Pravde zo 7. júna je článok o prvom súdnom postihu za porušovanie akademickej etiky. Pri jeho čítaní ma šokoval fakt, že hoci sa prípad ťahá už dva roky, Vedecká rada  Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach čaká a mlčí. Článok cituje vyjadrenie prorektorky: „Bez toho, aby bolo právoplatné rozhodnutie súdu, žiadne stanovisko na odsúdenie prípadného plagiátorstva vydať nemôžeme."

Preboha! To sme už dospeli tak ďaleko, že ešte aj opisovanie bude musieť odobriť súd? Súd predsa neriešil „prípadné opisovanie", ale to, či a ako za to páchateľa postihnúť. To, že o opisovanie išlo, bolo jasné od samého počiatku. Mám výroku pani prorektorky rozumieť tak, že na ich univerzite je opisovanie povolené v každom prípade, ktorý sa nedostane pred súd?

Čudujeme sa, že morálka spoločnosti je nízka, ale keď je v moci nás, učiteľov, konať, radšej alibisticky odsúvame rozhodnutie na niekoho iného. V danom prípade na súdy, čo je v danom prípade jediná možnosť ako odobrať už udelený doktorský titul. Sme v nešťastnej situácii, keď vysoké školy môžu tituly iba udeľovať, ale nie ich - samozrejme v odôvodnených a prísne kontrolovaných prípadoch - odobrať.

Prečo však Univerzita veterinárneho lekárstva, ani Slovenská rektorská konferencia nenavrhnú zmenu nešťastne formulovanej vyhlášky?

Svojou nečinnosťou dávame najavo, že vlastne sa nič strašné nestalo. Pritom o tom, že rýchly a prísny postih má výchovné účinky, existujú presvedčivé dôkazy.  Vysoká škola manažmentu v Trenčíne a Bratislave je jedinou vysokou školou na Slovensku, ktorá rozpracovala a systematicky uplatňuje program akademickej etiky. Nazbieraných skúseností máme toľko, že jeden z našich učiteľov ich spracoval ako svoju doktorandskú  prácu. (Dohodli sme sa, že jeho meno neuvediem. Chceme predísť tomu, aby blog, zverejnený v čase posudzovania práce, ovplyvňoval rozhodnutie komisie a vedeckej rady.)

V práci ukázal, že ucelený a cieľovedomo uplatňovaný program akademickej etiky (vrátane boja proti plagiátorstvu) dokázateľne formuje morálne postoje študentov a ovplyvňuje ich budúce správanie v zamestnaní. Vo svojom výskume sa venoval zmýšľaniu študentov o eticky problematických konaniach. Dotazníkmi zisťoval, do akej miery sú študenti ochotní tolerovať tieto morálne priestupky. Pri meraní ich postojov použil štvorstupňovú škálu od „jednoznačne ide o prehrešok" cez „s veľkou pravdepodobnosťou ide o prehrešok"  a „možno je to prehrešok" po „nie je prehreškom". Postoj študenta bol (sumačným prepočtom) vyjadrený na škále od 0 do 100. Na konci článku je zoznam prehreškov od „najmenšieho" po „najťažší"   v poradí, ktoré vychádza z jeho prieskumu.

Na prieskume sa zúčastilo 1051 študentov prvého a štvrtého ročníka našej vysokej školy. Svojimi meraniami predovšetkým zistil, že výsledky v prvom ročníku mali priemer 49,3 - teda študenti boli v priemere ochotní tolerovať takmer polovicu sledovaných prehreškov. V štvrtom ročníku sa toto číslo zmenšilo na 15,2. Priemerný počet „tolerovateľných" prehreškov klesol o viac ako dve tretiny. Ďalšími výsledkami svojej doktorandskej práce (ktorú svojím blogom snáď až neprípustne zostručňujem) potvrdil dve hypotézy:

  1. Frekvencia podvádzania na univerzite je pozitívne korelovaná s podvádzaním na pracovisku.
  2. Silná stratégia akademickej etiky na univerzite má kladný vplyv na etické správanie študentov a tým aj na ich budúce správanie na pracovisku. 

Z jeho výsledkov jasne vyplýva, že univerzita musí nástojiť na etickom správaní študentov, učiteľov a administratívy a že všetky zúčastnené strany musia pri tomto procese spolupracovať, navzájom sa viesť, podporovať a kontrolovať. Ak to niektorá strana nerobí, nepriamo tým navádza aj ostatných k zanedbávaniu etických štandardov.

Z toho vyplývajú dve správy pre zamestnávateľov - jedna dobrá a jedna zlá.

Tá dobrá ide od Vysokej školy manažmentu. Prečítajte si zoznam prehreškov - naši študenti sa naučili v ňom lepšie orientovať. Ak si ich vyberiete do firmy, môže vám to ušetriť kopu nečakaných výdavkov.

Tá zlá ide od ministerstva školstva. Jeho hovorkyňa Pravde povedala:  „Začali sme s projektom pred dvoma rokmi, niektoré univerzity sa do neho už zapojili. Stále však celkom nefunguje." Milí zamestnávatelia, pravda je taká, že naša vysoká škola patrí medzi menšie a je jedinou s naozaj dôsledným programom akademickej etiky, ktorý uplatňujeme už sedem rokov. Takže žiadne zázraky v blízkej budúcnosti nečakajte.

____________________

Zoznam etických prehreškov posudzovaných študentami VŠM:

  • Kopírovať vlastné dokumenty na zamestnávateľovej kopírke a odosielať osobné listy v jeho pošte.
  • Inak sa správať k príbuzným a známym
  • Využívať  pracovnú dobu na osobné aktivity
  • Brať si drobnosti z pracoviska pre vlastnú potrebu
  • Spraviť si voľno vďaka tomu, že zamestnávateľovi oznámim práceneschopnosť
  • Nepovedať úplnú pravdu v snahe zakryť niečie chyby
  • Spraviť v skupinovom projekte menej ako podiel, ktorý na mňa pripadá
  • Udať nepravdivý dôvod nedodržania termínu ukončenia práce
  • Telefonovať z pracoviska kvôli osobným záležitostiam
  • Predĺžiť si prestávku alebo odísť skôr z pracoviska počas neprítomnosti nadriadeného
  • Nepovedať úplnú pravdu v snahe zakryť vlastné chyby
  • Poškodiť vec, ktorá patrí firme, a neoznámiť to
  • Brať drobnosti z pracoviska pre cudziu potrebu
  • Vziať tovar alebo zariadenie z pracoviska pre vlastnú potrebu
  • Prísť do práce pod vplyvom alkoholu alebo drog
  • Vyúčtovať výdavky vyššie než skutočné
  • Pripisovať si zásluhy za prácu, ktorú vykonal niekto iný
  • Nahlásiť viac odpracovaných hodín ako bolo naozaj treba na vykonanie práce
  • Vziať tovar alebo zariadenie z pracoviska za účelom ich predaja
  • Vziať firemné peniaze

Milí čitatelia, čo takto sa otestovať? Ako som uviedol vyššie, pri každom z nich máte na výber zo štyroch možností:

„Jednoznačne ide o prehrešok"

„S veľkou pravdepodobnosťou ide o prehrešok"

 „Asi je to prehrešok"

 „Nie je prehreškom"

    > Hlasuj za tento článok na
    Rozhodujú o morálke na vysokých školách iba súdy?

    Zdroj: Hlasuj za tento článok na vybrali.sme.sk