Po vyše roku diskusií a príprav sa daňovo-odvodová reforma dostáva do finále. V parlamente začala rozprava v prvom čítaní. A v rámci rozpravy zaznelo - podľa očakávania - viacero zaujímavých výrokov, či názorov.

* Zákonom o superhrubej mzde sa mení 112 zákonov (Ondruš, SMER)

V súvislosti so zvýšením miezd o doterajšie odvody zamestnávateľa a prenesením odvodov na zamestnanca, so zjednodušením fondov, zmene terminológie atď. je technicky nutné zmeniť množstvo ďalších zákonov. Príkladom je hneď v článku II. Občiansky súdny poriadok alebo v článku III. Občiansky zákonník atď.

* Zákonom o superhrubej mzde sa menia aj dôchodky v prvom pilieri, dochádza k zmenám v zákone o dani z príjmov, ktoré vecne nesúvisejú s daňovo-odvodovou reformou (Ondruš a viacerí poslanci za SMER)

Áno. V trojici kľúčových zákonov - v zákone o dani z príjmov, v zákone o sociálnom poistení a v zákone o zdravotnom poistení - sa navrhujú aj zmeny mimo rámca samotnej daňovo-odvodovej reformy. Napríklad v zákone o dani z príjmov sa zavádza možnosť tzv. liberálnych odpisov pre živnostníkov. Živnostník si bude môcť znížiť základ dane o výšku odpisov z majetku tak, ako sa sám rozhodne. Ak si v rámci živnosti nakúpi strojové vybavenie, nemusí ho odpisovať 4 či dokonca 8 rokov, ale môže celú hodnotu zakúpeného majetku odpísať hneď v prvom roku a tak  si znížiť svoj základ dane a odvodov.

V zákone o sociálnom poistení dochádza aj k dôležitým zmenám v prvom dôchodkovom pilieri (o tom čoskoro v samostatnom článku), či k zvyšovaniu a predlžovaniu materského.

Technicky pritom nie je možné tieto zmeny oddeliť od zmien, daných zavedením tzv. superhrubej mzdy. Nie je logicky možné v tom istom čase predložiť do parlamentu napríklad dva zákony o sociálnom poistení - kde v jednom zákone by sa menili parametre kvôli superhrubej mzde a v druhom zákone by sa menila vecná podstata a nastavenie týchto parametrov (dobrým príkladom je práve zvyšovanie materského).

* Zákon obsahuje zrušenie, či zníženie dávok zo sociálneho poistenia (Ondruš, SMER)

Čistá demagógia pre neinformovaných ľudí. Žiadne dávky sa nerušia ani neznižujú. Naopak zvyšuje sa materská. Ak poslanci tento návrh schvália, behom dvoch rokov dôjde k zvýšeniu materskej v prepočte o 18% a k predĺženiu materskej z 28 na 40 týždňov, inými slovami zo 6,5 mesiaca na celých 9 mesiacov. Zmena sa navrhuje aj pri dávkach v nezamestnanosti - doteraz sa vyplácala dávka 6 mesiacov vo výške 50% predošlej hrubej mzdy, po novom to bude 2 mesiace 65%, ďalšie 2 mesiace 45% a posledné 2 mesiace 35% - tí, čo sa zamestnajú najneskôr do dvoch mesiacov tak dostanú viac. Dopady tejto zmeny sú v prospech ľudí, stačí si preštudovať doložku vplyvov.

* Zamestnanci si budú musieť sami platiť odvody, robiť daňové priznania atď. (Ondruš, SMER)

Nie je to pravda. Tak ako doteraz zodpovednosť za správny výpočet daní a odvodov, za ich včasnú úhradu, za vykonanie ročného zúčtovania atď. bude mať zamestnávateľ. Zamestnanec sa tak ako doteraz nemusí starať o svoje dane a odvody. Druhá vec je, že náročnosť mzdovej agendy sa pre zamestnávateľa zásadne zjednoduší.

Dnes zamestnávateľ platí 8 odvodov za seba, 5 odvodov za zamestnanca. Po novom to bude jediný odvod za zamestnávateľa (na úrazové poistenie), dva odvody za zamestnanca (zdravotné poistenie a sociálne poistenie). Nebude treba strážiť rôzne výnimky, mzdárky nebude stresovať vyúčtovanie zamestnaneckej prémie. Dnes zamestnávateľ každý mesiac posiela tri typy výkazov do Sociálnej poisťovne, dva typy výkazov do každej z troch zdravotných poisťovní, každý štvrťrok výkaz na daňový úrad, za väčšinu svojich zamestnancov robí každý rok ročné zúčtovanie dane a osobitne komplikované ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie. Od roku 2013 po plnom nábehu reformy a "spustení" nových finančných úradov to bude každý mesiac jediný výkaz na nový finančný úrad a po skončení roka jediné jednoduché ročné zúčtovanie dane a odvodov. Aj preto sú všetky zamestnávateľské zväzy (RUZ, AZZZ, Klub 500, SOPK) jednoznačnými podporovateľmi reformy. 

* Reforma bude mať negatívne dopady na občanov i na štát (Ondruš, SMER)

Celkové dopady reformy sú vyčíslené pre  rok 2012 na 60 mil. eur v prospech občanov. Inými slovami, štátnemu rozpočtu a rozpočtom Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní bude chýbať 60 mil. eur. Tieto peniaze sa nestratia ale sú dôsledkom síce symbolického ale predsa len zvýšenia čistých príjmov ľudí. Získajú aj firmy - zamestnávatelia, a to znížením svojich nákladov na administratívne povinnosti. A napokon získa i štát v podobe vyššej efektívnosti, lepšieho výberu a priamych úspor nákladov. Napríklad Sociálna poisťovňa bude mať v roku 2013 približne o 30 mil. eur nižšie výdavky vďaka zjednodušeniu procesov a zjednoteniu výberu daní a odvodov.

* Najviac získajú najbohatší, najmenej najchudobnejší (Ondruš, SMER)

Na reforme získajú prakticky všetci zamestnanci. Proporčne najviac práve zamestnanci s veľmi nízkymi príjmami. Napríklad zamestnanec pracujúci na polovičný úväzok za minimálnu mzdu, zarábajúci v hrubom 160 eur mesačne, získa vyše 16 eur čistého mesačne. Zamestnanec pracujúci na kratší úväzok s hrubým príjmom 250 eur mesačne bude mať čistý príjem vyšší o 11 eur mesačne. A zamestnanci s priemerným alebo nadpriemerným príjmom získajú okolo 4 eurá mesačne (príklady TU). Pripomínam, že primárnym cieľom reformy nebolo zvyšovanie čistých miezd zamestnancov ale veľké upratovanie, ktoré vytvára predpoklady na udržateľnosť daňovo-odvodového systému v problémovej dobe, v ktorej žijeme a predpoklady na budúce znižovanie odvodov pre zamestnancov.

* Reformou sa znížia odvody a teda aj príjmy pre Sociálnu poisťovňu (viacerí poslanci za SMER)

Reformou sa skutočne zníži objem príjmov vybratých vo forme odvodov, zvýši sa však objem daní. Súčasťou zákona o sociálnom poistení je aj záväzok štátu financovať Sociálnu poisťovňu tak, aby mala dostatok zdrojov na výplatu dávok a dôchodkov. V súčasnosti tak štát posiela do Sociálnej poisťovne približne 1,5 miliardy eur ročne, po reforme to bude približne 2,7 miliardy eur ročne. Zmyslom reformy je okrem iného posilniť v odvodovom systéme solidaritu. Odvody ako je známe, ľudia platia len po zákonom stanovenú výšku (maximálne odvody), dane sa však platia z celého, ničím neohraničeného príjmu.

* Zamestnávatelia budú trestne stíhaní za neodvedenie odvodov za zamestnanca (Burian, SMER)

Aj takýto absurdný argument proti zavedeniu superhrubej mzdy zaznel z úst poslanca za SMER. Neplatenie odvodov za zamestnanca je trestný čin. Po zavedení superhrubej mzdy bude platiť odvody len zamestnanec, pričom zodpovednosť za to bude niesť zamestnávateľ. To znamená, ak zamestnávateľ doteraz neplatil odvody "za seba" a za to nebol trestne postihovaný, po novom tieto dôsledky bude musieť znášať v plnej miere. Zvýši sa tak zodpovednosť zamestnávateľa. Dôsledkom bude vyššia platobná disciplína, a zrejme i vyššia úspešnosť pri výbere odvodov na sociálne i zdravotné poistenie. Nehovoriac už o tom, že finančná správa bude mať oproti poisťovniam vyššie právomoci pri neplatení odvodov - napríklad možnosť exekúcie priamo z účtu neplatiča. Poctiví platitelia tak nebudú doplácať na špekulantov.

* Zákon je prijímaný v rýchlom tempe, nebol dostatok času na diskusiu (viacerí poslanci za SMER, Marcinčin, KDH)

Diskusia o daňovo-odvodovej reforme začala okamžite po voľbách v júni 2010 - a to ako súčasť diskusie o programovom vyhlásení budúcej vlády. Od jesene 2010 sa viedla diskusia o koncepcii daňovo-odvodovej reformy. Pripomínam, že v rámci tejto diskusie sa vo vysoko reprezentatívne obsadenej pracovnej skupine diskutovalo napríklad aj o prípadnom zavedení zdravotnej dane, ktorá mala nahradiť zdravotné poistenie. Koncepcia bola po tvrdej a dôkladnej diskusií schválená vládou 18. mája 2011. Zákon o úprave príjmu zo závislej činnosti bol predložený do pripomienkového konania 30. júna 2011, pripomienkové konanie trvalo štandardných 15 pracovných dní a skončilo 21. júla 2011. Vláda zákon prerokovala a schválila 19. augusta 2011.

* Reforma je nespravodlivá voči SZČO, ruší paušálne výdavky (Zajac a ďalší poslanci za OKS)

Podľa návrhu sa paušálne výdavky rušiť nemajú, má sa však zaviesť ich obmedzenie na sumu 2400 eur ročne. O výške paušálnych výdavkov môžeme mať rôzne názory a to je v poriadku. Faktom však je, že pre živnostníka s hrubým príjmom do 500 eur mesačne sa nezmení nič. Živnostníkovi s príjmom nad 500 eur mesačne nikto nebráni prejsť na uplatňovanie skutočných výdavkov, ak sa pohybujú na úrovni 40% a viac z jeho hrubého príjmu. Ak sú jeho skutočné výdavky nižšie, zostáva len konštatovať, že pri súčasnom nastavení paušálnych výdavkov bol oproti iným živnostníkom zvýhodnený. A hovoriť o nespravodlivosti pri tzv. zamestnávaní na živnosť je nosením dreva do lesa...

To však neznamená, že nie je možné o týchto otázkach diskutovať. Považujem za rozumné požiadavky umelcov, ktorí požadujú iné daňové zaradenie tzv. tantiém z diel vytvorených v minulosti, či zaradenie niektorých ich výdavkov, respektíve nákup umeleckých diel, medzi daňovo uznané výdavky. Rešpektujem aj názor, podľa ktorého je nešťastné žiadať od umelcov zbieranie bločkov a vedenie účtovníctva a preto by mali mať zachované súčasné nastavenie paušálnych výdavkov. Ak by však mali mať umelci špeciálnu výnimku, boli by sme tam, kde doteraz - a ak trochu preženiem, "zrazu by boli všetci umelcami". Autorským zákonom sa totiž riadia napríklad aj programátori, lektori, či ľudia ktorí vytvoria akékoľvek - aj reálne bezcenné - autorské dielo.

* Zavedenie superhrubej mzdy je zbytočné, Česi ju zrušili (Marcinčin, KDH a viacerí poslanci za SMER)

Znova a znova treba pripomenúť, že tzv. český model superhrubej mzdy bol len a len spackanou daňovou reformou. A tak môžeme dopadnúť aj my, ak sa budeme snažiť len o čiastkové zmeny a neurobíme reformu poriadne a dôsledne. Jeden príklad - ak by mal zamestnávateľ aj naďalej platiť odvody, skomplikuje sa tým ročné zúčtovanie odvodov. Kto tomu neverí, nech si spomenie na ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie. To množstvo tlačív a komplikovaných výpočtov je aj preto, lebo sa musia zúčtovať aj odvody zamestnávateľa. Kto niekedy vypĺňal tlačivo RZZP "X", či aspoň "S", vie, o čom je reč.

A prenosom odvodov na zamestnanca spolu so zavedením superhrubej mzdy sa otvoria oči aj tým zamestnancom, ktorí stoja pred rozhodnutím, či prejdú na "zamestnanie na živnosť". Ono skutočne nie je jedno, či zamestnanec pri doterajšom 500-eurovom hrubom plate dostane pri prechode na živnosť ponuku na "fakturačných" doterajších hrubých 500 eur, alebo férovejších 670 eur superhrubej mzdy.