Čo sa za posledné štyri roky v zdravotníctve podľa vás podarilo a čo nepodarilo?

Podarilo sa naštartovať elektronizáciu a mierne posunúť nemocničný systém DRG. Vďaka úrodným rokom a neustálym dofinancovaniam zdravotníctva sa podarilo zastabilizovať hospodárenie VšZP, ktorá bola po účtovných machináciách Vaďurovho manažmentu na pokraji nútenej správy. Súkromné poisťovne si vďaka tomu výrazne vylepšili hospodárenie, čo sa však následne veľmi neprejavilo na konkurenčnom zlepšení zdravotnej starostlivosti u ich klientov. Pozitívne hodnotím vylepšenie systému starostlivosti o pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode a síce nekoncepčné, ale predsa rozhodnutie o dobudovaní urgentných príjmov. Optimizmus môžme zdieľať aj s rozhodnutím kabinetu, že v rekordne úrodných rokoch vyčlenil kapitálové výdavky na schátralé a investične podvýživené, zle hospodáriace štátne nemocnice. Pozitívne môžeme hodnotiť aj opakované prerozhodnutie vlády SMERu konečne postaviť na Slovensku koncovú univerzitnú nemocnicu. Vláda však nedokázala ani zbúrať skelet rozostavanej nemocnice na Rázsochách a na chrbát nám dýcha súkromník, ktorý svojim projektom vážne ohrozuje realizáciu tejto štátnej strategickej stavby. Jednoznačným pozitívom je hotový projekt a návrh financovania novej univerzitnej nemocnice v Martine. Asi najvýraznejším počinom ministerstva je otvorenie diskusie o potrebe regulácie nefunkčného trhu projektom stratifikácie nemocníc.

Celkovo však musíme priznať, že ministerstvo žalostne zlyhalo v plnení svojho programového vyhlásenia vlády ako aj v implementácii Druckerových 26 projektov a za posledné 4 roky sa mu nepodarilo presadiť pre naše zdravotnícvo nič podstatné. To si ide aj naďalej zlým smerom a v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti a kvalite zdravia našich občanov sa postupne, už od zavedenia Zajacových reforiem, vzďaľuje od Česka a krajín západnej Európy. Zlyhal Úrad pre riadenie podriadených organizácii, štátne nemocnice sa aj naďalej rekordne zadlžujú, koncové štátne nemocnice sú v horšom stave ako v roku 2016. Vláda nebola schopná postaviť alebo komplexne zrekonštruovať ani jednu nemocnicu. Exministerka Kalavská svojim neodborným zásahom najskôr úplne rozbila rezidenčný program pre všeobecných lekárov a hoci ho následne upravila, obnoviť dôveru absolventov v štátny program sa darí len veľmi pomaly. V priebehu 5 rokov nám hrozí kolaps primárnej sféry. Ministerstvo nedokázalo, napriek prijatým kozmetickým zmenám, zastabilizovať zdravotnícky personál, pokračoval exodus absolventov lekárskych fakúlt do zahraničia a nezáujem absolventov fakúlt ošetrovateľstva o prácu v našom zdravotníctve. Súkromník úspešne vytiahol špičkových odborníkov z NÚSCH a vyťahuje zdravotníkov z univerzitnej nemocnice v Bratislave. Súkromné poisťovne zase úspešne prepoistili k sebe 150 000 poistencov z VšZP.

 

Čo by podľa vás mala nasledujúca vláda konkrétne urobiť v oblasti zdravotníctva?

Na zlepšenie nestačí robiť iba kozmetické, resp. parametrické zmeny. Zdravotnícvo vyžaduje paradigmatické zmeny v oblasti podpory zdravého životného štýlu a prevencie, nastavenia systémov ambulantnej starostlivosti, ústavnej starostlivosti, doliečovacej a chronickej starostlivosti, systémov urgentnej medicíny. Špecificky sa musíme venovať najčastejším príčinám odvrátiteľných úmrtí - starostlivosti o akútny koronárny syndróm, náhlu cievnu mozgovú príhodu, postaviť na nohy onkologický program. Chýba nám kvalitný systém na manažovanie traumy, musíme vybudovať transplantačný program, zaviesť nové platobné mechanizmy, nový spôsob riadenia štátnych nemocníc, strategicky naplánovať a okamžite začať realizovať výstavbu nových moderných nemocníc. Musíme urgentne a systémovo riešiť zlepšenie pracovných podmienok zdravotníkov a prijať predvídateľný, stabilný systém financovania zdravotníctva. Cieľom má byť profit pacienta - jeho zdravie. To si vyžaduje oveľa vačšiu angazovanosť štátu, nielen ako regulátora ale aj ako jedinej konkurencie pre privátnych poskytovateľov, nakoľko trh máme nefunkčný - výrazne monopolizovaný a deformovaný oligarchami s prepojením na štátnu moc.

Rezort zdravotníctva je jedným z najkomplikovanejších a zároveň politicky najcitlivejších ministerstiev, minister musí čeliť obrovskému množstvu záujmových skupín. Pokiaľ chceme v zdravotníctve implementovať novú víziu a zaviesť potrebné reformné opatrenia, zdravotníctvo sa musí stať premiérskou témou a celá vládna koalícia musí byť zaangažovaná na dosiahnutí spoločného úspechu. Osobitne musia na ňom pod záštitou premiéra spoločne s ministrom zdravotníctva participovať aj minister financií a minister práce a sociálnych vecí.

 

Ak OĽANO postaví ministra zdravotníctva, aká bude jeho najdôležitejšia úloha – aj z pohľadu priorít vašej strany?

Ak bude zo strany vládnej koalície záujem, aby OĽANO postavilo ministra zdravotníctva, postavím si niekoľko podmienok. Najskôr sa bude potrebné dohodnúť naprieč celou koalíciou na dlhodobej vízii zdravotníctva a na stabilnom a predvídateľnom spôsobe jeho financovania. Víziu bude potrebné predstaviť krátko po vzniku vlády a strategické reformy realizovať už v prvom roku vládnutia. Po spoločných stretnutiach tieňových ministrov zdravotníctva súčasných opozičných strán môžem s nádejou povedať, že takáto dohoda je možná.

Našim cieľom je vybudovať systém, ktorý zabezpečí riadenú starostlivosť o pacienta, prevenciou počnúc, pokračujúc kvalitnou všeobecnou a špecializovanou ambulantnou a ústavnou starostlivosťou, doliečením a rehabilitáciou, resp. starostlivosťou o chronické ochorenia končiac. Pacient musí prechádzať systémom zdravotnej starostlivosti hladko, bez hľadania poskytovateľa, termínu ošetrenia, postupu diagnostiky a liečby tak, aby bol čo najrýchlejšie zdravý alebo aspoň zdravší. Pacient bude musieť byť vyšetrený do odborníkmi stanovenej maximálnej čakacej lehoty a v rámci zákonom definovanej geografickej dostupnosti. Inak bude mať nárok na preplatenie zdravotnej starostlivosti aj u nezmluvného lekára, aj v iných krajinách EÚ.

Pilierom nielen ambulantného sektora, ale celej zdravotníckej starostlivosti musí byť kvalitná primárna ambulantná sféra s vysokým podielom finálne vyriešených pacientov. Tento je u našich všeobecných lekárov v súčasnosti len okolo 25%. Vo vyspelých zdravotníckych systémoch je tento podiel až na úrovni okolo 80%. Tento cieľ sa dá naplniť iba radikálnym posilnením kompetencií všeobecných lekárov pre dospelých tak, aby boli schopní samostatne manažovať väčšinu chronických ochorení a razantným zvýšením podielu financovania tohto segmentu s inovatívnymi úhradovými mechanizmami. Tejto potrebe by sme prispôsobili vzdelávanie nových a dovzdelávanie súčasných lekárov, systém by sme otvorili pre špecialistov interných disciplín. Posilnili by sme kompetencie sestier tak, aby mohli samostatne vykonávať preventívne prehliadky, liečiť nekomplikované akútne infekty a predpisovať chronickú liečbu. Pre dosiahnutie kvality by sme lekárom stanovili optimálne množstvo kapitovaných pacientov na jeho jednu sestru, posilnili ambulantnú domácu ošetrovateľskú starostlivosť (ADOS) a vytvorili výhodné podmienky pre spoluprácu všeobecných lekárov v regióne. Kapacitu primárnej sféry by sme posilnili 24/7 nonstop linkou, na prevádzku ktorej by zákonným odvodom prispievali všetky zdravotné poisťovne a zabezpečovali by ju vytrénovaní zdravotnícki profesionáli. Tým pádom by sme eliminovali zbytočné návštevy lekárov, a pacientom zrýchlili ich diagnosticko-terapeutický postup. Štát by sa zároveň pripravil na implementáciu technológií home care do roku 2024.

Do tohoto systému musí zapadnúť systém stratifikovaných nemocníc. Našim cieľom je to, aby nemocnice boli moderné a efektívne, prispievali k zníženiu čakacích dôb, slúžili dobre pacientom aj zdravotníkom, koncentrovali akútnu a intervenčnú starostlivosť z regiónu, ktorý im zabezpečí dostatočný objem výkonov na udržanie a budovanie kvality. Stratifikácia musí zabezpečiť, aby zdravotná starostlivosť do určitej úrovne bola dostupná lokálne či regionálne, len za špecializovanou starostlivosťou by mal pacient cestovať ďalej. Aj tu platí zásada, že nemocnice budú fungovať v systéme riadenej starostlivosti a pacient ich navštívi vždy na vopred stanovený a objednaný termín.

Osobitnou časovou prioritou hnutia OĽANO je výstavba na Rázsochách. Trúfame si koncovú Univerzitnú nemocnicu v Bratislave postaviť za 4 až 5 rokov. Aby mohla stavba rýchlo napredovať, pripravíme zákon o strategickej investícii, lex Rázsochy. Budeme pokračovať v projekte Martinskej univerzitnej nemocnice, počítame s jej výstavbou a financovaním tak, ako sú naplánované. Nové technológie a moderné trendy v poskytovaní ústavnej starostlivosti ako aj mizerný stav našich nemocníc, kde sa už neoplatí investovať do rekonštrukcií, či sanácie ich obrovských investičných dlhov, nás núti prijať koncepciu výstavby nových nemocníc. Predstavíme projektový zámer výstavby 25 nových nemocníc, v cene približne 60 miliónov eur za lokálnu nemocnicu so spádom pre 200 000 ľudí. Tento materiál, vízia na 25 rokov, musí byť zohľadnený v plánovanej reforme nemocničnej siete. Počas nasledujúceho volebného obdobia si trúfame 2 takéto nemocnice postaviť a ďalšie 2 rozostavať.

Zámerom hnutia OĽANO je urobiť zo zdravotníctva prioritný rezort, ktorý by mal byť financovaný s podobným záväzkom, ako urobila Slovenská republika voči našim zahraničným vojenským spojencom. Zaviazala sa, že bude postupne zvyšovať výdavky do armády a zbrojenia až kým nedosiahnu 2% z nášho HDP. Sme presvedčení, že podobný záväzok musíme urobiť aj voči občanom Slovenskej republiky. Preto navrhujeme, aby sa financovanie zdravotníctva naviazalo na HDP s jeho postupným navyšovaním o 0,1% ročne, až kým by sme v horizonte 20-30 rokov nedosahovali výšku HDP, ktorý priemerne investujú do zdravotníctva štáty EÚ. Z rozdielu, ktorý by potom vznikol medzi príjmami a výdavkami stanovenými programovaným rozpočtom by sa financoval investičný fond, z ktorého by sa plánovali kapitálové a investičné výdavky do štátnych zdravotníckych zariadení. Hoci vláda SMERu, SNS a Mostu-Híd trestuhodne prejedla posledné úrodné roky, počas ktorých sa mohli financovať dôležité reformy či investície a v nasledujúcich rokoch sa už predpokladá postupné ochladzovanie ekonomík až recesia, je tu predsa jedno pozitívum. Táto vláda bola žalostne slabá vo výbere daní. Zanechala nám až 2 miliardový vankúš, ktorým by dobrý minister financií mohol vyfinancovať aj strategické investície do zdravotníctva.