlo v zákone o DPH - sadzba dane na lieky a zdravotnícke pomôcky sa znížila z 19% na 10%.

S účinnosťou od 1. septembra 2007 bola prijatá rozsiahla novela Zákonníka práce. Došlo k zmene definície závislej práce, ktorej cieľom bolo minimalizovať tzv. zamestnávanie na živnosť. Ako prax neskôr ukázala, nepomohlo to a "zamestnaných živnostníkov" na Slovensku stále pribúda. Zvýšila sa právomoc zástupcov zamestnancov a odborov. V prospech zamestnancov sa obmedzila možnosť skúšobnej doby a pracovných pomerov na určitú dobu. Zrušila sa zásada "výpovedná doba alebo odstupné". Pritvrdili sa ustanovenia o rozsahu pracovného času a o čerpaní dovolenky. Znovu sa obnovila možnosť práce na dohodu o pracovnej činnosti. Časť týchto zmien "do pekného počasia" sa ukázala ako brzdou pri zamestnávaní v čase ekonomickej krízy. Naopak súčasná podoba Zákonníka práce "núti" zamestnávateľov nezamestnávať zamestnancov v pracovnom pomere a v kombinácií s vysokými odvodmi doslova vyháňa ľudí pracovať na živnosti či na dohody. Pôvodný úmysel vyššej ochrany zamestnancov sa tak obrátil voči zamestnancom samotným... 

Rok 2008

Bola prijatá rozsiahla novela zákona o sociálnom poistení. Na študentov doktorandského štúdia sa prestalo vzťahovať sociálne poistenie - to pre nich znamená, že roky doktorandského šúdia sa im už nepočítajú do nároku na dôchodok. Poistné na invalidné poistenie od januára 2008 platia aj zarábajúci poberatelia invalidných dôchodkov s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70% - napriek tomu, že už "vyšší" invalidný dôchodok mať nemôžu. Pracujúci invalidi sa tak stali najsolidárnejšou skupinou poistencov - platia poistné, z ktorého im v budúcnosti nemôže vyplynúť žiaden nárok na dávku. Okrem toho sa invalidom zmenili podmienky na výpočet starobného dôchodku, ktoré znevýhodnili invalidov, ktorí chcú a môžu pracovať. Vláda tak (žiaľ nie poslednýkrát) potvrdila v praxi, že "výroba" vazalov sociálnej siete je jej prioritou.

Bola však aj skupina ľudí, ktorá si novelu pochvaľovala.  Úľavy pri platení poistného na sociálne poistenie získali osoby podnikajúce "podľa osobitných predpisov", napríklad znalci, auditori, notári, advokáti, súkromní lekári atď. Počas roka 2008 nemali povinnosť platiť poistné najmenej z minimálnej mzdy ak podnikali popri zamestnaní. Pre zaujímavosť - od 1.1.2009 túto povinnosť majú znovu. A ešte jedna poznámka - ministerstvo pôvodne navrhovalo, aby tieto osoby neplatili "sociálne odvody" vôbec...

 Maximálny vymeriavací základ na starobné a invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond sa z trojnásobku priemernej mzdy zvýšil na štvornásobok priemernej mzdy. Súčasne sa obmedzil tzv. osobný mzdový bod hodnotou 3. Predčasné starobné dôchodky napokon zrušené neboli avšak došlo k ich podstatnému obmedzeniu a "ísť na predčasný dôchodok" od roku 2008 už nie je tak výhodné, ako "za Kaníka".

K dôležitým zmenám došlo v zákone o starobnom dôchodkovom sporení (tzv. druhý dôchodkový pilier). Vláda prejavila svoj úmysel postupnej deštrukcie druhého piliera. Pre mladých ľudí sa druhý pilier stal dobrovoľným - čo sa prejavilo tým, že od januára 2008 do druhého piliera začala vstupovať asi len polovica mladých ľudí - podľa názoru autora najmä z dôvodu nedostatku informácií o dôchodkovom systéme. Povinná doba sporenia sa z 10 rokov predĺžila na 15 rokov. Štát zostal platiteľom príspevkov do druhého piliera za mamičky a opatrovateľov, naopak prestal platiť príspevky za invalidov. Po zmätkoch pri hlasovaní v Národnej rade napokon došlo k prvému otvoreniu druhého piliera na dobu jedného polroka. Túto možnosť využilo vyše 100 tisíc sporiteľov, ktorí z druhého piliera vystúpili, naopak do druhého piliera vstúpilo vyše 15 tisíc nových sporiteľov. Aj preto riaditeľ Sociálnej poisťovne Ivan Bernátek k 1. augustu 2008 opustil svoju stoličku. Netrvalo dlho a došlo k druhému otvoreniu druhého piliera (v čase od 15. novembra 2008 do 30. júna 2009), kedy z druhého piliera vystúpilo 65 tisíc ľudí a do druhého piliera vstúpilo 14 tisíc ľudí.

Ročné zúčtovanie na zdravotné poistenie nebolo zrušené ani po dvoch rokoch vládnutia Fica a nebolo zrušené dodnes. Úľavu získali len študenti a dôchodcovia, ktorých sa od roku 2008 netýka povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie z príjmov na dohodu.

Rok 2009

Rok 2009 bol rokom prechodu na euro. Novely zákonov tak obsahovali najmä prepočty z korún na euro. Malým ale veľa hovoriacim príkladom "koordinácie" práce našich ministerstiev a "zjednocovaním" daní a odvodov je skutočnosť, že od 1.1.2009 sa vymeriavacie základy a odvody v sociálnom a zdravotnom poistení zaokrúhľujú úplne inak.

Zaviedla sa zamestnanecká prémia, ako inštitút na daňové zvýhodnenie zamestnancov majúcich príjem blížiaci sa minimálnej mzde.

Na jar 2009 vláda konečne zistila, že je tu kríza. V zrýchlenom konaní sa prijímali novely viacerých zákonov. V zákone o daniach z príjmov sa zvýšila nezdaniteľná časť na daňovníka, zmenil sa postup pri daňovom priznaní ľudí pracujúcich v zahraničí a urobili sa zmeny s cieľom zjednodušiť administratívne povinnosti podnikateľov. Túto vetu si prosím prečítajte ešte raz - zaslúži si to. Sú to totiž jediné zmeny za štyri roky, ktoré možno oceniť. 

Lídrom v kvantite opatrení a zmien bolo ministerstvo práce. Do zákona o zamestnanosti zapracovalo množstvá ďalších viacmenej nezmyselných príspevkov (akoby ich tam už aj tak nebolo dosť, napríklad perla ako "príspevok na presťahovanie"). Hitom boli sociálne podniky, veď aspoň niekto sa počas krízy musí mať lepšie.V sociálnom poistení sa zalepili ústa živnostníkom nesystémovým znížením sadzby do rezervného fondu zo 4,75% na 2%. Živnostníci síce požadovali zrušenie povinného nemocenského poistenia (poznáte nejakého živnostníka, ktorý niekedy čerpal nemocenské?) čím by ušetrili 4,4% zo svojho základu ale nestalo sa tak. 

Živnostníci si však "vybojovali" ešte jedno: tzv. odpojenie minimálneho základu od minimálnej mzdy. Dôsledkom toho je, že v roku 2010 platia odvody z minimálnej sumy 319,58 eura, namiesto zo sumy minimálnej mzdy 307,70 eura... Nuž, nie je výhra ako výhra.  

Špeciálna blesková novela bola na jar venovaná druhému dôchodkovému pilieru. Keďže akcionári DSS-iek neposlúchli výzvu premiéra na aktívnu spoluúčasť v "boji" proti tvrdohlavým sporiteľom, premiér ich potrestal znížením poplatkov a ďalšími zmenami v systéme dôchodkového sporenia. Dôsledkom toho je dnešné umŕtvenie systému a doslova "zo zákona" dané nulové zisky sporiteľov.

Rok 2010

Posledný rok vládnutia, posledná možnosť splniť sľuby z programového vyhlásenia. Mladým rodinám vláda sľúbila napríklad toto:

"Vláda bude presadzovať postupné zvyšovanie rodičovského príspevku v časovom horizonte do roku 2010 tak, aby saturoval stratu pracovných príjmov rodiča aspoň na minimálnej úrovni a súčasne umožní poberať rodičovský príspevok aj zárobkovo činným rodičom, a to aj v prípade, ak zabezpečia starostlivosť o svoje dieťa v čase výkonu zárobkovej činnosti jeho umiestnením v jasliach alebo v materskej škole".

Realita: Rodičovský príspevok sa v rokoch 2006 až 2009 zvyšoval len o valorizáciu (danú percentom inflácie). Až k 1.1.2010 bol prijatý nový zákon, podľa ktorého sa rodičovský príspevok zvýšil na 256 eur. Vláda mladé rodiny oklamala až trikrát. Prvýkrát tým, že suma 256 eur nie je na úrovni minimálnej mzdy (minimálna mzda je 307,70 eur, po odpočítaní odvodov 266,60 eur). Druhýkrát tým, že nárok na sumu 256 eur má len približne jedna polovica mamičiek starajúcich sa o dieťa vo veku do 3 (6) rokov. Druhá polovica mamičiek poberá aj naďalej len 164 eur - a sú to napríklad mamičky, ktoré sa starajú o zdravotne postihnuté dieťa vo veku od dvoch do šiestich rokov.... Tretie klamstvo spočíva v tom, že vláda zakazuje privyrobiť si mladým mamičkám čo len jedno euro - ak si mamičky dovolia takúto drzosť, o rodičovský príspevok prichádzajú. A dokonca prichádzajú aj o príspevok štátu na dôchodkové poistenie, ktorý je i tak nezaslúžene nízky.

Predsa však jedna pozitívna zmena, možno aj vďaka tomuto článku. Mamičkám, ktoré prišli o prácu po skončení rodičovskej dovolenky od februára 2010 vzniká nárok na dávku v nezamestnanosti. Síce riešenie navrhnuté ministerstvom a schválené parlamentom je mierne neštandardné ale lepšie ako nič.

Vláda nesplnila ani ďalší zo svojich sľubov - zrušiť ročné zúčtovanie na zdravotné poistenie. V marci 2010 tak státisíce ľudí museli naraz podať nielen daňové priznania ale aj ročné zúčtovanie na zdravotné poistenie. Za štyri roky vládnutia nebola vláda schopná urobiť nič, čím by sa tieto povinnosti ľuďom zjednodušili, nehovoriac už o úsporách v štátnej správe.

Mzdové účtovníčky vo firmách sa po prvýkrát v praxi stretli s neuveriteľne komplikovaným výpočtom zamestnaneckej prémie.

Po prvýkrát od roku 2004 sa nezdaniteľná časť na daňovníka nevalorizovala.

Zhodnotenie

Kto nič nerobí, nič nepokazí. Týmto heslom sa riadili všetky tri zainteresované ministerstvá, pokiaľ ide o daňový a odvodový systém v Slovenskej republike. Počas štyroch rokoch sme sa nepohli ani o krok dopredu. V sociálnom poistení máme stále sadzby od buka do buka a zákon stále obsahuje množstvo nezmyslov. Aj po štyroch rokoch sociálneho vládnutia sa nič nezmenilo na fakte, že najvyššie odvody platia zamestnanci a najnižšie majitelia firiem.

Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie je aj po štyroch rokoch rovnako komplikované ako na začiatku.

V zákone o dani z príjmov pribúdajú výnimky. Jedno z mála dobrých opatrení, ako je záporná daň, bolo zrealizované komplikovanou a nie vždy spravodlivou formou zamestnaneckej prémie.

Projekt UNITAS, ktorý znamená zjednotenie výberu daní, ciel a odvodov, je tam, kde bol pred štyrmi rokmi. Systém odvodov sa nepohol ani o krok dopredu.

Vláda neurobila nič s dôchodkovým systémom. Neurobila žiadne zmysluplné kroky v prospech prvého dôchodkového piliera. Plazivý demografický problém sa snažila riešiť postupnou likvidáciou druhého dôchodkového piliera. Výsledkom je obava súčasných dôchodcov o ich súčasné dôchodky a nedôvera strednej a mladšej generácie v dôchodkový systém ako taký. Vláda síce každé Vianoce venuje dôchodcom vianočné darčeky do jedného vrecka ale z druhého vrecka im nenápadne vyťahuje omnoho viac. Nie každý dôchodca si dokáže spočítať, že jeho strata na valorizácií dôchodkov je väčšia, ako získaných 50 eur na Vianoce. Viete, že novopriznané dôchodky v roku 2010 boli nižšie, ako novopriznané dôchodky v roku 2009? V samotnej Sociálnej poisťovni treba konečne urobiť poriadok - ale nie takto...

O podpore rodín a najmä mladých rodín škoda hovoriť. Riešením problémov nie je masívny príspevok pri narodení dieťaťa. Iste, narodenie dieťaťa sa dobre oslavuje s 800 eurami od štátu, ale po hodoch nasleduje bolenie brucha. Mladé rodiny majú finančné problémy a aj to málo, čo v podobe rodičovského príspevku dostanú, dostanú len pod podmienkou, že matka nesmie pracovať. Našťastie aspoň nedošlo k reštrikciám pri poskytovaní materskej.

Ak táto vláda rozdáva nejaké darčeky - a je jedno, či sú to vianočné príspevky alebo aktuálne májové odmeny v štátnej správe - ide to na úkor štátneho dlhu Slovenska. Vláda vytýčila smer Grécko. Viete, že zadĺženosť Slovenska dnes dosahuje v prepočte na jednu domácnosť sumu 10 tisíc eur (300 tisíc korún) a stále sa zvyšuje? Ten dlh budú splácať naše deti.

Možno najväčším problémom Slovenska je rastúca nezamestnanosť. Tápanie a bezradnosť vlády na vlastnej koži pociťuje temer 400 tisíc nezamestnaných.  Desiatky hlúpych príspevkov v zákone o službách zamestnanosti nepomáha. Investor v ťažkých časoch nepríde do krajiny, v ktorej vládne korupcia, rozkrádanie na najvyššej úrovni, mafie v bielych golieroch. Na Slovensku nie sú diaľnice, klesá úroveň školstva, stagnuje zdravotníctvo, upadá morálka všade kde sa pozriete. Zamyslime sa všetci, prečo máme blbú náladu. Stratili sme štyri roky, stratíme aj ďalšie? Odíde zo Slovenska do sveta ďalšia vlna emigrantov za prácou a slušným životom? Dokážeme mladým ľuďom vysvetliť, že majú zostať tu, lebo má zmysel zostať tu?