Nie je jednoduché vybrať tri mená, ktoré by boli oblasti konkurencieschopnosti všeobecne rešpektované. Pri príprave konferencie o konkurencieschopnosti sme postupovali inak, identifikovali sme krajiny, ktoré v súvislosti s recesiou vzbudili pozornosť. Podarilo sa nám dostať za rečnícky pult zahraničných odborníkov z Veľkej Británie, Dánska, Litvy a nesmelo chýbať ani Grécko. Panel doplnil bývalý minister financií SR a dnes poradca ukrajinských reformátorov Ivan Mikloš. V nasledujúcom texte si dovolíme vytiahnuť niekoľko zaujímavých bodov z ich prezentácií:
Martin Agerup (CEO CEPOS, Dánsko, powerpointová prezentácia na stiahnutie)
Prezident inštitútu CEPOS v úvode rozporoval obľúbený mýtus o bohatstve Dánska vďaka vyspelému sociálnemu štátu. Ako ilustroval na viacerých grafoch, Dánsko bolo najprv bohaté, až potom si mohlo dovoliť rozsiahly sociálny štát. Ten však neprispieva k zvyšovaniu bohatstva Dánska, ktoré tak v porovnaní s 12 vyspelými krajinami EÚ, či USA stráca už od 70-tych rokov, ako vidíme na grafe, ktorý ukazuje pomer bohatstva Dánska v porovnaní s 12 vyspelými krajinami EÚ (modrá čiara) a v porovnaní s USA (červená čiara) (Jedna na vertikálnej osi znamená rovnaké bohatstvo na obyvateľa, údaje sú podľa Maddisona/OECD).
![Prečo je ľahké v Dánsku prepustiť zamestnanca](https://dam.nmhmedia.sk/image/6d21e5f8-4cc4-43c6-929d-56b9a45f69de_dam-urlifcxeh.png/1024/0)
Hoci je Dánsko stále považované za bohatú krajinu, stagnácia nebola politicky udržateľná a problémy vyplývajúce z nedostatku trhových motivácií sa množili. Tento scenár rovnako prebehol v Švédsku a tak by mala byť Škandinávia vlastne príkladom protrhových reforiem, ktoré tam prebiehajú už od konca 70. rokov. Napríklad daň z príjmu právnických osôb klesla z 50 % na súčasných 23,5 %. Hodnota súkromných penzijných úspor už teraz predstavuje 15 % celkových ročných penzijných výdavkov.
![Prečo je ľahké v Dánsku prepustiť zamestnanca](https://dam.nmhmedia.sk/image/fba3416b-9d0c-416a-81a8-fa08a5da3ee0_dam-urlmrobyw.png/1024/0)
Dánsko však budí pozornosť hlavne kvôli pružnému pracovnému trhu. Nízka miera nezamestnanosti je zaujímavá najmä tým, že doba nezamestnanosti trvá v priemere 3 mesiace. Na dánskom trhu práce nepotrebuje súkromný zamestnávateľ dokazovať, prečo „musel“ zamestnanca prepustiť, ako je to na Slovensku. Nespokojnosť s výkonom, či nadbytočnosť plne postačuje. Mnohí by takéto nastavenie považovali za kruté, ale rovnakému problému čelí zamestnávateľ. Aj jemu môže bezdôvodne odísť zamestnanec. Na pracovnom trhu, kde sa do troch mesiacov zamestná takmer každý, je preto riadny frmol. Každý rok tam vzniká viac než 300 000 pracovných miest. Inak povedané, v priemere raz za 6-7 rokov zmení každý zamestnanec prácu.
Martin Agerup ukončil svoju prezentáciu výstižným výrokom: „Kapitalizmus môžete mať bez sociálneho štátu, ale sociálny štát nemôžete mať bez kapitalizmu.“
Raoul Ruparel (riaditeľ Open Europe, Veľká Británia, powerpointová prezentácia na stiahnutie)
Expert z renomovaného britského think tanku, ktorého bývalý riaditeľ je momentálne poradcom premiéra Davida Camerona, a ktorý svojimi analýzami do značnej miery určuje tón diskusie o prípadnom Brexite, ilustroval na viacerých grafoch, ako zvýšená flexibilita na trhu práce umožnila rýchly návrat na predkrízové úrovne zamestnanosti. Ako z grafu vidno, práve chýbajúce reformy trhu práce brzdili zvyšok Eurozóny pri tvorbe pracovných miest, a tak má Veľká Británia dnes o masívnych 8 percentuálnych bodov vyššiu mieru zamestnanosti ako Eurozóna.
![Prečo je ľahké v Dánsku prepustiť zamestnanca](https://dam.nmhmedia.sk/image/5d3fea14-c6c6-4209-a054-747500348ce5_dam-urlgdkhfa.png/1024/0)
Návrat k vysokej miere zamestnanosti by nebol možný bez podpory živnostníkov, či prijatí napríklad nových druhov kontraktov, ktoré sa podobajú na dohody, ako ich poznáme na Slovensku. Výrazne pomohol aj prepad reálnych miezd, ktoré sú dnes o takmer 4 % nižšie, ako boli pred krízou. Za nedostatok pokrízovej rekonvalescencie a výzvu pre britské hospodárstvo označil stagnujúcu produktivitu práce, ktorá stále nedobehla predkrízovú úroveň.
Žilvinas Šilėnas (prezident LFMI, Litva, powerpointová prezentácia na stiahnutie)
Žilvinas Šilénas dal do súvislosti konkurencieschopnosť a ekonomickú slobodu. Nielen Hong Kong a Singapúr, ale aj škandinávske krajiny vďačia za svoje bohatstvo práve jednoduchosti podnikania, vymožiteľnosti zmluv, či rešpektu k vlastníckym právam.
![Prečo je ľahké v Dánsku prepustiť zamestnanca](https://dam.nmhmedia.sk/image/ed171173-aa4c-4863-a6a5-4a2c242bd067_dam-urljdoey6.png/1024/0)
Na inom prieskum zase ilustroval skutočnosť, že pre zahraničných investoroch je hneď po ekonomických fundamentoch (dopyt po výrobkoch, blízkosť zákazníkov), najdôležitejšia kvalita regulácii a podnikateľské prostredie. Na rozdiel od prvých dvoch kategórií, je to položka, ktorú vlády a štáty dokážu priamo ovplyvniť.
![Prečo je ľahké v Dánsku prepustiť zamestnanca](https://dam.nmhmedia.sk/image/fba9bef3-9a9b-4976-bc25-37044ddd416a_dam-urlkauvha.png/1024/0)
Aristides Hatzis (profesor práva a ekonómie, Aténska Univerzita, Grécko, PDF prezentácia na stiahnutie)
Aristides Hatzis vyštudoval právo a ekonómiu a je plodný autor, ktorý spravuje 6 blogov, napr. greekcrises, prispieva do najrešpektovanejších svetových denníkov, vyučuje na Aténskej univerzite. Práve na tragických výsledkoch konkurencieschopnosti Grécka ilustroval neschopnosť gréckej ekonomiky naštartovať rast. V prezentácii upozornil na to, že konkurencieschopnosť nie je len vec formálnych pravidiel, ale aj neformálnych pravidiel, ktoré sú významne odlišné od tých v Nemecku či Holandsku. Ďalšou brzdou ekonomického oživenia je neefektivita sociálneho systému, ktorý poskytuje príliš veľký podiel dávok ľuďom s najvyššími príjmami – 3 krát viac než kvintilu s najnižšími príjmami.
![Prečo je ľahké v Dánsku prepustiť zamestnanca](https://dam.nmhmedia.sk/image/cf6b393a-c86d-46da-b312-1599da687708_dam-urlrxu3cj.png/1024/0)
Ivan Mikloš (nezávislý poslanec v SR, poradca ukrajinských ministrov financií a obchodu)
Ivan Mikloš hodnotil predpoklady a priebeh prijímania reforiem, ktoré zvýšili konkurencieschopnosť Slovenska v uplynulej dekáde. Vo svojej prezentácii zdôraznil, že reformy nie sú technickým problémom, pretože návodov ako aj technických kapacít na ich prípravu je dosť. Sú predovšetkým politickým problémom, resp. nedostatkom politických lídrov, ktorí by dokázali nepopulárne reformy presadiť a udržať.
Prečo je vysoká konkurencieschopnosť krajiny, ktorá je jedným z predpokladov hospodárskeho rastu, dôležitá, ilustroval v záverečnom príhovore riaditeľ INESS Richard Ďurana: pri 7 % raste HDP ročne krajina zdvojnásobí svoje bohatstvo za 10 rokov. Pri 3 % raste trvá zdvojnásobenie bohatstva krajiny 24 rokov a pri 2 % raste až 35 rokov. Chceli by ste byť bohatší alebo nie?
Medzinárodná konferencia Konkurencieschopnosť – Slovo bez obsahu? sa uskutočnila dňa 25. novembra 2015 v Bratislave. Všetky podrobnosti vrátane videozáznamu z prezentácií a powerpointy rečníkov nájdete na stránke www.iness.sk/compete.
Radovan Ďurana