Máločo vie nažhaviť diskusné fóra online novín ako téma Rómovia. Najnovšie sa tak udialo vďaka prípadu v Českej republike.
Rómska figurantka z kancelárie ombudsmana fingovane hľadala nájom v niekoľkých realitných kanceláriách. Cieľom bolo identifikovať diskrimináciu Rómov pri hľadaní bývania. Skutočne, v jednej z realitiek bola pri záujme o konkrétny byt po zistení etnicity odmietnutá maklérkou s tým, že majiteľ si Rómov neželá.
To by veľa pozornosti nevyvolalo, podobný výsledok asi väčšina ľudí tušila. Figurantka však následne podala na maklérku žalobu o odškodné 100 000 českých korún. A to už vyvolalo odozvu riadnu.
Stačí sa pozrieť na diskusné fóra a je jasné, že táto snaha „spraviť niečo pre Rómov“ mala presne opačný efekt. Paľba tisícov nenávistných komentárov, účet na podporu maklérky s takmer 70 000 vyzbieranými korunami a rozkol vnútri samotného úradu ombudsmana. Reálny efekt pre Rómov hľadajúcich si podnájom bude jediný: majitelia nehnuteľností nebudú otvorene dávať maklérom príkaz vyradiť z procesu Rómov, ale vypoklonkujú rómskeho záujemcu v momente, keď uvidia jeho meno či tvár.
Je to pritom len ďalší prípad hľadania rasizmu a následného vtĺkania tolerancie súdmi tam, kde úraduje základná ekonómia. Pri každej ekonomickej transakcii aktéri kalkulujú s rizikovou prirážkou. Banka pri výpočte úrokov (nízkopríjmový záujemca o hypotéku dostane iný úrok než vysokopríjmový), poisťovňa pri výpočte poistného (horolezec v Alpách má iné poistné poplatky než návštevník opery v New Yorku) a prenajímateľ pri výpočte nájmu. Riziková prirážka zohľadňuje obavy jednej strany, že transakcia neprebehne podľa predstavy a protistrana nebude platiť podľa dohody, či spôsobí nečakané výdavky druhej strane.
Znamená to, že banky sú predpojaté, keď nezamestnanému 50-nikovi z Krompách dajú iný úrok, ako IT architektovi z Bratislavy? Myslí si poisťovňa, že každý 20-ročný mladík v piatok večer nevyhnutne nabúra do stromu cestou z diskotéky vo Veľkých Šarinciach a preto mu naparí vyššie povinné základné postenie?
Samozrejme že nie. Tieto inštitúcie vychádzajú zo štatistických kalkulácii, ktoré im napovedia, aké správanie má tá-ktorá skupina ľudí podľa pohlavia, veku, vzdelania, bydliska, úverového registra a pod.
Tu narážame na kľúčový problém. Kým poisťovňa vychádza zo starostlivo prepracovaných matematických modelov a miliónov dátových údajov, prenajímateľ žiadne takéto dáta nemá. Pri stanovení svojej rizikovej prirážky musí vychádzať z náhodne zachytených (väčšinou „senzačných“) správ, ktoré sa zjavujú v médiách, či kolujú v spoločnosti. A čo si budeme nahovárať, väčšine ľudí sa pri predstave rómskeho nájomníka zjaví Luník IX, či Družstevná.
Ak si skombinujeme spoločenský obraz, legálnu nemožnosť cenovej diskriminácie vybranej skupiny a mimoriadne oklieštené legálne možnosti prenajímateľov postihnúť neplatiaceho či škodu tvoriaceho nájomníka, väčšina prenajímateľov automaticky Rómov z okruhu potenciálnych nájomníkov vyradí. Nemusia sa pritom vždy obávať o priame finančné straty (napríklad kvôli neplateniu nájomného), niekedy na rozhodnutie stačia nepriame straty povesti u susedov. Do ekonomickej kalkulácie pritom zďaleka nevstupujú len čísla a fakty (ktoré v tomto prípade vlastne ani neexistujú), ale aj aktérovo subjektívne vnímanie okolitého sveta.
Jednoduché riešenie neexistuje, ale zlepšiť situáciu sa určite dá. Kľúčom je zlepšenie vnímania Rómov ako spoľahlivých podnájomníkov. Najľahšie sa dá predstaviť kampaň predstavujúca reálnych rómskych podnájomníkov. Ale fantázii sa medze nekladú – úrad českého ombudsmana by napríklad mohol vlastníkom bytov poskytovať 100 % legálne záruky za rómskych podnájomníkov, čím by dokonca zvýšil ich atraktivitu nad úroveň bielej väčšiny (keďže ani majorita nemá 0 % rizikovosť). Samozrejme, jedná sa o tzv. pozitívnu diskrimináciu. V tomto prípade však považujem za dôležité zdôrazniť, že nejde o reštrikčný ale motivačný prístup. Popri tom treba zlepšiť legálne možnosti vymožiteľnosti nájomných kontraktov, vysťahovanie dlžníkov a vymáhanie prípadných škôd. To by znížilo vnímané riziko nielen pri Rómoch, ale aj iných negatívne vnímaných skupinách nájomníkov (rodiny s deťmi) a umožnilo majorite nadobudnúť pozitívnu skúsenosť a lepšie vnímanie rómskych podnájomníkov.
Tak ako explicitnými trestami a „policajnými zásahmi“ v osadách sa u Rómov len posilní nedôvera voči bielej väčšine, tak sa trestaním „netolerantnosti“ len posilní nenávisť majority voči Rómom.
Martin Vlachynský
