Po pár rokoch štúdia Jozef K. získal potrebný počet kreditov, obhájil diplomovú prácu a spravil štátnice. Zdalo sa, že nič nestojí ceste k promócii. Vtedy vedúca študijného oddelenia pred kolegyňami vyhlásila: „Nezdá sa Vám, že tohto roku už skončilo nejako veľa študentov?“ Nevydala diplom – a tým to celé skončilo.

Zdá sa Vám celá historka nezmyselná? Pýtate sa, načo bolo dobré dlhotrvajúce hodnotenie odborníkmi? Ako to, že sa študent neodvolal? Aj ja sa domnievam, že by to malo byť inak. O odborných veciach by mali rozhodovať odborné orgány, nie administratíva. Takže sa pýtam:

Prečo u nás minister a vláda nerešpektujú rozhodnutia akreditačnej komisie?

 Slovensko je v tomto smere nekompatibilné s rozvinutými krajinami, sme výnimoční aj v rámci EÚ. Príručka hodnotenia kvality vysokých škôl Standards and Guidelines for Quality Assurance in the European Higher Education Area hovorí jednoznačne: Agencies should be independent to the extent both that they have autonomous responsibility for their operations and that the conclusions and recommendations made in their reports cannot be influenced by third parties such as higher education institutions, ministries or other stakeholders. (Agentúry by mali byť nezávislé v obidvoch smeroch – v zodpovednosti za výkon svojej činnosti a za to, že ich závery a odporúčania nie sú ovplyvňované inými účastníkmi konania ako vysoké školy, ministerstvá či iné zainteresované subjekty.)

Rozhodnutie akreditačnej komisie má byť teda definitívne a nikým nezmeniteľné. Čo k tomu dodať? Len toľko, že na Slovensku je to inak.