Záväzok písať jeden post denne je presne taká rehoľa, ako som si myslel, že bude. Dnes si robotu trochu uľahčím prekladom časti skvelého textu od Bryana Caplana, v ktorom spochybňuje tvrdenia, že základná (zdôrazňujem základná) ekonómia je neintuitívna. Všetko je podľa Caplana vec servírovania. Tu je ukážka:
1. Neintuitívne tvrdenie: voľný obchod krajinu obohacuje. Dokonca aj v prípade, ak ostatné krajiny majú veľké výhody ako lepšiu technológiu a lacnejšiu pracovnú silu.
Intuitívne tvrdenie: Mali by sme sa lepšie, keby nám ostatné krajiny dávali veci zadarmo. Nie je "skutočne lacné" druhá najlepšia možnosť?
2. Neintuitívne tvrdenie: Prísna regulácia trhu práce je zlá pre zamestnancov.
Intuitívne tvrdenie: Zamestnávatelia neradi príjímajú ľudí, ak je ich ťažké prepustiť. Predstavte si, že by ste sa museli oženiť s hocikým, kto by vás o to požiadal na rande.
A tak podobne. Podľa mňa hlavný problém nie je v nezrozumiteľnosti základných ekonomických princípov. Skôr v zvláštnej schizofrénii, s akou k nim ľudia pristupujú. Človek, ktorý nemá veľa peňazí, určite v súkromnom živote ocení možnosť kúpiť si na trhovisku čínske tričko za pár šupov. No som presvedčený, že mnoho z takýchto ľudí bude zároveň aplaudovať politikovi, ktorý presadzuje clo na čínsky import v mene zachovania domáceho priemyslu. Akoby boli v ľuďoch dve osoby. Jedna má na starosti maličkosti ako rodinný rozpočet, druhá dôležité veci ako medzinárodné vzťahy.
Spomenul som si aj na zúrivú diskusiu, ktorú som opakovane absolvoval po kritike Harabinovho nápadu zaviesť monopol notárov na zmluvy o prevode nehnuteľností. Základný prepočet ukázal, že náklady notárskeho monopolu v podobe poplatkov vysoko prevyšujú výnosy v podobe hodnoty nehnuteľností zachránených pred podvodným prevodom. Išlo teda o neefektívny (ak už rovno nie neúčinný) spôsob boja proti podvodom. Napriek tomu do niektorých jak keby vošlo sto čertov, tak zanietene ma posielali do pekla. Čo je neintuitívne na porovnávaní nákladov a výnosov?
