Európska komisia zverejnila správu o Slovensku, ktorá z nezávislého a nezaujatého pohľadu hodnotí rôzne aspekty fungovania našej spoločnosti. Správa sumarizuje postrehy nestranných pozorovateľov hľadiacich do nášho vlastného svojbytného pareniska z dostatočného nadhľadu. Treba vyzdvihnúť komplexné spracovanie a objektívnosť správy, ktorá poukazuje na úspechy, ale aj na slabé miesta nášho rozvoja. Komisia zmieňuje úspechy ako napr.:

  • počet voľných pracovných miest sa zvyšuje,
  • pri vykonávaní akčného plánu na integráciu dlhodobo nezamestnaných sa dosahuje pokrok,
  • v dôsledku výrazného hospodárskeho rastu sa zlepšila situácia na trhu práce
  • podmienky na trhu práce sa zlepšujú a rast zamestnanosti je výrazný
  • hospodársky rast sa ďalej zrýchľuje
  • a iné.

Správa však veľmi decentne a diplomaticky nastavila objektívne zrkadlo našej realite. Realite, ktorú z vnútra pareniska, v krajine krivých zrkadiel, nie je vždy vidieť. Správa ukázala, že v dobe makroekonomických úspechov budovania krajších zajtrajškov máme, žiaľ, aj množstvo problémov, ktoré je potrebné riešiť. Mnohé sú notoricky známe a „otrepané“. Komisia poukázala napr. na to, že:

  • daňovo-odvodové zaťaženie práce je vyššie, než je priemer EÚ
  • najväčším zdrojom daňových príjmov sú príjmy z daní z práce
  • napriek pravidelnému odpúšťaniu dlhov z verejného rozpočtu sa sektor zdravotnej starostlivosti naďalej zadlžuje
  • hoci silný hospodársky rast viedol k výraznému zlepšeniu situácie na trhu práce, štrukturálne problémy pretrvávajú.
  • dlhodobá nezamestnanosť je naďalej vážnym problémom
  • situácia rómskeho obyvateľstva na trhu práce je obzvlášť slabá
  • zameranie aktívnych politík trhu práce na znevýhodnené skupiny je naďalej problémom
  • výdavky na aktívne politiky trhu práce sú jedny z najnižších v EÚ
  • vzdelávanie dospelých je pod priemerom EÚ
  • hoci sa v dôsledku výrazného hospodárskeho rastu ďalej znižovala chudoba, výrazné regionálne rozdiely pretrvávajú
  • verejná správa a širšie podnikateľské prostredie sú naďalej nevyhovujúce
  • zlepšovanie justičného systému zostáva naďalej výzvou
  • Slovensko je stále posledným spomedzi členských štátov EÚ, pokiaľ ide o vnímanú nezávislosť súdnictva
  • a iné.

Tieto neuralgické body však nevznikli včera, ale sú aj symptomatickým prejavom vývojového štádia našej spoločnosti. Mnohé problémy majú závažné vedľajšie účinky na spoločenský organizmus.

V minulosti boli pokusy nasadzovať rôzne terapeutické postupy na liečenie spoločenských boľačiek a boliestôk. Do dnešného dňa bolo schválených rôznymi vládami množstvo stratégií a koncepčných dokumentov. Mnohé však mali v realite len homeopatický účinok a mediálna snaha o vytvorenie zdania celospoločenského placebo efektu dlhodobo nefunguje.

Preto vzhľadom na množstvo doterajších snáh, implementovaných stratégií a opatrení a liečebných procedúr, je výsledok hodnotenia žalostný (aj keď z pohľadu neinformovaného optimistu so šedým zákalom by sa mohlo zdať, že správa predstavuje pochvalu). Je tragické či tragikomické, že mnohé snahy, ktoré sa doteraz realizovali, najlepšie vystihuje známa veta V. Černomyrdina „mysleli sme to dobre, ale dopadlo to ako vždy“.  Snahy boli, ale výsledky sa nie vždy dostavili. Táto veta však nemá vytvárať zdanie ospravedlnenia rôznych zlyhaní, ale skôr pomôcť do budúcnosti nachádzať efektívnejšie a inovatívnejšie riešenia celospoločenských problémov. Nová generácia politík by preto nemala byť len jednoduchým kopírovaním už využívaných prístupov generujúcich rôzne efekty.

Čo je ale dôležitejšie, okrem hodnotenia pokrokov a boliestôk našej rodnej hrudy dokument prináša návrhy rámcových opatrení, ktoré je z pohľadu Komisie potrebné realizovať. Dokument tak neukazuje len na slabé stránky, ale aj navrhuje opatrenia, resp. odporúčania budúcich intervencií. Čo je dobré, opatrenia, ktoré by mali byť odpoveďou na mnohé identifikované problémy, majú konkrétny charakter. Sú tak využiteľné v ďalšom smerovaní verejných politík aj pre potreby programového obdobia po roku 2020. Opatrenia sú rozdelené do piatich tzv. politických cieľov:

  1. Inteligentnejšia Európa – inovatívna a inteligentná transformácia priemyslu
  2. Nízkouhlíková a ekologickejšia Európa – čistá a spravodlivá energetická transformácia, zelené a modré investície, obehové hospodárstvo, adaptácia na zmenu klímy a prevencia rizika
  3. Prepojenejšia Európa – mobilita a regionálna prepojenosť informačných a komunikačných technológií
  4. Sociálnejšia Európa – implementácia Európskeho piliera sociálnych práv
  5. Priblížiť Európu k občanom podporovaním udržateľného a integrovaného rozvoja mestských, vidieckych a pobrežných oblastí a miestnych iniciatív.

Ciele sú definované dostatočne široko tak, aby boli podchytené najzásadnejšie výzvy, ktorým čelí naša spoločnosť. Z identifikovaných problémov a navrhovaných rámcových opatrení srší nevypovedané slovo reformy. Práve odvážne, ale najmä domyslené reformy majú šancu posunúť Slovensko na ďalší vývojový stupeň tak, aby sme konvergovali k moderným rozvinutým demokratickým krajinám nie len v parametri HDP. Pri ich realizácii treba myslieť na pravdivosť toho, že čert tkvie v detailoch.