Jedným z opatrení predvolebného balíčka strany Smer je zavedenie bezplatných účtov pre najnižšie príjmové skupiny a pre ostatných by mali byť účty za tri eurá. Premiér počas tlačovej besedy po pracovnom sneme uviedol, že ide o opatrenie, ktoré banky zasiahne 70 miliónmi eur. No jeho pôvodcom je Európska únia. Situácia je však trocha iná. Európska únia naozaj riešila problém, že bankové účty nie sú dostupné všetkým Európanom. No príčinou nie je primárne cena, ale trvalý pobyt. To je dôvod, prečo sa europoslanci vôbec témou zaoberali. 

Predvolebná záhada bankového účtu zadarmo

Zdroj: SITA/AP

Samotná smernica má podľa komuniké tri piliere:

Prístup k platobným účtom bez ohľadu na domicil a finančnú situáciu. Problémy založiť účet majú predovšetkým študenti, či dočasní pracovní migranti. To sa pre zákaz diskriminácie zmení. Pobyt v inej členskej krajine už nebude môcť byť dôvodom na odmietnutie založenia účtu. Smernica tiež hovorí o práve na základné operácie, ako sú prijímanie mzdy či dôchodku a platenie účtov (ich zoznam nájdete nižšie).

Ľahké porovnanie poplatkov spotrebiteľmi v celej Európskej únii.

Jednoduchý presun účtu k inému poskytovateľovi v tej istej krajine a asistencia pre ľudí, ktorí si chcú otvoriť účet v inej krajine.  

Predvolebná nadpráca

Čo je zaujímavé, s ohlásením implementácie európskej smernice sa premiér tentoraz poponáhľal. Času má pritom dosť. Samotnú smernicu stačí prijať do 18. júna 2016, teda až po voľbách.  

Nehovoriac o tom, že smernica hovorí, že „členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie ponúkali služby uvedené v článku 17 bezplatne alebo za primeraný poplatok“. Rozhodnutie o tom, kto bude mať účet zadarmo a ako bude cenovo ohraničený, je zodpovednosťou vlády a parlamentu.

Pokiaľ chceme hovoriť o primeranej cene, svoju predstavu by mali povedať aj banky. Ak sa výška bankových poplatkov určuje na straníckom sneme, o pol roka sa môže na rovnakom fóre určiť aj maximálna cena hodinovej práce murára, či iného živnostníka.   

Na druhej strane, smernica určuje, čo by mal účet so základnými funkciami obsahovať:  

  • zriadenie, vedenie a zrušenie platobného účtu
  • vklad finančných prostriedkov na platobný účet
  • výbery v hotovosti pri priečinku a z bankomatov
  • inkaso, transakcie prostredníctvom platobnej karty vrátane platieb online, úhrady, vrátane trvalých príkazov, pri termináloch (ak sú dostupné) a pri priečinkoch a prostredníctvom online nástrojov.

Účty zadarmo môžu pomýliť

Aj keď účty zadarmo vyzerajú na prvý pohľad lákavo, majú svoje nedostatky. Bežný účet je vstupnou bránou do banky a klientovi dáva pomerne dobrú predstavu o tom, do akej miery na ňom chce banka zarobiť. Rôzne absurdné príplatky upozorňujú zákazníka, že banka nie je transparentná a nemá celkom čisté úmysly. Kým doteraz mohol klient práve na základe niekoľko eurového účtu odhaliť neseriózne partnera a pomerne ľahko ho vymeniť, cenové ohraničenie účtu ho môže pomýliť.   

Navyše, už aj dnes, a bez legislatívy, majú niektorí Slováci účet zadarmo, alebo so zľavou, napríklad za vernosť. Vstupom štátu do cenotvorby bánk utrpia nízkonákladoví hráči, keďže už nebudú vytŕčať z radu a prídu tak o časť nových klientov na úkor inak drahých a neefektívnych hráčov.    

Nehovoriac o tom, že znížené zisky si bude banka chcieť niekde kompenzovať. Je naivné veriť, že sa takéto počíňanie podarí obmedziť napríklad zákonom. A to nielen preto, že by chceli za každú cenu zarábať na klientoch. Tiež musia platiť svojich zamestnancov. A netreba zabúdať, že banky musia zo zisku tvoriť rezervné vankúše, inak by podľa európskych regulačných opatrení (Basel III) nemohli požičiavať podnikateľom a podporovať rast ekonomiky.

Pri oznámení o bankových účtoch je dôležité načasovanie. Ohlásiť bič na „drahé banky“ je z hľadiska volebnej kampane atraktívne, najmä ak to nič nestojí. Chtiac-nechtiac sa tak banky stávajú sponzorom predvolebnej kampane strany Smer.