(Prepis vystúpenia v NRSR dňa 26.3.2013 k poslaneckému návrhu novely zákona o zdravotnom poistení)
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi predstaviť vám poslanecký návrh novely zákona o zdravotnom poistení. Tento poslanecký návrh má za ambíciu riešiť dva problémy, ktoré sa v praxi po novelizácii zákona o zdravotnom poistení od 1. januára 2013 ukázali ako veľmi nešťastné a bol by som rád, keby tento návrh získal vašu podporu. V prvom bode ide o zmenu postavenia poistencov štátu, zmenu ich posudzovania a v druhom bode ide o zjednodušenie administratívy pri prihlasovaní a odhlasovaní zamestnancov pracujúcich na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Najskôr si vám dovolím trošku priblížiť spôsob akým funguje zákon o zdravotnom poistení, kto platí poistné na zdravotné poistenie. Podľa zákona o zdravotnom poistení poistné na zdravotné poistenie platia zamestnanci, spolu so svojimi zamestnávateľmi, ďalej samostatne zárobkovo činné osoby, ďalej štát za tzv. poistencov štátu a štvrtou skupinou poistencov sú všetci ostatní, tzv. samoplatitelia, poistenci, ktorí nie sú ani zamestnanci, ani samostatne zárobkovo činné osoby, ani za nich neplatí štát, ale platia si v postavení samoplatiteľa - § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení.
Kto sú tí poistenci štátu, za ktorých platí poistné na zdravotné poistenie štát?
Títo poistenci sú definovaní v § 11 v ods. 7 zákona o zdravotnom poistení a sú to napríklad: všetky nezaopatrené deti, ďalej študenti študujúci v dennej forme štúdia až do veku 30 rokov. Sú to ďalej i doktoranti, ktorí študujú v dennej forme štúdia a treťom stupni vysokej školy až do veku 30 rokov, ďalej sú to osoby, ktoré poberajú rodičovský príspevok, resp. osoby, ktoré sa starajú osobne celodenne o dieťa vo veku do 6 rokov. Veľmi veľká skupina ľudí, najmä matky na rodičovských dovolenkách. Ďalej sú tu napríklad evidovaní nezamestnaní, ktorí sú evidovaní na úrade práce, ale sú to aj ďalšie osoby, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi, aj keď nie sú evidovaní nezamestnaní. Sú to ďalej samozrejme veľká skupina poberatelia dôchodkov. Poberatelia starobných dôchodkov, poberatelia predčasných starobných dôchodkov, poberatelia výsluhových dôchodkov a veľká skupina poberateľov invalidných dôchodkov.
Je to množstvo ľudí, je to vlastne najväčšia skupina poistencov a platí za nich ako som už povedal poistenie štát. Čo sa však stalo v novele zákona vládnej novele zákona, ktorá je účinná od 1. januára 2013. Na poslednú chvíľu na rokovaní a pokiaľ sa nemýlim na zdravotníckom výbore sa do novely do vládnej novely zákona o zdravotnom poistení dostala klauzula podľa ktorej štát bude platiť poistenie za poistencov štátu len v prípade, ak nemajú svoj vlastný príjem v postavení zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby a ak takýto príjem aj majú, tak je limitovaný výškou 15 násobku životného minima.
Aby som to zjednodušil, povedal na konkrétnych číslach, vlastne to znamená keď si predstavíte nejakú osobu za ktorú platí zdravotné poistenie štát, napríklad matku na rodičovskej dovolenke alebo starobného dôchodcu, invalidného dôchodcu, evidovaného nezamestnaného, ak by napríklad tá matka na rodičovskej dovolenke celý rok 2013 poberala rodičovský príspevok a starala sa o dieťa, tak podľa tejto novej klauzuly § 11 odsek 8 zákona o zdravotnom poistení štát za ňu platí poistné na zdravotné poistenie len vtedy ak jej prípadný vlastný príjem neprekročí sumu 2 918 eur a 70 centov.
Netuším motiváciu pani ministerky Zvolenskej, ktorá predpokladám presadila túto zmenu do zákona o zdravotnom poistení, predpokladám, že tou motiváciou bolo, aby štát ušetril na poistencoch štátu a aby sa tak tie milióny eur, ktoré idú zo štátneho rozpočtu do zdravotného poistenia aspoň o pár miliónikov zredukovali, aby si títo poistenci štátu, ktorí majú vlastný príjem platili poistenie sami. To by bolo v poriadku keby nebolo keby...
V čom je háčik? Háčik je v tom, že ak napríklad poberateľ starobného dôchodku pracuje popri poberaní starobného dôchodku v pracovnom pomere, pracuje napríklad polroka a za toho polroka si zarobí sumu vyššiu ako 2 918 eur 70 centov tak počas toho polroka kedy má pracovný pomer kedy je zamestnancom platí z tohto svojho príjmu zamestnanca zdravotné poistenie spolu so svojim zamestnávateľom. To je v poriadku, to nikto nespochybňuje. Problém je ale ten, že keď za tých šesť mesiacov stihne zarobiť sumu vyššiu ako 2 918 eur 70 centov, tak v tom druhom polroku keď už pracovať nebude, keď mu pracovný pomer skončí štát podľa § 11 odsek 8 zákona o zdravotnom poistení za neho ako poberateľa starobného dôchodku, ktorý už nepracuje poistné na zdravotné poistenie jednoducho nebude platiť.
Čo to znamená, ešte raz pripomeniem kto sú poistenci, zamestnanci, SZČO, poistenci štátu a tí, ktorí nepatria do jednej z týchto troch kategórií sú tzv. samoplatitelia. Čo sa teda stane:
Takýto starobný dôchodca, ktorý za polroka zarobí v zamestnaní cez 2 918 eur 70 centov, v druhom polroku keď už zamestnanie nemá, nebude poistencom štátu a bude si musieť zaplatiť ako samoplatiteľ.
Pripomínam pre informáciu, samoplatiteľ platí mesačne v roku 2013 sumu 55 eur a 2 centy. Že takého to dôchodcu tento "vtipný" návrh, ktorý bol presadený pani ministerkou do zákona o zdravotnom poistení bude stáť okolo 330 eur, ktoré zaplatí, hoci fakticky v tom čase už príjmy nemá. Čiže bude platiť prvý polrok ako zamestnanec a druhý polrok si ešte zaplatí ako samoplatiteľ tzv. "dvojitý nášup". Je to veľmi nespravodlivé a nemá to žiadnu logiku.
A aby bolo jasné, že si nevymýšľam nejaké zvláštne príklady pritiahnuté za vlasy, toto čo som teraz povedal je typická situácia napríklad v školstve učiteľky už na dôchodku, ktoré tento školský rok ešte učia a pracujú sú v pracovnom pomere, nepracujú na dohodu sú v riadnom pracovnom pomere, platia odvody spolu so školou ako so svojim zamestnávateľom ako zamestnankyne, ktoré sa rozhodli, že tento školský rok ešte pomôžu ešte budú teda učiť a bude to ich posledný školský rok za tých šesť mesiacov asi nemusíme pochybovať, že aj keď majú veľmi nízky plat a zaslúžili by si viac, tých necelých 3 tisíc eur za šesť mesiacov samozrejme majú.
To znamená, že v druhom polroku 2013 keď už budú len a len na dôchodku si budú musieť sami zaplatiť poistné na zdravotné poistenie. Je to voči nim absolútne nespravodlivé a nemá to nič spoločné ani s tou kategóriou, ktorej sa hovorí zdravý rozum. Iný dôchodca, ktorý nepracuje je len teda na dôchodku za neho štát platí a ten dôchodca, ktorý si chce privyrobiť, zarába, platí odvody z toho príjmu, platí dane z toho príjmu, tak bude vytrestaný ešte ďalším platením zdravotného poistenia v pozícii samoplatiteľa...
Iný príklad, sú matky na rodičovských dovolenkách, ktoré si privyrábajú popri starostlivosti o dieťa akou takou prácou na dohody. To, že sa z dohôd platí zdravotné poistenie pre takéto osoby to už riešiť nebudem, to, tu sa už mlieko rozlialo a už ho nikto nepoutiera. Ale to, že takáto matka, ktorá pracuje popri rodičovskej dovolenke na dohodu, okrem toho, že sa jej zníži čistý príjem z dohody pretože od 1. januára platí z tej dohody zdravotné poistenie, že si ešte bude musieť sama zaplatiť ako samoplatiteľ v tom čase kedy na tú dohodu nepracuje tak to je naozaj silná káva.
Napríklad znova, bude pracovať na dohodu šesť mesiacov po 500 eur mesačne, možno je to príklad pritiahnutý za vlasy a poviem ešte aj druhý, zarobí si 3 tisíc eur, druhý polrok si musí ešte doplatiť zdravotné poistenie ako samoplatiteľ.
A naviac, je to v zákone vlastne nastavené tak, že ona teraz ani netuší, čo ju čaká. Dozvie sa túto nepríjemnú správu v septembri budúceho roka, roka 2014, keď jej príde obálka zo zdravotnej poisťovne, vyberie ju, možno, že sa poteší, prišiel nejaký poukaz na lieky alebo nejaké blahoželanie k narodeninám, od svojej dobrej zdravotnej poisťovne nie, nájde tam pozdrav na ktorom bude uvedené, pani XY máte nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia 300 eur, splatnosť dovtedy a dovtedy. Takým to spôsobom chceme trestať pracujúce mamičky za to, že mali tú drzosť privyrobiť si prácou na dohodu, z ktorej teda mimochodom z tohto príjmu platia zdravotné poistenie ešte im dáme ešte im naparíme ďalšie poistné ako samoplatiteľom, vrcholne nespravodlivé. Môže to byť aj tak, že takáto matka bude pracovať na dohodu celý rok, celý rok ale to je ten druhý bod môjho pozmeňovacieho návrhu, bude pracovať tak, že bude pracovať vždy povedzme v pondelok, v utorok.
To znamená, že počas celého roka ju zamestnávateľ bude prihlasovať ako zamestnankyňu na dohodu na tie pondelky a utorky vždy v pondelok ju prihlásia ako zamestnanca v utorok ju odhlási. A takto kolo dookola celých 52 týždňov v roku. Zarobí si tých 3 tisíc eur pri takejto práci to nie je až taká vysoká suma keď bude takto pracovať, a čo sa stane, v kombinácii s ďalšími zmenami v zákone o zdravotnom poistení za tie stredy až nedele kedy je len poistencom štátu nemá postavenie zamestnanca za tie stredy až nedele 52 týždňov v roku si bude musieť doplatiť zdravotné poistenie ako samoplatiteľ. Tam pôde odhadom o sumu o 400 eur pri takomto príklade. A znova, dozvie sa to v septembri budúceho roka a obávam sa, že to možno ani neprežije akým spôsobom je tento štát ku nej ústretový.
A ešte jeden príklad, pretože tento stav sa týka aj podnikajúcich poistencov štátu napríklad študent. Študent, ktorý sa rozhodne v 25 rokoch povedzme založiť si popri štúdiu živnosť ako poistenec štátu keď si založí živnosť a to by sme mali kvitovať, že ten študent je takto aktívny, že nečaká na nikoho ale sám sa snaží pripraviť sa takýmto spôsobom pre prax a niečo robiť, založiť si živnosť ako poistenec štátu má tú výhodu, že netýka sa ho pri platení poistného na zdravotné poistenie tzv. povinný minimálny vymeriavací základ.
Tento povinný vymeriavací základ pre rok 2013 je suma 4 716 eur. Čiže, napríklad ak je niekto len živnostník, tak bude si musieť za rok 2013 zaplatiť poistné zo sumy najmenej 4 716 eur. Poistenci štátu majú tú výhodu, že sa ich táto klauzulka netýka, čiže keď poistenec štátu vykáže vymeriavací základ povedzme 2 tisíc eur tak platí poistné na zdravotné poistenie z tých 2 tisíc eur.
Čiže vrátim sa k tomuto príkladu. Ak študent bude mať základ z podnikania 2 tisíc eur zaplatí poistenie z 2 tisíc eur. Ale pozor, ak by tento študent bol úspešnejší a mal by vymeriavací základ 3 tisíc eur, čiže prekročil by hranicu 2 918,70 tak už nebude platiť poistné z 3 tisíc eur ale zo 4 716, pretože stráca postavenie poistenca štátu, stráca tým pádom tú zaužívanú výhodu pre takýchto podnikajúcich poistencov štátu a poistnému o vyše 50 percent skočí hore, lebo prekročil akúsi magickú hranicu, ktorú niekto úžasným spôsobom vymyslel takto v zákone.
Čo to bude znamenať, no bude to znamenať to, že tí študenti alebo iní poistenci štátu, veľa starobných dôchodcov napríklad podniká má živnosti, tak isto tie matky na rodičovských dovolenkách, takých ľudí sú desaťtisíce, tak budú sa snažiť silou mocou si udržať svoje príjmy tak, aby túto hranicu neprekročili. A to je možno škoda, pretože keby ju mali vyššiu tak by platili vyššie dane, vyššie ďalšie odvody takýmto spôsobom ich snažíme, sa nepriamo ich držíme na nízkej úrovni a nútime ich v úvodzovkách klamať, podvádzať , falšovať výšku svojich príjmov.
Je to naozaj veľmi zlá klauzula, veľmi zlá a mali by sme s tým niečo urobiť.
Problém č. 2.
Problém č. 2 sa týka prihlasovania dohodárov do zdravotnej poisťovne ako zamestnancov. Ja som to tu už spomínal pred pár mesiacmi a vzbudilo to všeobecné veselie - opakovaný vtip nie je vtip ale tak čo mám robiť, musím to povedať ešte raz. Predstavte si, že zamestnávate človeka na dohodu, takého dohodára, ktorého sa týka zdravotné poistenie, čiže je to napríklad osoba na rodičovskej dovolenke, to je jedno. Zamestnávate ho na tú dohodu tak, že pracuje každý týždeň vždy v pondelok, v stredu a v piatok. Podľa zákona o zdravotnom poistení musí takéhoto dohodára prihlasovať do zdravotnej poisťovne a to vždy len na tie dni kedy pracuje.
Čiže v pondelok ráno ho prihlásite, v pondelok večer ho zo zdravotnej poisťovne odhlásiť. V stredu ráno ho do zdravotnej poisťovne prihlásite, v stredu večer ho zo zdravotnej poisťovne odhlásiť. V piatok ráno ho do zdravotnej poisťovne prihlásite, v piatok večer ho zo zdravotnej poisťovne odhlásiť. Ďalší týždeň v pondelok ráno ho do zdravotnej poisťovne prihlásite, v pondelok večer ho zo zdravotnej poisťovne odhlásite. V stredu ráno ... atď.
Blázninec.
Okrem toho, že sa zaviedli odvody z dohôd nech teda už sa zaviedli, tak sa zaviedol takýto systém administratívneho prihlasovania dohodárov do zdravotnej poisťovne. Verte mi, že viem o čom hovorím, prešiel som si na prednáškach tieto veci z vyše 5 a pol tisíc ľuďmi zväčša mzdovými účtovníčkami, personalistami, ekonómami, majiteľmi firiem. Toto keď sa na tých prednáškach alebo diskusiách rieši, tak jedni sa smejú a až padajú zo stoličiek, druhí plačú a tretí hovoria no kašlem ja na to, ja dohodára nezamestnám už ani jedného ani zamestnávať nebudem.
Možno si pán minister Richter, pani ministerka Zvolenská, pán minister Kažimír povedia, výborne toto je to čo sme chceli, nezrušili sme dohodárov v Zákonníku práce, ale takýmito administratívnymi šikanami sme donútili zamestnávateľov, aby tých dohodárov jednoducho nezamestnávali...
Mám taký pocit, že naozaj táto trojica ministrov si mädlí ruky nad dobre vykonanou prácou, pretože toto dielo sa im skutočne podarilo a ten úbytok dohodárov, ktorý sme zaznamenali v štatistikách Sociálnej poisťovne po novom roku naozaj nie je náhoda. A nesúvisí to len s tým, že sa zaviedli odvody z dohôd, to by sa ešte možno dalo prežiť, ale súvisí to aj s tým, ako neuveriteľne sa skomplikovali firmám administratívne povinnosti pri vykazovaní, prihlasovaní dohodárov a to nielen Zdravotná poisťovňa, svoj svet, mikrosvet má aj Sociálna poisťovňa, kde by som tiež mohol rozprávať pekných pár minút o tom, ako to funguje tam.
Vrátim sa ale k tým povinnostiam voči Zdravotnej poisťovni. Od 1. januára 2013 máme okrem iného zmenu aj v Zákonníku práce. Mnohé zmeny v Zákonníku práce sa týkajú zamestnancov na dohody. Pán minister Richter spolu so štátnym tajomníkom Ondrušom nepochybne v dobrej vôli a so šľachetným úmyslom rozšírili platnosť niektorých ustanovení Zákonníka práce aj na dohodárov. Napr. § 93 Zákonníka práce, ktorý hovorí o dňoch nepretržitého odpočinku v týždni. O čo tu ide, zamestnanec má právo na to, aby každý týždeň mal najmenej dva dni voľna. Mala by to byť sobota, nedeľa, prípadne nedeľa, pondelok, prípadne nejaké ide dva dni v týždni, ale opakujem a zdôrazňujem podľa § 93 Zákonníka práce, každý zamestnanec musí mať v každom týždni dva voľné dni, to nepustí. To je jednoducho jedno zo základných pravidiel, ktoré mimochodom inšpektori práce veľmi prísne kontrolujú Tento § 93 sa do konca minulého roka týkal len zamestnancov v pracovnom pomere, pracujúcich na pracovné zmluvy, na dohodárov sa to nevzťahovalo.
Od 1. januára sa však § 93 Zákonníka práce vzťahuje aj na dohodárov, to znamená, aj dohodár musí mať pracovný čas rozvrhnutý tak, aby mal v každom týždni dva voľné dni. Ak by to nejaký zamestnávateľ nerešpektoval, brutálne by porušoval Zákonník práce a šlo by o hrubý zásah do práv toho zamestnanca pracujúceho na dohodu. § 94 dni pracovného pokoja, jeho podstatou je to, ako vieme, aj keď možno nepoznáte Zákonník práce detailne je vám to každému jasné, dni pracovného pokoja sú dni kedy sa nepracuje. Čiže to je vlastne ukotvené v § 94 deň pracovného pokoja, nepracuje sa. Tento § 94 sa takisto vzťahuje od 1. januára na dohodárov. Čiže ak dohodár nepracuje v sobotu, nedeľu, ak dohodár nepracuje Veľkonočný pondelok, Veľkonočný piatok, tak to nie je preto, že by sa mu nechcelo, ale je to preto, lebo spolu so zamestnávateľov rešpektujú § 93 a § 94 Zákonníka práce.
A teraz sa vráťme k podstate, ktorá je v zákone o zdravotnom poistení. Mnoho dohodárov pracuje v režime pondelok, piatok, to znamená, že nechodí do práce tak ako som hovoril v tom prvom príklade pondelok, streda, piatok, ale pracujú každý deň, každý pracovný deň v pondelok dve hodiny, v utorok dve hodiny, v stredu dve hodiny, vo štvrtok dve hodiny, v piatok dve hodiny, spolu 10 hodín je limit pri dohodách o pracovnej činnosti na týždeň. Čiže pracuje takýto dohodár od pondelka do piatku, v sobotu, v nedeľu má voľno, pretože znovu opakujem podľa § 93 Zákonníka práce musí mať tieto dva dni voľné.
No vrátim sa k tomu prihlasovaniu dohodárov do Zdravotnej poisťovne. Zdravotné poisťovne na čele s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou od 1. januára nútili zamestnávateľov, ktorí zamestnávali ľudí na dohody v režime práce od pondelka do piatku, aby aj takýchto dohodárov, ktorí pracujú v pondelok - piatok, v pondelok - piatok, v pondelok - piatok, aby aj takýchto dohodárov v pondelok prihlásili, v piatok odhlásili. Ďalší týždeň v pondelok prihlásili, v piatok odhlásili. Čiže, aby ich na ten víkend nemali prihlásených ako zamestnancov. Pritom zamestnanci v pracovnom pomere sú prihlásení v Zdravotnej poisťovni tak, že ich zamestnávateľ prihlasuje ku dňu vzniku pracovného pomeru a odhlasuje ich, keď pracovný pomer skončí. To znamená, ak pracovný pomer trvá dajme tomu tri roky, tak tie úkony sú len dva, na začiatku prihláška, na konci odhláška, to je absolútne jasné a správne. Ale pri dohodároch zrazu to má byť inak, dohodár, ktorý tiež pracuje stále, pretože rešpektuje so zamestnávateľom voľné dva víkendové dni pondelok - piatok, pondelok - piatok, sobota, nedeľa sa jednoducho nepracuje, tak tu Úrad pre dohľad núti zamestnávateľov, aby takýchto dohodárov prihlasovali od pondelka do piatku a na víkend ich odhlasovali, pretože sú dohodári. Nech sú čokoľvek, ale keď raz sa na nich vzťahuje Zákonník práce a podľa § 93 majú mať dva dni voľno, tak je úplne nezmyselné, aby mali pri prihlasovaní, odhlasovaní iný režim, ako majú zamestnanci...
Čiže podstatou druhej časti môjho návrhu je to, aby sa v žiadnom prípade a nespochybniteľne takýto režim práce, keď niekto robí päť dni v týždni a dva dni v týždni víkenduje, resp. má voľno a vo sviatok nepracuje, pretože je to sviatok, aby sa nespochybniteľne takíto zamestnanci nemuseli na tie voľné dni, či už víkend alebo sviatok odhlasovať, aby sme túto byrokraciu, ktorou boli zaťažení zamestnávatelia, aby sme z nich túto byrokraciu sňali. Viem, asi ťažko sa dá niečo robiť s týmito dohodármi, ktorí robia v pondelok, streda, piatok, ale aspoň tá časť dohodárov, ktorí robia od pondelka do piatku, nech pri nich zamestnávateľ nemá tie problémy, s ktorými sa v praxi potýka v súčasnosti.
Verím preto, že podporíte tento môj návrh. Minulý týždeň tu zo strany kolegov zo Smeru, neviem či to bol pán Martvoň, zazneli pozitívne slová. Bolo tu povedané a určite by sme to našli na záznamoch, že dobré návrhy opozície Smer podporí. Neviem, či sa vám tieto moje dva návrhy, schované pod jeden poslanecký návrh zákona páčia alebo nie, verím, že som vás svojou rečou presvedčil o podstate týchto návrhov a ak aj náhodou, vážené kolegyne a kolegovia zo Smeru, som vás nepresvedčil, ak si myslíte, že ten návrh je zlý, tak si prosím vás otvorte na portáli právnych predpisov vládnu novelu, ďalšiu novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorú predkladá pani ministerka Zvolenská a je to v pripomienkovom konaní momentálne a vo vládnom návrhu ministerky Zvolenskej nájdete prakticky presne to isté, čo dnes predkladám ja....
Predpokladám teda, že tento návrh je skutočne dobrý, keďže ho pani ministerka predkladá sama.
Problém ale je, že môj návrh je tu a teraz, návrh pani ministerky je v pripomienkovom konaní. To znamená, že sa do tejto snemovne dostane približne o 3 mesiace a dovtedy zbytočne budeme šikanovať, či zamestnávateľov, či trápiť poistencov štátu obavou z nezmyselného dvojitého platenia odvodov na zdravotné poistenie.
Verím, že vás moje argumenty presvedčili a dúfam, že dnes pri hlasovaní, resp. pri hlasovaní o tomto návrhu minimálne do prvého čítania návrh posuniete, resp. cez prvé čítanie návrh prejde.
Ďakujem.
*****
Záznam vystúpenia:
mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/100190/Mihal_Jozef.html
Samotný návrh zákona:
Hlasovanie:
