Namiesto úvodu pár čísiel: dva roky po nežnej revolúcii štatistici narátali na Slovensku 398 tisíc domácnosti jednotlivcov.
O dekádu neskôr ich počet narástol o 56 percent.
V tomto roku ich počet podľa projekcie Výskumného demografického centra dosiahne 652 tisíc. S podielom 31 percent tvoria singles druhý najpočetnejší typ domácností po úplných rodinách s deťmi (32 percent).
O.K., štatistika nič nehovorí o tom, koľko z týchto jednotlivcov má alebo nemá partnera. Ale trend, ktorý si už skôr začal raziť cestu za Atlantikom, je zjavný. Čoraz viac dospelých ľudí býva samo a časť z nich nemá ani nikoho blízkeho, komu by mohol povedať o svojich boľačkách.
„Je to katastrofa,“ zhodnotila tento trend Eva (jej pravé meno je iné a neželá si ho zverejniť, keďže ju vďaka jej profesii pozná výrazne viac ľudí ako len okruh jej známych), s ktorou som sa na tému singles rozprával. Tiež žije sama.
A mnohí s jej názorom možno súhlasia. Lebo viac singles znamená menej detí, menej detí znamená vyšší podiel dôchodcov, a viac dôchodcov znamená vyššie dane a odvody, ak im zvyšok spoločnosti bude chcieť zabezpečiť dôstojnú starobu aspoň na úrovni tých súčasných. Jednoducho katastrofa.
Niežeby to bola radostná vízia budúcnosti. Ale katastrofa? Tou je havária atómovej elektrárne, melamín v mlieku pre čínskych kojencov alebo dve tretiny slovenských Rómov, ktorí majú ukončenú len základnú školu, resp. žiadnu. Pribúdajúci singles sú daň za úspech. Najmä u žien platí, že ak dnes niektorá žije sama, tak aj vďaka tomu, že to na rozdiel od minulosti dokáže finančne utiahnuť. A mnohí chlapi sú slobodní ešte po tridsiatke aj vďaka tomu, že manželku im už pár desaťročí nevyberajú rodičia.
Píšem to preto, že sa isto nájdu takí, ktorí túto „katastrofu“ budú chcieť okamžite riešiť. Nechcem si radšej ani predstavovať akým spôsobom. Len tvrdím, že by to bolo ako čúrať proti vetru. Naopak, niektoré vlády a firmy sa už trendu začali prispôsobovať. Pretože pochopili, že ich existencia závisí najmä od spokojného daňovníka, resp. klienta. A platenie vyšších daní, drahších hotelových izieb, či dýchanie výfukového dymu z áut v zápche pred domom singla (ktorému na rozdiel od štvorčlennej rodiny robí menší problém dochádzať do práce metrom alebo na bicykli), veľa radosti neprináša.
Na čom sa s Evou zhodnem je, že byť single znamená byť ochudobnený o intimitu, ktorú so psom ani v bordeli zažiť nemožno. A ak je toto ochudobnenie trvalé, človek stvrdne, zvlčí. Čo možno nie je strata pre spoločnosť, ale určite pre neho samotného.
Tento aspekt fenoménu singles už stojí za diskusiu, hoci mi nenapadajú žiadne riešenia. No spomenul som si na slová mojej kamarátky. „Niekedy rozmýšľam, či fakt, že som single, nesúvisí s tým, že ani ako dieťa som nevidela u rodičov veľa prejavov lásky,“ zamyslela sa po tom, ako som jej povedal, o čom píšem.
Psychológovia hovoria, že najviac vzorcov správania získavame počas prenatálneho obdobia a počas detstva. A síce deti sú už schopné odmietnuť negatívne stránky svojich rodičov, no neskôr ich mnohí na podvedomej úrovni od nich aj tak preberáme. Takže ak vás rozrušila štatistika o rastúcom počte jednočlenných domácností, vo vzťahu k partnerovi/partnerke prejavmi lásky v prítomnosti vašich potomkov nešetrite. A keby to náhodou nezabralo, netrápte sa. Stávajú sa aj horšie veci. Napríklad žiť s niekým, s kým je život jednoduchší ako život singla, no napriek tomu sa cítiť osamelý.
Viac k tejto téme, príbehy troch ľudí, skvelé fotky Maňa Štraucha, odpoveď na otázku, ktorá krajina má daňové úľavy pre singles, ale tiež článok Mariána Leška o Najvyššom súde, Beerove rozkódovanie potravinovej pomoci, zamyslenie Jána Košturiaka, dve strany o módnom dizajne a čosi o tom, ako sa Andrejovi Babišovi komplikuje kúpa konkurencie United Bakeries, plus mnoho ďalšieho dobrého čítania nájdete v letnom dvojčísle TRENDU 29-30, ktorý predplatitelia nájdu vo svojich schránkach už dnes. Ostatní hľadajte na stánkoch od zajtra alebo v elektronickej podobe ihneď priamo tu.
