V nedeľu 9. februára 2014 bude ďalšie švajčiarske referendum. Ide o významný dátum, lebo hlasovať sa bude o viacerých dôležitých otázkach. Federálne témy sú tri: o federálnej direktíve týkajúcej sa financovania železničnej infraštruktúry, o zrušení preplácania interrupcií zo základného zdravotného poistenia, a o iniciatíve "Proti masovej imigrácii". V kantóne Ženeva sa okrem toho bude hlasovať o dvoch republikových témach: zmena zákona o predškolských štruktúrach "za viac miest v našich škôlkach" a o rozvojových zónach "za racionálne využívanie pôdy". V meste Ženeva tiež o otázke predaja väčšinového podielu spoločnosti 022 Telegenève, doteraz vo vlastníctve mesta, firme UPC Cablecom.

Snáď najdôležitejšou otázkou je iniciatíva Švajčiarskej ľudovej strany (Schweizerische Volkspartei SVP www.svp.ch - Union Démocratique du Centre UDC www.udc.ch) nazvaná Zastaviť masové prisťahovalectvo (Masseneinwanderung stoppen, masseneinwanderung.ch - Stopper l'immigration massive www.immigration-massive.ch - Basta immigrazione di massa www.immigrazione-di-massa.ch). Na kampaň sa vynakladajú veľké prostriedky: server Web v každom úradnom jazyku, leporelo do každej poštovej schránky, samolepky, bannery, veľkoplošné billboardy. Na druhej strane barikády stoja viaceré politické strany, vláda i parlament. Do kampane sa zapojili federálni radcovia i prezident Konfederácie na rok 2014 Didier Burkhalter, ktorý šiel diskutovať do televízie v Ženeve i v Zurichu. Predošlý prezident z roku 2013, Ueli Maurer sa v rámci vládnej kolegiality k téme nevyjadruje. Na priamu otázku odpovedá, že doporučenie Federálnej rady je hlasovať proti iniciatíve a to je všetko, čo k téme môže ako člen vlády povedať. Vtedy sa obecenstvo obvykle zasmeje a zatlieska mu. Ueli Maurer je zo strany SVP-UDC, ktorá prišla s iniciatívou.

Argumenty organizátorov

Argumenty organizátorov sú hlavne strach z ekonomických dôsledkov a zo straty identity. Jednak tu je stabilita počtu rodených Švajčiarov, ktorá od roku 1980 ostáva na konštante okolo 5.4 miliónov, pričom nárast populácie 1,8 milióna za posledných 30 rokov je kvôli naturalizáciám (800 tisíc) a imigrácii (vyše milióna). Teda každý štvrtý obyvateľ krajiny je cudzinec. Matematicky to sedí, len ak sa medzi cudzincov započítajú aj naturalizovaní občania, ale ako propagandistické číslo to vyzerá pôsobivo. Ak by sa i naďalej prisťahovalo 80 tisíc cudzincov ročne, krajina bude mať v roku 2035 vyše 10 miliónov obyvateľov. Takéto tempo prisťahovalectva spôsobuje, že v krajine pribúda ročne 42 tisíc nových áut, 34.5 tisíca bytov, 120-200 veterných elektrární, 70 škôl a škôlok, 300 školských tried, 500 učiteľov, 160 lekárov, 600 zdravotných sestier a 380 nemocničných lôžok. Ale najmä, že sa každú sekundu stratí 1,1 m2 ornej pôdy. Opäť čísla získané nejasnou metódou, ale na obrázku to vyzerá pôsobivo (viď skvele urobené webstránky v troch jazykoch D, F, I).

Prijatím bilaterálnej dohody o voľnom pohybe osôb s EÚ v roku 2007 sa Švajčiarsko zbavilo právnych prostriedkov obmedzovať prílev cudzincov podľa potrieb svojho hospodárstva. V rekordnom roku 2008 bolo udelených 157 271 nových povolení k pobytu. Za púhych 5 rokov bol nárast populácie 383 tisíc osôb, čo je ekvivalent obyvateľov mesta Zurich (a dvojnásobok mesta Ženeva). Každoročne pribudne obyvateľstvo mesta St. Gallen, každé dva-tri roky populácia kantónu Neuchâtel. A nastúpený vývoj pokračuje a urýchľuje sa. Tento nájazd spôsobuje nielen záťaž infraštruktúry a zdrojov, ale aj eróziu tradičných hodnôt. Stále viac ľudí prichádza z krajín centralizovaných, etatistických, antiliberálnych či moslimských a prinášajú svoje hodnotové rebríčky a schémy správania sa, socializmus a etatizmus.

Podiel cudzincov na podpore v nezamestnanosti, sociálnych dávkach a na invalidnom dôchodku je zhruba dvojnásobný v porovnaní s ich podielom v populácii, 45% oproti 22% (tu je podiel populácie cudzincov zjavne počítaný inak). Fakt, že 92% väzenskej populácie sú cudzinci a len 8% Švajčiari, sa kupodivu v kampani neobjavil. Švajčiarsko má viac pracovných miest, než je domáca populácia schopná obsadiť, ale kým predtým bolo možné vyberať si pracovnú silu podľa kvalifikácie a potrieb hospodárstva, dnes už môže prísť ktokoľvek z EÚ a skúšať šťastie na pracovnom trhu. Ak prácu nájde a potom ju stratí, predtým musel odísť, no teraz sa snaží ostať. Iniciatíva chce postaviť všetkých cudzincov na jednu úroveň, i občanov starých členských krajín EÚ, i novoprijatých členov, i občanov iných krajín, ako USA, Kanady, Južnej Ameriky či Japonska. Do kontingentu cudzincov by sa započítali aj cezhraniční pracovníci - frontaliéri, aj žiadatelia o azyl.

Vo Švajčiarsku už niet miesta. Hustota obyvateľstva je najvyššia v Európe, ak sa nepočítajú mikroštátiky. Kvôli potrebe nových bytov sa posilňuje stavebníctvo, ktoré zas na pracovné miesta priťahuje ďalších cudzincov. Cesty, vlaky, autobusy sú preplnené. Zhoršuje sa bezpečnosť v krajine. Platy sú obeťou dumpingu nielen pri nízkokvalifikovanej práci, ale už aj pre kádre. Inštitút pre konjukturálne otázky pri Polytechnike v Zurichu vypracoval štúdiu, podľa ktorej HDP na hlavu ostáva zhruba konštantný, teda viac osôb neprináša vyššiu prosperitu, len ju reprodukuje na priemernej úrovní. V meste Zurich 50% žiakov na prvom stupni a 80% študentov na druhom stupni majú cudzí materinský jazyk. Podiel cudzincov je ešte vyšší v kantónoch Basel-Stadt a Ženeva. Pritom počnúc od 20% cudzojazyčných cudzincov už klesá priemerná úroveň celej triedy.

Argumenty vlády

Federálne oddelenie justície a polície uvádza ako argumenty, že súčasná politika voľného pohybu osôb v EÚ a obmedzenia pre ostatných cudzincov sú overené praxou a schválená viacerými ľudovými hlasovaniami. Prisťahovalci sa podieľajú na prosperite krajiny, podniky sú na nich závislé už desaťročia, spochybniť princíp voľného pohybu osôb znamená spochybniť bilaterálne rokovania s EÚ a celý balík 1 bilaterálnych dohôd by prestal platiť do pol roka po prípadnom úspechu referenda. Podniky by potom mali problémy nájsť pracovnú silu a mali by problémy s exportom na európske trhy. Federálna rada si je vedomá problémov, ktoré sú so zvyšovaním populácie spojené na pracovnom trhu, trhu s nehnuteľnosťami, infraštruktúre a v doprave. Ale riešenia prinesie Konfederácia, kantóny, obce a sociálni partneri špecifickými a cielenými opatreniami. Iniciatíva žiadne riešenie neprináša. Volebná brožúrka, ktorá je súčasťou volebného materiálu, ktorý každý občan dostáva poštou, obsahuje ešte jeden argument, a to že súčasná prosperita a nízka nezamestnanosť existuje vďaka voľnému pohybu osôb.

Kritický pohľad

Ako vidíme, na oboch stranách sa obhajcovia i odporcovia utiekajú ku skratkám, klišé a demagógii. Áno, podniky už desaťročia závisia na cudzincoch, ale počas desaťročí boli kontingenty na pracovnú silu a švajčiarska prosperita sa tvorila práve v čase fungovania kontingentov. Najväčší ekonomický rast 3.4% ročne bol zaznamenaný v 50-tych a 60-tych rokoch, keď sa síce uplatňovala politika otvorených dverí, ale podiel cudzincov na obyvateľstve bol 5%. Nezamestnanosť bola po desaťročia exportovaná - ak cudzinec stratil prácu, jeho povolenie k pobytu mu nebolo obnovené. Nízka nezamestnanosť neexistuje vďaka voľnému pohybu osôb, ale napriek nemu, lebo voľný pohyb osôb naozaj zvyšuje tlak na pracovnom trhu smerom k nižším platom a sociálnemu dumpingu. Ani ostrov hospodárskej prosperity uprostred eurodebaklu, ani sociálny štát nie sú výsledkom prítomnosti cudzincov, ale existujú vďaka plnej zamestnanosti. Inak by bol sociálny štát nefinancovateľný. Už i tak sa neustále zvyšujú príspevky na poistenie v nezamestnanosti a platby do dôchodkovej pokladne.

Získať nárok na švajčiarsky invalidný dôchodok je snom mnohých cudzincov - odpadne starosť hľadať si prácu a potom tráviť čas v krčme či na tenisovom kurte (už ako invalid) je príjemnejšie, ako pracovať. A dva-tri pobyty ročne na tropických plážach, kde je život lacnejší, to tiež nie je na zahodenie. Alebo sa natrvalo vrátiť domov a hoci si postaviť dom. Invalidný dôchodok sa do niektorých krajín prestal jednoducho vyplácať potom, ako inšpektori práce našli celé dediny na Balkáne postavené zo švajčiarskych peňazí a keď "invalid" zložil z pleca vrece cementu a začal sa im vyhrážať zabitím, inšpektori museli ujsť z krajiny. Odvtedy sa aktualizuje zoznam krajín, kam sa švajčiarsky invalidný dôchodok jednoducho nevypláca. Pragmatické, účinné, fungujúce. Ak chcú poistenci dôchodok, musia prísť žiť do Švajčiarska, násť si byt a prihlásiť sa k pobytu.

Na vidieku a v horách ľudia nemajú hotovosť, ale majú veľa priestoru a majú bývanie a jedlo takmer zadarmo. Vyplácané sociálne dávky pre mnohodetné rodiny cudzincov sú tŕňom v oku mnohých Švajčiarov, ktorí majú z vlastnej práce nižší príjem, lebo príjem sa meria v peniazoch a tie je vidno.

Argumenty oficiálnych miest sú značne iritujúce i z hľadiska suverenity. Vraj hrozí "klauzula gilotíny", teda automatické vypovedanie všetkých 10 otázok z 1. balíka bilaterálnych dohôd s EÚ a zastavenie ďalších rokovaní. To tiež nie je celkom pravda. Je to síce možnosť, ale nie nutnosť. Ani jedna strana nemá záujem na vypovedaní celého balíka zmlúv, ktorých vypracovanie a ratifikácia trvali mnoho rokov. Voľný pohyb osôb sa dá znovu prerokovať tak, aby bol kompatibilný s výsledkom švajčiarskeho referenda. Cudzinci sa do Švajčiarska netlačia kvôli bilaterálnym dohodám s EÚ, ale pretože sú tu vyššie platy, nižšie daňové sadzby a štedré sociálne dávky. Kvôli masovému prílevu cudzincov sú teraz i tieto parametre v ohrození. Import nežiadúcich sociálnych schém správania sa a sťažená integrácia ľudí, ktorí sa združujú do rodáckych komunít, je tiež fakt.

Xenofóbne iniciatívy boli doteraz všetky zamietnuté

Po druhej svetovej vojne bola voči cudzincom "politika otvorených dverí". Ekonomike sa darilo, krajina nebola zničená vojnou, a začínali sa veľké infraštrukturálne a energetické investície: alpské tunely, priehrady, elektrárne. Na týchto megastavbách našlo prácu veľa Talianov. Vtedy ešte existoval štatút sezoniéra - pracujúci, ktorý prišiel do Švajčiarska len na sezónne práce na stavbe či v poľnohospodárstve a v zime šiel domov.

V roku 1964 Federálna rada vytvorila Komisiu expertov na štúdium problematiky cudzincov. Komisia v správe uviedla, že krajina na nachádza v stave rizika nezamestnanosti kvôli premnoženiu cudzincov. V nasledujúcom roku Demokratische Partei v kantóne Zurich (nacionalizmus, konzervativizmus, suverenita, životné prostredie) prišla s iniciatívou proti premnoženiu cudzincov (gegen Überfremdung), ale ju stiahla a ľud o nej nehlasoval. V roku 1967 Action nationale požiadala novinára a vydavateľa menom James Schwarzenbach, aby kandidoval za národného radcu a k veľkému prekvapeniu bol zvolený. V roku 1968 pán Schwarzenbach a jeho strana prišli s 2. iniciatívou, ktorá žiadala zníženie počtu cudzincov v každom kantóne pod 10% okrem Ženevy, ktorá mala mať zvláštny štatút kvôli medzinárodným organizáciám a kvóta cudzincov by bola 25%. Opatrenie bolo namierené predovšetkým proti Talianom, ktorých počet sa od 1950 do 1970 zvýšil z 300 tisíc na milión. V prípade úspechu by bolo deportovaných asi 300 tisíc osôb. Zber podpisov začal v máji 1968, o rok boli podpisy odovzdané a kancelár vyhlásil iniciatívu za platnú 19. júna 1969. Parlament i vláda sa angažovali za odmietnutie tejto iniciatívy a v referende 7. júna 1970 bola iniciatíva zamietnutá väčšinou ľudu i kantónov (54% a 13 4/2).

Počas kampane vláda sľúbila, že nahradí kvóty pre jednotlivé podniky globálnym kontingentom pre celé Švajčiarsko a tak aj urobila. Od roku 1970 sa počet cudzincov stabilizoval a medzi 1970 a 73 došlo k ich poklesu. Vtedy bola veľmi postihnutá Ženeva a aby sa zaplnili voľné byty, federálna administrácia sem presťahovala okrem iného Kompenzačnú pokladňu pre 1. pilier. Action nationale zorganizovala tretiu iniciatívu "proti nadvláde cudzincov a preľudnenie Švajčiarska", zamietnutú v referende 20. októbra 1974, a tiež štvrtú iniciatívu (o limite cudzincov na 12.5%) a piatu  (o limite naturalizácií na 4 tisíc ročne), obe zamietnuté 13. marca 1977. Odvtedy Action nationale zanikla (zlúčila sa s Republikánmi a prijala názov Švajčiarski demokrati) a časť jej priaznivcov sa presunula aj do SVP-UDC. Ďalšie iniciatívy "za obmedzenie prisťahovalectva" (1985), "proti imigrácii načierno" (1993) a "za reglementáciu prisťahovalectva" v 1997 boli všetky v hlasovaní zamietnuté.

Náhly nárast zástancov

Prvé prieskumy verejnej mienky predpovedali pohodlné zamietnutie iniciatívy. Do kampane sa celou váhou vložila federálna rada vrátane prezidenta Konfederácie a viacero politických strán. Vytvorila sa neobvyklá pravo-ľavá aliancia: socialisti a zelení chcú voľný pohyb osôb, lebo sú etatisti a velebia EÚ, kým liberáli a radikálna buržoázia chcú mať lacnú pracovnú silu a tá môže prísť len zo zahraničia. Stredná trieda a extrémna ľavica, ktorá sa cíti prílivom cudzincov ohrozená, iniciatívu akceptuje viac. I napriek tomu prvé prieskumy na začiatku januára predpovedali neúspech referenda.

O to väčšie prekvapenie bolo, keď začiatkom tohto týždňa vysvitlo, že hlasy NIE sú stále vo väčšine, ale len vo veľmi tesnej väčšine. Organizátori iniciatívy vytiahli ťažké figúry: Christoph Blocher, kontroverzný tribún nacionalistickej pravice, bodoval v besedách v baštách socialistov a kresťanských demokratov. Iniciatívu podporuje aj Thomas Minder. Ten istý Minder, ktorý z vlastných peňazí financoval iniciatívu proti roztopašnému odmeňovaniu managementu akciových spoločností i bez súhlasu valného zhromaždenia a napriek očakávaniam s referendom uspel. Práve apolitický podnikateľ Minder prináša iniciatíve vieryhodnosť a podporu stredných vrstiev.

Do hlasovania ostáva ešte 10 dní, počas ktorých sa môže ešte udiať všeličo. Výsledok referenda bude s napätím sledovať nielen Švajčiarsko, ale aj celá EÚ a hlavne euroskeptici v Anglicku, Holandsku a Francúzsku, kde sa v poslednom čase nastoľujú podobné témy na obmedzenie voľného pohybu osôb kvôli turistike sociálnych dávok.

Súvisiace blogy:

Historické referendum: iniciatíva Ľudovej strany o imigrácii schválená!  9.2.2014

Detaily hlasovania v referende 9. februára 2014, 12.2.2014