Od čias priemyselnej revolúcie bolo Slovensko vždy menej rozvinutou krajinou ako Česko. O šesť rokov to však už platiť nemusí. Ak sa udrží tempo hospodárskeho dobiehania zaznamenané v posledných sedemnástich rokoch, Slovensko by malo podľa údajov Eurostatu v ekonomickom výkone na obyvateľa dobehnúť Česko v roku 2017.
Kým v roku rozdelenia federácie dosahoval výkon slovenského hospodárstva (HDP na hlavu v PPS) len 63% českého, v minulom roku to bolo už okolo 91%. To znamená, že z rozdielu medzi dvoma republikami v roku 1993 boli vymazané už tri štvrtiny. Priemerný hospodársky rast v rokoch 1996 až 2010 dosiahol na Slovensku 4,4 percenta, kdežto v Českej republike len 2,7 percenta ročne. Počet obyvateľov pritom za rovnaké obdobie na Slovensku rástol iba o niečo málo viac ako v Česku. Zaujímavosťou je, že podľa čísel britského ekonóma Angusa Maddisona, založených na takzvaných medzinárodných dolároch (zohľadňujú rôzne cenové úrovne krajín), už SR Česko hospodársky predbehla - v roku 2008.
Pozrime sa však aj na iné ukazovatele hospodárskej výkonnosti. Dobiehanie možno badať aj v oblasti priemernej mzdy, aj keď po vzniku samostatných republík sa ČR Slovensku najprv vzďaľovala (aj kvôli oslabovaniu výmenného kurzu slovenskej koruny). Najstarší známy údaj z roku 1993 hovorí o pomere miezd prepočítaných na ECU (predchodca eura) na úrovni 88%. V roku 2010 bol rozdiel v priemernej mzde napriek dobiehaniu ešte stále väčší, slovenská predstavovala 81% českej prerátanej na eurá.
Výrazný rozdiel medzi Českom a Slovenskom však pretrváva v miere nezamestnanosti. Kým v Čechách podiel nezamestnaných v súčasnosti dosahuje podľa Eurostatu sedem percent, na Slovensku je to až dvakrát viac. Podobné HDP na hlavu pri vyššej nezamestnanosti však na druhej strane znamená, že produktivita jedného zamestnaného je na Slovensku už teraz vyššia ako v Čechách. A naozaj, HDP na pracujúceho bolo na Slovensku v roku 2009 o desatinu vyšší ako v ČR. Produktivita na odpracovanú hodinu dokonca o viac ako pätinu vyššia. Nižšie mzdy pri vyššej produktivite potom vyplývajú práve z dvojnásobnej nezamestnanosti - pracovná sila je na Slovensku lacnejšia, lebo je jej vzhľadom na pracovné príležitosti oveľa výraznejší prebytok. Zároveň pri vysokej nezamestnanosti zostáva v zamestnaní väčšinou tá produktívnejšia časť obyvateľstva - v produktívnejších odvetviach. Preto ak by mala nezamestnanosť na Slovensku klesnúť na českú úroveň, nadpis tohoto blogu by už platiť nemusel.
Hrubé disponibilné príjmy domácností na osobu (znova zdroj Eurostat) boli v roku 2009 na Slovensku už na 98%-nej úrovni priemerného príjmu v Čechách (tiež po zohľadnení cenových hladín). Je to viac ako pri mzdách hlavne pre vysoký podiel príjmov živnostníkov, ktoré sa štatisticky delia na príjem firiem a príjem domácností.
V podiele vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva vo vekovej kategórii 30-34 je na tom Slovensko už od roku 2004 lepšie ako Česko. Otázkou však zostáva výpovedná hodnota takýchto vysokoškolských diplomov, aj keď podobné škandály ako na Trenčianskej univerzite sa vyskytli aj v Čechách.
Naneštastie rozdiely medzi SR a ČR pretrvávajú v priemernej dĺžke života. Ba čo viac, s časom sa prehlbujú. Aj keď vzhľadom na rozdiel v hospodárskom výkone sú pomerne malé (2-4%, čiže 1,5-3 roky), poukazuje to na potrebu pozornejšieho sledovania zdravotného stavu obyvateľstva na Slovensku.
Rozdiel zostáva taktiež v bohatstve krajín. Kým HDP je takzvaná toková veličina (príjem za rok), bohatstvo alebo majetok sú premennou stavovou - akumulujú sa rokmi vysokých príjmov. Dobehnutie v bohatstve preto nastáva vždy až po dobehnutí v príjmoch.
