Moja prvá reakcia ohlásenú investíciu do zábavy a hazardu pri Bratislave za 1,5 miliardy eur znela: "Keď už nie vzdelanie, reformy a spravodlivosť, tak aspoň kurvy, hazard a chlast." (nepohoršujte sa, je to citát z Facebooku). Rozsiahlejšie sformulovanú kritiku ponúkla napríklad Zuzana Roy. Keď odhliadneme od silného emocionálneho náboja, podstata jej, ale i mojej úvahy je, že takúto investíciu môže sprevádzať množstvo negatívnych externalít. Zvýšenou kriminalitou počnúc, záťažou na mestskú insfraštruktúru končiac.

Ale keď som sa nad tým viac zamyslel, nad rozhorčenosťou zvíťazila zvedavosť. Podľa teórie, že na všetko existuje na internete vedecká práca, som sa pustil do pátrania. Bol som pomerne prekvapený.  To, čo som našiel, by som nazval "mixed evidence", čo je akademický eufemizmus pre situácie, keď dáta nesedia tak, ako si to predstavuje teória.

Je nepochybné, že s hazardom súvisia spoločenské náklady. Gambleri, závislosť, rozvrátené rodiny, riziko kriminality bielych golierov, pranie peňazí, osobné bankroty. Podľa veľmi kritickej štúdie ekonóma Earla Grinolsa dosahujú spoločenské náklady spojené s hazardom v Spojených štátoch ročne približne 54 miliárd dolárov. S každým dolárom ekonomického prínosu - ako sú napríklad daňové príjmy -  sú spojené spoločenské náklady prevyšujúce šesť dolárov. Bez ohľadu na to, či ide  realistický, alebo prehnaný odhad, spoločenské náklady existujú. Problém je, čo s tým.

Kriminalizácia nie je správna odpoveď, ako ukazuje nezmyselná a nákladá vojna s drogami. Vyššie zdanenie, ktorým by sa externality internalizovali, by zasa vytláčalo hazard do šedej ekonomiky. Odpoveď vo väčšine krajín je regulácia tohto biznisu. Kritizovať "bratislavské Las Vegas" čisto preto, lebo s hazardom ako-takým sú spojené spoločenské náklady, je z tohto pohľadu trochu nefér. Pravda, druhá vec je, či by mal minister financií sedieť na tlačovej besede, kde s nadšením ohlasuje veľkolepú investíciu.

Trochu iná otázka je, aký bude marginálny vplyv investície. Teda ňou spôsobený prírastok dodatočných spoločenských nákladov spojených s hazardom a ich porovnanie s dodatočnými výnosmi. Veľké centrum môže byť magnet na gamblerov všetkého druhu a vytvárať príležitosť aj pre tých, ktorí ešte kúzlu hazardu nepodľahli. Niektoré analýzy prisudzujú kasínam i nárast kriminality v okolí.  Hoci nie je jasné, do akej miery je to dôsledok vysokého prílevu turistov a do akej miery to vyplýva z podstaty biznisu.

V každom prípade, je tu vhodná príležitosť, aby sa zodpovedné úrady zamysleli nad dosahom, ktorý môže mať  investícia tohto druhu na hlavné mesto. Napríklad na dopravu - je naozaj bratislavská infraštruktúra schopná zvládnuť nápor piatich miliónov turistov ročne, desaťnásobok súčasného počtu? Je schopná zvládnuť nárast kriminality tak, aby sa nezhoršila kvalita života obyvateľov hlavného mesta? A podobne.

Inými slovami, skôr by som čakal kritický a tvrdý postoj úradov spojený s kladením jasných podmienok investorovi, aby sa podobné riziká minimalizovali. Pravda, vzhľadom na to, že bratislavská samospráva je ešte horšia ako Ficova vláda, neočakávam žiadne zázraky.

P.S. Celé toto mentálne cvičenie vychádza z predpokladu, že investorovi sa podarí zrealizovať veľkolepé plány a urobiť niečo ako európske Las Vegas. Osobne som skeptický. Pokojne to môže skončiť ako obyčajné zábavné a nákupné centrum s hotelom a kasínom.

Aktualizácia: Kolega Peter Kremský zistil, že do zákona o hazardných hrách vsunul parlamentný výbor pre financie, rozpočet a menu špeciálny paragraf, navrhnutý ministerstvom financií. Účelom je znížiť dane z hazardných hier investorom, ktorí prevádzkujú niekoľko desiatok hracích stolov a stovky hracích prístrojov. Doteraz platili pevnú sumu za každý stôl a prístroj, či ich mali dva alebo dvesto. Takže ani euro podpory investície z rozpočtu, všakže pán minister Počiatek.