Myšlienka to nie je nová.

Scentralizujme do jedného útvaru všetkých ľudí, ktorí robia vo verejnej správe to isté, dosiahnime stav, aby robili rovnako efektívne, ako ich kolegovia v súkromnej sfére a  ušetríme veľa peňazí.

Prvýkrát som sa s návrhmi tohto druhu stretol v nultých rokoch, ďaleko sa vtedy v prípravnej fáze dostali v rezortoch obrany a kultúry. V desiatych rokoch sa téma centralizácie podporných procesov objavovala najmä v prostredí ministerstva vnútra. Jednalo sa o zaujímavé pokusy, pričom niektoré sa nikdy nerealizovali a iné aj áno, ale s diskutabilnými výsledkami. Zatiaľ poslednú iniciatívu v tejto oblasti registrujeme v súvislosti s pôsobením UHP na financiách, keď sa centralizácia podporných procesov musela skôr, či neskôr objaviť, ako veľmi reálna možnosť ušetrenia nemalých verejných výdavkov. Zdá sa, že najväčší pokrok sa dosiahol a v horizonte niekoľkých rokov aj dosiahne hlavne v centralizovaní „účtovníctva štátu“, hoci sa to deje tempom, ktoré zodpovedá úrovni politickej podpory tejto myšlienky. A kvôli tomu, aby sme upozornili kompetentných a širšiu verejnosť na zmysluplnosť politickej podpory týchto riešení, píšem tieto riadky.

Pre ilustráciu a lepšie vysvetlenie, o čo by v prípade realizácie tejto myšlienky v praxi šlo, si podrobnejšie rozoberme proces „zabezpečenie právnych služieb“. Naprieč celou verejnou správou pracuje množstvo právnikov a právničiek, ktorí izolovane a z pohľadu organizácie práce od seba nezávisle poskytujú právne služby pre jednotlivé verejné inštitúcie. Vytvorenie jednej organizácie „centra právnych služieb“, ktorej zamestnancami by sa stali všetci právnici v rámci celej verejnej správy, by umožnilo:

  • Optimalizovať počet právnikov, ktorí by boli zamestnaní vo verejnej správe,
  • Riadiť kvalifikačnú štruktúru tak, aby sa mohli na určité oblasti špecializovať celé tímy odborníkov, ktorí by boli cielene vzdelávaní a vedení k maximalizácii efektivity poskytovaných výkonov.
  • Vytvoriť špičkové pracoviská, ktoré by boli schopné zastupovať štát v náročných právnych sporoch,
  • Riadiť kariéru konkrétnych právnikov a právničiek tým, že by mali možnosť pracovať na rôznych pozíciách a verejných inštitúciách v závislosti od toho, kam by sa chceli profesionálne vyvíjať.

Každý dobrý návrh má vždy veľa kritikov, ak nejaký návrh nemá oponentov, potom je bezzubí a v konečnom dôsledku zbytočný. V súvislosti s „centrom právnych služieb“ ľudia nespokojní s predstavou jeho vzniku najčastejšie argumentujú takto:

  • „to je hlúposť dať všetkých právnikov verejnej správy do jednej budovy v Bratislave“ – mať jednu centrálnu organizáciu neznamená, že musia sedieť v jednej budove a už vôbec nie v jednom meste. „Sedieť“ budú tam, kde bude treba.
  • „len blázon môže chcieť, aby si verejné inštitúcie objednávali služby od Centra právnych služieb, to nebude fungovať!“ – keď si môžu verejné inštitúcie objednávať služby od súkromných právnických kancelárií a zvládnu to, prečo by to isté nezvládli vo vzťahu k Centru.
  • „ministri potrebujú mať právnikov operatívne k dispozícii, nikdy nebudú súhlasiť s tým, že im nejaký šéf z Centra niekoho voľného pošle!“ – tak, ako súkromná právnická kancelária by nemala nič proti tomu, aby si nejaká organizácia „kúpila“ jej právnika na plný úväzok, tak rovnako nebudú šéfovia Centra proti tomu, aby časť právnikov pracovala v nejakej verejnej inštitúcii na „plný úväzok“. Všetko bude vecou dohody a objednávky právnych služieb v zmysle dohodnutých podmienok (SLA - Servis Level Agreement).

V tomto príspevku nemá význam ísť do detailov, otázok a odpovedí súvisiacich so vznikom Centra právnych služieb je oveľa viac, ako tých pár hore uvedených. V krátkosti ešte zhrnieme najdôležitejšie prínosy centralizovania podporných procesov:

  • Tým, že Centrum bude musieť „predať“ svojich ľudí voči verejným inštitúciám nastane prirodzený tlak na optimalizáciu počtov zamestnancov,
  • Zamestnanci Centra budú poskytovať podobné „výkony“, ako poskytujú podobné alebo rovnaké externé subjekty, preto si budú môcť objednávatelia (manažéri verejných inštitúcií) porovnávať cenu ich služby s externou cenou. Tým sa dostanú tieto služby pod tlak konkurenčného prostredia, pričom platí, že ak bude Centrum manažované rozumne a vo verejnom záujme, nemôžu byť jeho výkony drahšie, ako rovnaké výkony externých firiem.
  • Odmeňovanie zamestnancov Centra by malo byť v súlade s odmeňovaním „kolegov“ v súkromných firmách, čo by malo mať výrazný dopad na motiváciu a stabilizáciu týchto zamestnancov.

Podobne, ako by mohlo vzniknúť Centrum právnych služieb, môže vo vnútri verejnej správy vzniknúť niekoľko ďalších podobných subjektov v zmysle logiky centier zdieľaných služieb (Shared Services Centres). Najčastejšie sa hovorí ešte o:

  • Centrum správy majetku štátu (správcovská majetková organizácia)
  • Centrum dopravy a logistiky
  • Centrum informačných služieb
  • Centrum riadenia ľudských zdrojov
  • Centrum štátneho účtovníctva
  • Centrum realizácie investícií.

Čaro úspechu tkvie v detailoch. Nariekať nad stavom verejnej správy a spochybňovať reálnosť jej reformovateľnosti je základným právom každého jedinca v demokratickej spoločnosti. Napriek väčšinovému presvedčeniu, že s takým molochom, ako je verejná správa sa nič nedá urobiť, je dosť ľudí, ktorí vedia, čo treba urobiť a aj ako to treba urobiť. Chýba už "len" jeden malý detail - politická a najmä spoločenská objednávka.

Centralizácia podporných procesov je v tomto kontexte len jeden malý dielik veľkej mozaiky zmien, ktoré treba čím skôr vo verejnej správe spraviť. Lebo roky bežia. A na dôchodku si budeme, poniektorí už o dve volebné obdobia, naplno užívať výsledky práce našej nezreformovanej verejnej správy.