Byť ministrom, neviem, čo si dokážem predstaviť väčšie poníženie ako to, že premiér označí moju novelu zákona za “úvahy” a mojich ľudí za “tímy, ktoré pripravujú rôzne podklady.” A podstatu zmeny v novele obsiahnutej, s ktorou sa premiér určite oboznámil ešte pred jej publikovaním, neskôr verejne zavrhne. Toto sa stalo ministrovi práce Richterovi s jeho návrhom odstupňovať výšku rodičovského príspevku, resp. ho nevyplácať pracujúcim matkám. Fico vyhlásil, že cez úspory v sociálnej oblasti sa konsolidovať nebude a rezort práce včera oznámil, že premiér má pravdu. A aj naďalej bude len jeden rodičovský príspevok.
Každopádne, ak sa chce Fico vyhnúť situácii, keď v telke bude niekto z opozície trhať rozpočet pripravený jeho vládou, musí veľmi rýchlo nájsť niekde zhruba miliardu eur. To je veľa peňazí. Tak veľa, že každý nápad, kde ušetriť čo i len milión, príde vhod.
Jeden visí vo vzduchu už roky, ale ani predchádzajúca pravicová vláda nemala gule chopiť sa ho. Asi preto, že sa min. v názve týka detí. Politické náklady z rušenia štátnej dávky určenej pre dieťa či rodinu odhadla už aj bývalá premiérka Radičová za dosť vysoké na to, aby zo svojho ministra Mihála urobila blbca - tak ako teraz Fico z Richtera.
Niektorí už tušia, že mám na mysli príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k tomuto príspevku. Spolu je to 829,90 eur a táto suma mala byť zachovaná ak sa aj obe dávky zlúčia do jednej, ako to momentálne navrhuje ministerstvo práce. Účel (nie výška) dávky má byť pokrytie zvýšených nákladov, ktorým páry po narodení potomka čelia. Realita však zahŕňa prípady, keď novorodenec neuvidí z “kočíkovného” ani cent (písal som o tom tu), lebo jeho rodičia investujú peniaze od štátu do nákupu alkoholu a cigariet v najbližšej samoobsluhe. A tiež prípady, keď je príspevok vyplatený rodičom, pre ktorých prírastok do rodiny a s ním spojený výpadok jedného príjmu nijak neohrozuje ich životnú úroveň. A novorodička peniaze od štátu minie na kableku od Fendiho. Pamätám si na rozhovor s expremiérkou Radičovou na jeseň 2010 na úrade vlády, keď sa dušovala, že vláda pri tejto dávke zavedie testovanie príjmu. Nestalo sa.
Ani jeden z uvedených prípadov nie je hlavný dôvod, pre ktorý si myslím, že vláda by mala túto (po novom už len jednu) dávku zrušiť, prípadne výrazne znížiť.
Prvý dôvod je ten, že je to neadekvátne vysoká suma. Neadekvátna vzhľadom k nevyhnutným nákladom - postieľku či kočík je v čase internetových bazárov možné kúpiť za zlomok štátom vyplácanej sumy. V starej mene to bolo spolu 25 000 korún, čo dobre znie. Cveng okrúhlej (a relatívne vysokej) sumy bol asi jediný dôvod, prečo sa schválila v tejto a nie inej výške.
Neadekvátna je tá dávka aj vzhľadom k okolnostiam. Tehotenstvo predsa netrvá mesiac a žena sa nestane gravidnou tak, že kdesi zazrie plagát Chippendales. Väčšina dnešných párov potomstvo plánuje a rozhodne sa preň bez ohľadu na to, či im štát nejakú jednorázovú dávku vyplatí alebo nie.
Niekto by však mohol namietať, že posledné tvrdenie nie je pravdivé a Ficom zavedené “kočíkovné” nakoplo slovenské ženy k vyššej produkcii Jakubkov, Samkov, Sofií a Natálií. Pohľad na počet poberateľov príplatku (druhá, vyššia s dvoch spomenutých dávok, ktoré by sa mali zlúčiť do jednej) zvádza k záveru, že to tak naozaj je.
Prameň: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Čo z grafu nevidieť, je fakt, že v roku 2009 sa okruh poberateľov rozšíril na rodičov, ktorým sa narodilo druhé alebo tretie dieťa. Dovtedy sa príspevok pri narodení vyplácal len pri narodení prvého potomka. Preto ten nárast.
Lepšie je preto sa pozrieť na celkový počet živonarodených detí. Keď sa k tomuto údaju pridajú čísla o kumulatívnych sumách vyplatených na príspevok a príplatok (zavedený v roku 2007), vyzerá to nasledovne:
Prameň: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Národná banka Slovenska
Z grafu vidieť, že hoci sa peniaze od štátu pre ľudí s novorodeniatkom do roku 2009 zvýšili takmer osemnásobne, na pôrodnej aktivite slovenských žien sa štedrosť štátu prejavila iba mierne. Plus, a to je ešte zaujímavejšie, od tohto roku, keď sa okruh poberateľov „kočíkovného“ značne rozšíril, detí sa rodí menej.
Dôkazov o tom, že jednorazové hoc aj štedré finančné darčeky pri narodení dieťaťa takmer nijak nevyplývajú na uvažovanie párov o potomstve, by sa dalo nájsť viacero. Napríklad v Rusku, kam sa mladí poslanci Smeru vydali na študijný pobyt. Oveľa väčší vplyv podľa mňa majú možnosti rodičov nájsť si prácu, príjem z ktorej pokryje ich potreby, úroveň zdravotníctva a školstva, atmosféra v spoločnosti. Najmä do školstva by bolo potrebné rozumne investovať viac peňazí. Vláda však hovorí, že ich nemá. No každým rokom vyplatí vyše 40 miliónov eur na plošnú dávku, pričom je isté, že časť poberateľov ju nepoužije na starostlivosť o novorodenca, ďalšia časť ju vôbec nepotrebuje a jej vplyv na reprodukčné schopnosti tejto krajiny je minimálny. Táto hra na sociálnosť by už mala skončiť.
