Kedy sa ľuďom, ako ste vy, žilo lepšie – pred rokom 1989 alebo teraz? V prieskume agentúry FOCUS v roku 2001 na túto otázku väčšina ľudí (62 %) odpovedala, že život pred Novembrom bol oproti dnešku buď výrazne alebo aspoň o niečo lepší. Dnes si to už myslí menšie percento ľudí. Zástancov života v socializme je však stále viac (43 %) než tých, ktorí preferujú život po Novembri (32 %). Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika realizoval FOCUS v apríli tohto roka.
Prázdne obchody, poradovníky na autá a čoraz citeľnejšie zaostávanie za vyspelejším Západom má však väčšina ľudí podľa všetkého so socializmom pevne spojené. Aj napriek pretrvávajúcej nostalgii za životom v socializme totiž až 72 % ľudí dáva podľa prieskumu pred centrálne plánovaným hospodárstvom prednosť trhovej ekonomike – aj keď väčší podiel z nich (39 %) v podobe sociálno-trhového hospodárstva so silným vplyvom štátu než voľnému trhu s minimálnymi štátnymi zásahmi (31 %). Návrat k socialistickej ekonomike spred roka 1989 si praje len asi 17 % ľudí.
Prieskum je súčasťou rozsiahlejšieho projektu Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte. Jeho cieľom je konfrontovať predstavy ľudí spojené s obdobím reálneho socializmu v Československu (1948 – 1989) s realitou. Výsledky prieskumu sú okrem iného podkladom pre komplexnú štúdiu, v ktorej budeme identifikované mýty o socializme porovnávať so skutočnosťou.
Mladí uprednostňujú trh. Alebo nevedia
Máte nad 65 rokov? Ste z Trenčianskeho kraja? Alebo je váš mesačný príjem niekde medzi 300 až 500 eurami? Ak áno, patríte do skupín, v ktorých socialistickú ekonomiku uprednostňuje nadpriemerne veľa ľudí. Podrobnejší pohľad na výsledky prieskumu ponúka viacero zaujímavých zistení.
Štatistika je asi najprehľadnejšia v prípade veku respondentov – čím vyšší vek, tým viac sympatizantov socialistického hospodárstva. Kým z mladých ľudí vo veku 15-17 rokov by socialistickej ekonomike dali prednosť len dve percentá, medzi ľuďmi nad 65 ju uprednostňuje až 35 % opýtaných.
Najmladší respondenti však z prieskumu nevyšli len ako najväčší zástancovia trhu, ale aj ako skupina, v ktorej značná časť opýtaných nevedela odpovedať. V kategórii od 18 – 24 rokov si medzi socialistickou ekonomikou, sociálno-trhovým hospodárstvom a ekonomikou voľného trhu nevedela vybrať takmer štvrtina. Medzi ešte mladšími respondentmi (15 – 17 rokov) bolo nerozhodnutých dokonca až 37 %. Pod tým môže byť podpísaných viacero faktorov – slabá ekonomická gramotnosť, nezáujem či žiadna vlastná skúsenosť so životom pred rokom 1989.
Menší príjem, menej trhu
To, ako ľudia vnímajú socialistické hospodárstvo spred roka 1989, sa líši aj naprieč jednotlivými regiónmi Slovenska. Medzi opýtanými z Trnavského kraja dáva prednosť socialistickej ekonomike necelá desatina, čo najmenší podiel zo všetkých krajov Slovenska. Výrazne viac ľudí v Trnavskom kraji preferuje ekonomiku voľného trhu (44 %) alebo sociálno-trhovú ekonomiku (29 %).
V susednom Trenčianskom kraji, ktorého súčasťou je aj Horná Nitra s dlhou banskou tradíciou, je situácia celkom iná. Socialistickú ekonomiku tu ako v jedinom kraji na Slovensku uprednostňuje viac ľudí než ekonomiku voľného trhu s minimálnymi zásahmi štátu (28 % vs 18 %).
Názory ľudí sa podľa prieskumu rôznia aj podľa výšky príjmu. Kým medzi ľuďmi s vyššími mesačnými príjmami (nad 1200 eur) preferuje socialistický ekonomický model zhruba len každý desiaty a veľká väčšina dáva prednosť jednému z trhových modelov, v skupinách s nižšími príjmami (do 800 eur) by si socialistickú ekonomiku spred roka 1989 vybralo takmer 30 % ľudí a voľný trh s minimálnymi zásahmi štátu by uprednostnila len asi pätina.
Podnikatelia a študenti preferujú voľný trh
Možno prekvapivo netvoria zástancovia socialistickej ekonomiky najväčší podiel medzi voličmi Smeru (27 %). Najviac (29 %) je ich medzi sympatizantmi v súčasnosti mimoparlametného KDH. Avšak kým spomedzi voličov KDH uprednostňuje voľný trh bez zásahov štátu presne štvrtina, v prípade Smeru je to len 13 %, najmenej spomedzi všetkých veľkých strán nad hranicou piatich percent potrebných na vstup do parlamentu.
Nadpriemerne veľa zástancov socialistického hospodárstva je podľa prieskumu aj medzi voličmi vládnej SNS. Prívržencov voľného trhu s minimálnymi zásahmi štátu je zas relatívne najviac medzi sympatizantmi Mostu-Híd, OĽaNO či Sme Rodina a vo voličstve SaS dokonca prevládajú (53 %).
Tí, ktorí uprednostňujú voľný trh s minimálnymi zásahmi štátu, sú taktiež vo väčšine medzi podnikateľmi a živnostníkmi (54 %). Voľný trh preferovala takmer polovica respondentov aj medzi študentmi (49 %). Spomedzi dôchodcov a nekvalifikovaných manuálnych pracujúcich by sa k socialistickej ekonomike rado vrátilo zhodne po 34 % opýtaných a podobne veľa (39 a 35 %) dáva prednosť sociálno-trhovej ekonomike so silným štátom. Približne tretina opýtaných študentov a nezamestnaných na otázku, akej ekonomike by dali prednosť, odpovedať nevedela.
Celkové čísla nepustia – 17 % respondentov by sa najradšej vrátilo k ekonomike spred 1989, 39 % je za sociálno-trhovú ekonomiku a 31 % dáva prednosť voľnému trhu. Napriek stále prítomnej nostalgii za bývalým režimom by teda ľudia návrat socialistickej ekonomiky nechceli. A za pozornosť ešte určite stojí, že trh má navrch aj medzi tými, ktorí by pred súčasťou dali prednosť životu za socializmu. Sociálno-trhovú ekonomiku alebo voľný trh by uprednostnilo až 54 % zástancov života spred roka 1989.
Radovan Potočár
Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a člen projektového tímu v rámci projektu Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte.
