Aj keď sú dodávky ropy na globálne trhy napriek stupňujúcej sa situácii vo Venezuele stále dostatočné, objavuje sa vážne riziko týkajúce sa kvality tejto komodity. Z trhu sa totiž pomaly vytráca ťažšia ropa s vysokým obsahom síry, ktorá sa ťaží práve v spomínanom juhoamerickom štáte.

Politická kríza vo Venezuele nepredstavuje problém z hľadiska výpadku dodávok ropy, pretože trh stále pracuje s prebytkami z jesene 2018. A nakoľko USA plánujú v roku 2019 zvýšiť produkciu o viac ako predstavuje súčasná produkcia Venezuely, netreba sa nedostatku obávať ani  do budúcna.  Na mieste je momentálne skôr otázka kvality, ktorá môže byť povestným „slabým ohnivkom“ celku.

Na riziko vo svojom vyhlásení pred pár dňami upozornila aj medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), s tým, že dodávky ťažšej ropy klesajú aj v štátoch OPEC, ktoré znižujú ťažbu. Nedostatok tohto druhu ropy môže byť problematický pre celý rad rafinérií, ktoré sú upravené práve na spracovanie ťažšej ropy a nachádzajú sa napríklad aj v USA.

Napriek tejto skutočnosti Washington koncom januára oznámil sankcie voči venezuelskej štátnej ropnej spoločnosti PDVSA.  Nezakázal síce nákup ropy z Venezuely, ale zmrazil aktíva, ktoré má firma uložené v amerických bankách, čím Caracas prišiel o značnú časť príjmu zo suroviny, ktorá je pre ekonomiku štátu kľúčová.

Podľa údajov z EIA predstavoval vývoz ropy z Venezuely do USA v októbri minulého roka 17,6 milióna barelov, pričom príjmy z tohto predaja majú podľa vyjadrení bývalého šéfa PDVSA Gustava Coronela pre Infobae tvoriť okolo 80 percent devíz federatívnej republiky.  USA sú totiž najväčším odberateľom komodity od juhoamerického štátu.

Teraz sa však zdá, že tento krok sa kvôli vyššie spomínaným nastaveniam amerických rafinérií na ťažšiu ropu nemusí Washingtonu z dlhodobého hľadiska oplatiť. Pôvodne ním chcel sťažiť pozíciu a donútiť ku kapitulácii víťaza venezuelských prezidentských volieb Nicolása Madura. Spojené štáty totiž podporili dočasnú vládu Juana Guaidóa, no Caracas namiesto kapitulácie hľadá nových obchodných spojencov. Najnovšie oznámil, že plánuje zdvojnásobiť vývoz ropy do Indie, ktorá je druhým najväčším odberateľom komodity z Venezuely aby tak čiastočne stlmil následky amerických sankcií.

Podľa údajov spoločnosti Refinitiv Eikon klesol export ropy z Venezuely po zavedení amerických sankcií na 1,15 milióna barelov denne z pôvodných 1,4 milióna barelov denne. Export do USA pritom predstavoval 500-tisíc barelov denne a do Indie krajina vyváža 300-tisíc barelov ropy denne.  Po zdvojnásobení vývozu by to bolo 600-tisíc barelov.

Aj v prípade, že sa Venezuele vďaka dohode s Indiou podarí zmierniť dopad amerických sankcií na štátnu pokladnicu, nič to nezmení na fakte, že ťažba suroviny v krajine je v dôsledku stúpajúcej ekonomickej krízy na najnižších úrovniach za posledných niekoľko rokov, čo môže zanechať vážne trhliny na ropnom segmente z globálneho hľadiska. Všetko bude závisieť od toho, aký vývoj situácie prinesú najbližšie týždne a mesiace. 

Ceny ropy zatiaľ dianím na trhu zasiahnuté neboli. Severomorská Brent sa počas piatkového obchodného dňa pohybovala okolo hodnoty 66 USD za barel a ľahká texaská WTI na úrovni 56 USD za barel.