Slovensko si v posledných dvoch dekádach užívalo povesť stredoeurópskeho „ekonomického tigra“. Aj najnovšiu predikciu štvorpercentného rastu HDP ministerstvo financií hrdo predstavilo ako špičkovú a spomalenie o štvrť percentuálneho bodu stručne ospravedlnilo slabším zahraničným dopytom. Lenže tiger už na jednu nohu kríva a ak sa nestane niečo zásadné, o pár rokov nebude vedieť ani len chodiť. Vláda dlhodobo ignoruje skryté problémy a spolieha sa, že zahraničný dopyt po produktoch z montážnej dielne Slovensko nás bude navždy držať nad vodou. Ide však o veľmi krátkozraké vnímanie reality.

Nedávna štatistika Eurostatu porovnala, koľko krajiny EÚ investujú do výskumu a vývoja. Slovensko je s investíciami na úrovni 0,88 percenta HDP na chvoste EÚ. A to dlhodobo. Akoby to nestačilo, ešte aj to málo prostriedkov smerujúcich do výskumu a vývoja drancujú deravé pravidlá, pofidérne rozdeľovanie a korupcia. Áno, hovorím o 300 miliónoch eur v roku 2016 za ministra Plavčana a 33 miliónov eur za ministerky Lubyovej, ktoré sa „roztratili“ a priniesli, a dovolím si tvrdiť, že aj prinesú, nulový efekt.

Toto je nielen smutná a zahanbujúca vizitka, ale aj obrovské varovanie. Ak chce Slovensko zostať konkurencieschopné, potrebuje sa zmeniť z montážnej dielne na modernú ekonomiku. Preto musí okamžite naštartovať zásadnú zmena školstva a nasmerovať sa na trasu špičkového výskumu a vývoja (research & development). Len R&D v spojení s výrobou dokáže nasadiť do praxe technológie, ktoré pomôžu rozvinúť znalostnú ekonomiku.

Často počúvame, že riešenie problémov je hlavne otázkou financií. V tomto prípade však len naliať peniaze nestačí. Slovensko musí od základu prekopať systém podpory R&D. Po vzor nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť na Rakúsko. Za posledných 10 rokov nielenže zvýšilo výdavky na výskum a vývoj z 2,42 percenta na 3,16 percenta HDP (rekord EÚ), ale jeho systém uznáva celá Únia. Kombinuje vysoko profesionálnu organizáciu podpory, riadenú štátnou inštitúciou pre spravovanie financií pre výskum a vývoj a kompetenčné centrá. Tam prebiehajú výskumné projekty univerzít a vedeckých centier s podnikateľským sektorom. Rakúsko ich má vyše 50 a pôsobí v nich 3 500 firiem a 420-tisíc zamestnancov.

Slovensko je v porovnaní s Rakúskom v praveku: financie rozdeľujú anonymní hodnotitelia bez kontroly, ministerstvo sa zaštiťuje formálnym pravidlami, ktoré sú deravé a dajú sa ohnúť podľa potreby, a dokladovanie výsledkov výskumu či prepojenie na prax nikto nerieši. Systémových problémov je neúrekom.

Vláda žije v predstave, že stačí mať stopercentný superodpočet na R&D výdavky, a všetci sa k nám budú hrnúť robiť výskum. Realita je iná. Ak sa má situácia zmeniť, treba zmeniť podmienky pre firmy, aby boli motivované robiť výskum, a súbežne nastaviť transparentný systém podpory. Len tak sa môžu najlepšie nápady premeniť na produkt či službu. Ak sa však Slovensko čoskoro nespamätá, aj tento vlak nám definitívne ujde a ostaneme len montážnou dielňou Európy.