Pre neinformovaných najprv napíšme, že zariadenia sociálnych služieb sú jednak zariadenia pre seniorov (penzióny, či po starom "domovy" dôchodcov), ďalej zariadenia pre deti a dospelých s telesným alebo mentálnym postihnutým, zariadenia opatrovateľskej služby, nocľahárne, denné stacionáre... Zriaďovateľmi týchto zariadení sú najmä vyššie územné celky, obce a mestá (verejní poskytovatelia) ale aj iné subjekty, neziskové organizácie (neverejní poskytovatelia). Prevádzka zariadení nie je lacná záležitosť. V "kamennom" zariadení s celoročným pobytom sa náklady pohybujú od 500 eur až po sumy nad 1000 eur mesačne na klienta. V drvivej väčšine prípadov sú náklady omnoho vyššie, ako starobné či invalidné dôchodky klientov zariadení. A tieto náklady z väčšej časti znášajú VÚC a miestne samosprávy, čiastočne samotní klienti. Určitou sumou sa na financovaní niektorých zariadení podieľa štát dotáciami vyplývajúcimi z tzv. monitoringu. Celkovo však systém financovania nie je doriešený a vyžaduje si systémové zmeny.

Nedoriešený spôsob financovaní zariadení, inými slovami nedostatok financií na ich chod má mnohé dôsledky, vymenujem tri:

1. Nové zariadenia pre starších ľudí a ľudí s vážnym zdravotným postihnutím nepribúdajú, napriek vysokému dopytu.

2. Nie každý kto je odkázaný na pomoc druhých, chce, či musí ísť do "kamenného" zariadenia. Mnohí by radšej zostali vo svojom domácom prostredí, ak by ich tam mal kto opatriť. Mestá a obce však v mnohých prípadoch nie sú schopné takúto službu zabezpečiť.  Samosprávy pre nedostatok financií nedokážu vytvárať podmienky pre terénnu ošetrovateľskú službu.

3. Časť existujúcich zariadení je z finančných dôvodov pred totálnym kolapsom a hrozí, že ich klienti - seniori, osoby so zdravotnými problémami - zostanú na ulici.

Na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny si to dobre uvedomujeme a (nielen počas rokov 2010-2012 ale dlhodobo) financovanie zariadení chceme vyriešiť. Od jesene 2010 až do októbra 2011 prebiehala intenzívna diskusia o novele zákona, kedy sa - s účinnosťou od 1.7.2012 - mal systém financovania zásadne meniť. Financovanie zariadení malo byť postavené na štyroch zdrojoch:

  • príspevok štátu každému klientovi bez rozdielu v závislosti od stupňa odkázanosti
  • finančný normatív (príspevok) samosprávy (VUC, prípadne obec) každému klientovi v závislosti od typu zariadenia (nezávisle na zriaďovateľovi a mieste)
  • platba samotného klienta (pri zohľadnení jeho sociálnej situácie)
  • platba zdravotnej poisťovne za úkony spadajúce pod zdravotné poistenie

Táto diskusia za účasti širokého okruhu zainteresovaných spela k dobrému záveru, bola však prerušená predčasnými voľbami. Situácia niektorých zariadení (najmä zariadení zriadených obcami po roku 2002 a zariadení neverejných poskytovateľov)  je vážna. Preto sme pripravili "malú" novelu, ktorá by mala financovanie zariadení aspoň sčasti zlepšiť. S účinnosťou od 1. januára 2012 tak malo dôjsť napríklad k týmto zmenám:

  • štát bude prispievať zariadeniam zriadeným obcami a neverejnými poskytovateľmi v zákone určeným príspevkom podľa typu zariadenia a počtu miest v zariadení. Napríklad zariadenia pre seniorov by tak mali nárok na sumu 320 eur mesačne na jedno miesto, domovy sociálnych služieb 330 eur atď. V štátnom rozpočte na rok 2012 je nato vyčlenená suma približne 47 mil. eur.
  • klient v zariadení zriadenom verejným poskytovateľom (obec, VÚC) by mal prispievať sumou najmenej vo výške 50% priemerných ekonomických nákladov na miesto, respektíve poskytovanú službu
  • pri posudzovaní majetku klienta sa bude brať do úvahy aj nehnuteľný majetok, ktorý klient predal v období 5 rokov dozadu.

Táto "malá" novela vznikla v spolupráci s odborníkmi a predstaviteľmi samospráv a pokiaľ ide o samosprávy, má ich podporu. Pokiaľ ide o kritiku na vyššie platby klientov, treba dať fámy na pravú mieru. Už doteraz klienti v mnohých zariadeniach platia poplatky blížiace sa k sume 50% ekonomicky oprávnených nákladov. Ďalej platila a platiť bude tzv. ochrana príjmu. To znamená, že po zaplatení poplatku musí dôchodcovi zostať z jeho príjmu (dôchodku) suma najmenej 20% životného minima (cca 38 eur).

Napríklad, ak doteraz  úhrada za pobyt v zariadení pre seniorov s celoročným pobytom (v ktorom má klient všetko zabezpečené a na živobytie nepotrebuje minúť jediné euro) doteraz bola 210 eur mesačne, tak dôchodca s dôchodkom 240 eur mesačne platil sumu 202 eur. Pri uplatnení pravidla ochrany príjmu mu muselo zostať z dôchodku 38 eur. Ak sa po prijatí novely zákona v tomto zariadení zvýši úhrada na 260 eur mesačne (50% ekonomicky oprávnených nákladov), tak tento dôchodca nebude platiť ani o euro viac. Zvýšenie poplatku v danom zariadení sa dotkne dôchodcov s dôchodkom nad 248 eur - aj u nich však nesmie byť poplatok vyšší ako suma ich dôchodku znížená o 38 eur.

Znamená to, že dôchodcom s nízkymi dôchodkami sa výška úhrady nezmení. U tých s vyššími dôchodkami k zvýšeniu úhrad môže dôjsť - treba si však uvedomiť, že štát, či samospráva stále bude hradiť druhú polovicu sumy nákladov spojených so sociálnou službou - a tá jednoducho nie je zadarmo. 

Aj naďalej platí zákon o rodine a z toho vyplývajúca vyživovacia povinnosť detí voči svojim rodičom. Podpora detí svojim rodičom aj keby nebola daná zákonom, je morálnou povinnosťou. Ak majú deti svojich rodičov v zariadení, už niekoľko rokov platí, že v prípade nízkeho dôchodku starých rodičov sú povinní na pobyt prispievať ich deti. Na tomto pravidle sa takisto nič nemení.

Stáva sa, že deti dali svojich rodičov do zariadenia a ich majetok - dom, byt - predali. Samotný nízky dôchodok rodičov nepostačoval na zaplatenie poplatkov na pobyt v zariadení, zaťaženie niesla samospráva, prípadne štát. Po novom sa pri takýchto prípadoch bude zohľadňovať aj predaný nehnuteľný majetok.

Uvedomme si spoločne, že úlohou štátu je pomáhať starším a zdravotne hendikepovaným - a tak tomu bude aj po prijatí novely zákona - avšak zvýhodnení by mali byť tí, čo to skutočne potrebujú.

Osud novely majú v rukách poslanci Národnej rady. Zriaďovatelia zariadení sociálnych služieb - obce, mestá, neverejní poskytovatelia - s napätím čakajú, aký osud ich zariadenia - a ich klientov - čaká.