Mám rád Vieru Tomanovú. Nie tak veľmi, ako Švédsko, ale rád. Prečo? Ministerka Tomanová je totiž ako dobrá bájka – okrem príbehu poskytuje aj ponaučenie. Tak napríklad: Teta Viera svojou činnosťou vyvracia názor, že s pribúdajúcimi rokmi sa človek stáva múdrejším. Trt makový. Je totiž verejne známe, že na ministerstve práce sa demografické prognózy neuznávajú. Veľmi hlúpy prístup.

Kariéra Viery Tomanovej je tiež dôkazom, že z poradkyne ministra práce pravicovej vlády (1998-2003) sa šmahom ruky nemôže stať dobrá ministerka vlády ľavicovej. Pretože ak nerátam premiéra, ešte som sa nestretol s človekom pracujúcim v sociálnej oblasti, ktorý by bez nároku na honorár prednášal chválospevy na adresu pani Tomanovej.

To sú aspoň dva dôvody, pre ktoré má súčasná ministerka práce moje sympatie. A s každým dňom bližšie k voľbám budem mať Vieru Tomanovú ešte radšej. Verím totiž, že jej éra sa v júni 2010 nadobro skončí.

Bude to tak lepšie. Aj pre E.T. mimozemšťana, ktorému to prirovnávanie k ministerke musí ísť poriadne hore krkom. Už len kvôli tomu, že Ítyho nikto nepodozrieva z klamstva. Zato Viere Tomanovej nie je zavádzanie cudzie ani v priamom prenose. „Poznám tie prvotné názory audítorov. Konštatovali, že v národných projektoch neboli zistené zásadné chyby," reagovala ministerka 13. januára na vyhlásenie Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, že Európska komisia zistila vážne nedostatky vo fungovaní dvoch pilotných sociálnych podnikov. No ako správny demagóg dokázala ešte na tej istej tlačovej besede vlastné slová poprieť: "Na základe toho (zistení audítorov) mi navrhli odstúpenie od zmluvy v jednom prípade.“ Aha, jasné, takže komisia nezistila žiadne „zásadné chyby“ a ľudia z Arviku zavreli biznis len tak z pasie, lebo však všade sa prepúšťa.

Lenže ani môjmu srdcu blízki ľudia, nie sú svätci. Teta Viera dupľom. Vznik a fungovanie siedmych pilotných sociálnych podnikov považujem za sedem najzávažnejších hriechov ministerky Tomanovej, pre ktoré sa do slovenského politického neba určite nedostane. (Sedem a nie osem preto, lebo z toho, čo viem o sociálnom podniku v Krompachoch, mám pocit, že dotáciu dostal omylom alebo za účelom vytvorenia dymovej clony). A to bez ohľadu na detaily v správe európskych audítorov.

Viem si totiž predstaviť, že štát alebo z rozpočtu podporené neziskovky zriadia podniky s cieľom zamestnať ľudí, ktorí pracovné návyky strácali ešte pred krízou. Žiadne megalomanské projekty (v sociálnych podnikoch si v minulom roku malo nájsť prácu 10. tis. ľudí!), ale dielne, v ktorých nezamestnaní získajú kvalifikáciu a prax aj v čomsi použiteľnejšom ako len v spracovaní drevenej guľatiny.

Podniky, ktoré nebudú dumpovať ceny ostatných podnikateľov. A ľudia kúpou ich hoc aj drahších produktov a služieb budú môcť prejaviť solidaritu, ako ju prejavujú s ľuďmi odkiaľsi z Afriky kúpou fair-trade výrobkov. (Revúcky sociálny podnik mal minulý rok získať obchod so Slovnaftom na dodávanie drevených paliet v cene 6,30 eur za kus. Hovorca spoločnosti Anton Molnár hovorí, že priamo s revúckym podnikom Slovnaft žiaden kontrakt podpísaný nemá, no nevylúčil, že dodávateľská firma nakupuje palety v sociálnom podniku. Riaditeľ podniku Vojtech Paluš sa k týmto informáciám nevyjadril.)

Podniky, ktoré budú svojim zamestnancom dávať výplatu. (Vyššie spomenutý podnik začiatkom minulého roka niekoľkým vedúcim odborného vzdelávania nevyplácali mzdy päť mesiacov).

Transparentne fungujúce sociálne podniky, ktorých šéfov nebudete musieť hľadať s pomocou detektívnej kancelárie a výsledky verejných obstarávaní budú zverejňovať na internete.

Lenže obsah, ktorý dala súčasná vláda tým dvom slovám, urobil zo sociálnych podnikov červené trenky pred očami rozzúreného nezamestnaného býka. Keby mocou zaslepený a ohlušený Robert Fico lepšie načúval, zistil by, že znechutený nie som len ja, ale aj obyčajní ľudia v regiónoch. Dobre vedia, že sociálne podniky nie sú ničím iným, ako len tunelom na bezpečný prejazd eurofondov do tých správnych vreciek.

No aj keď Viera Tomanová a kol. myšlienku sociálnych podnikov diskvalifikovala na niekoľko rokov dopredu, vôbec sa neštíti fantazírovať o budovaní nových. Dva dni predtým, ako sa verejnosť dozvedela prvé jóbovky z auditu Európskej komisie, priniesla STV v hlavných správach reportáž o viedenskom sociálno-ekonomickom podniku Merit. Redaktorka (Rita Bočáková) v ňom spomenula, že rezort Viery Tomanovej sa dohodol na spolupráci s Erste bank pri vzniku podobného podniku na Slovensku. Ako mi však napísala Maribel Köeniger, hovorkyňa nadácie Erste, ministerka Tomanová sa len zaujímala o fungovanie Meritu, ktorého riadiaci pracovníci sú mimochodom dobrovoľníci. „Nedošlo k žiadnej formálnej dohode, ani k ničomu obdobnému. Keďže v Rakúsku sú hlavnými partnermi Zweite Sparkasse (banka pre ľudí, ktorým by v „normálnej“ banke neotvorili ani dvere, nie to ešte účet) neziskové organizácie ako Caritas a nakoľko tretí sektor na Slovensku nie je tak rozvinutý, ako u nás, ministerka videla dôležitosť podpory takéhoto projektu zo strany štátu,“ opísala návštevu Maribel.

No, obávam sa, že „nerozvinutosť“ tretieho sektoru nie je hlavný dôvod, prečo sa ministerka Tomanová pri budovaní sociálnych podnikov spolieha viac na štát, ako na zahraničné nadácie.

Podobné projekty si viac ako peniaze vyžadujú predovšetkým dôveru daňovníkov. Že ich peniaze neskončia v pančuche sponzorov vládnych strán, že idú na dobrú vec. Sociálne podniky vlády Roberta Fica túto dôveru stratili ešte skôr, ako ich navštívili európski audítori. Ja len nedokážem pochopiť, odkiaľ sa berie u tých 40 percentách Slovákov, keď je reč samotnom premiérovi. Možno sa na jeho vládu pozerajú tiež ako na bájku. Len im ešte nezacvaklo, aké ponaučenie z nej plynie.