Aktuálna koronakríza predstavuje bez pochýb vážny problém. Najviac sa diskutuje rýchle spomaľovanie ekonomiky. Negatívnych efektov však bude určite viac. Jedným z nich môže byť napr. zvýšenie rozvodovosti párov, ako dôsledok uväznenia manželov v malom priestore počas nadkritickej doby (doba sa líši medzi jednotlivými manželstvami).
Ako každá udalosť aj táto môže generovať pozitívne efekty. Jedným z nich môže byť napr. zvýšenie pôrodnosti, ako dôsledok uväznenia párov v malom priestore počas nadkritickej doby. Pozitívom je určite aj presadenie digitálneho vyučovania na školách, alebo masívne využívanie inštitútu home office rôznymi typmi organizácií. Len na okraj, pre lepšiu predstavu o vnímaní efektov - pozitívnym vplyvom rozšírenia práce z domu môže byť zníženie spotreby palív (ľudia budú menej cestovať do práce).
Za významný prínos koronakrízy možno považovať aj pochopenie (niektorých) rodičov, aké náročné je vzdelávanie ich detí. Príkladov z mikro úrovne našej každodennosti by sme iste našli viacero.
Pozitívne priame, ale aj nepriame prínosy sa však môžu prejaviť dokonca aj na globálnej úrovni. Na globálnej úrovni sa dlhodobo potvrdzuje, že sa ako ľudstvo musíme dostať do vážnych problémov, ktoré lídrov vybičujú k aktivite a závažným rozhodnutiam. Lídri krajín (teda aspoň väčšina) nie sú schopní v rokoch prosperity prijímať rozhodnutia meniace rovnovážny spoločenský status quo. Spoločenský status quo sa zásadne udržiava a nemení. To je všeobecné nepísané pravidlo vládnutia. Pretože akákoľvek zmena môže predstavovať problém. Preto len málo vlád za sebou zanechá historickú stopu, ako proreformné vlády, ktoré pre svoju krajinu niečo pozitívne urobili. Prijímať reformné rozhodnutia znamená vystaviť niektorých voličov riziku zmien a možného diskomfortu. To je jedným z dôvodov, prečo sa dekády boríme so zdravotníctvom, školstvom, ale aj zhoršujúcim sa podnikateľským prostredím. Jednoducho zmeny bolia a častokrát sa prejavia za horizontom vlády prijímajúcej rozhodnutia.
Z ešte vyššej úrovne platí, že aj ako ľudstvo nedokážeme prijímať opatrenia v dostatočnom predstihu. Zásadne reagujeme reaktívne a nie proaktívne. Ako príklad nám môže poslúžiť ozónová diera, ktorá nás prinútila k prijímaniu rozhodnutí až v spojitosti s nárastom karcinogénnych ochorení. Skoršie varovania vedcov neboli vyslyšané.
Reaktívne sme reagovali aj v prípade nedávnej utečeneckej krízy. EÚ bola schopná prijať niektoré rozhodnutia až počas vrcholiaceho prílivu utečencov a po náraste hlasu extrému. Nakoniec sme sa však v rámci EÚ o tejto téme viac menej dohodli (alebo aspoň vieme, na čom sa nedohodneme). Napriek tomu možno utečeneckú krízu vnímať ako test európskej jednoty a schopnosti (či pokusov) nachádzať spoločné riešenia a distribúcie zodpovednosti. Utečenecká kríza, nech sa na to pozrieme akokoľvek, zlepšila strategické rozhodovanie a schopnosť EÚ prijímať spoločné celoeurópske rozhodnutia (napr. posilnenie FRONTEX).
Aktuálny koronavírus je globálny problém. Dochádza k unikátnej medzinárodnej koordinácii pri zavádzaní antipandemických opatrení. Postupne sa pridali aj odporcovia opatrení, ako je napr. Veľká Británia. Podobnú spoluprácu takého množstva krajín sme nezažili možno od druhej svetovej vojny. Prijímané opatrenia sú unikátne a bezprecedentné.
Koronavírus viac ako utečenecká kríza nám umožňuje prežívať strach a hrôzu z dôsledkov nehmatateľnej hrozby, na ktorú nemáme dosah, pričom môže zasiahnuť každého z nás. Túto hrôzu prežívame spoločne ako ľudstvo. Nie je to lokálny problém, ktorý sa týka len niektorých krajín či národov. Je to neviditeľný a všade prítomný problém všetkých.
Súčasná kríza a pocity, ktoré prežívame môžu byť dobrým základom riešenia výziev, pred ktorými stojíme ako ľudstvo a budú si taktiež vyžadovať zásadné a nepopulárne rozhodnutia. Po zvládnutí koronavírusu sa budeme musieť vrátiť k momentálne zabudnutému problému, ktorým je klimatická zmena.
Je to extrémne dôležité, lebo COVID 19 budeme považovať za prechádzku ružovou záhradou v porovnaní s násobiacimi sa dôsledkami klimatických zmien. Teda pokiaľ dovolíme, aby sa klíma vychýlila zo svojej rovnováhy. Na koronavírus nám (obrazne) stačia rúška, ale na termodynamickú katastrofu nebude ľahké nájsť odpoveď. Tepla a jeho dôsledkov sa len tak nedokážeme zbaviť kvôli veľkej kapacite systému s dlhou odozvou (veľkosť atmosféry). Jednoducho nárast množstva skleníkových plynov v atmosfére sa nedá znížiť šmahom ruky a preto môžu byť dôsledky dlhodobé a ireverzibilné.
Ak nechceme zažiť počas našich životov prežívanie dôsledkov klimatickej zmeny, musíme jedinečné generačné skúsenosti globálneho rozhodovania a koordinácie využiť (minimálne) pri systémovom riešení klimatickej zmeny. Zostáva len dúfať, že v prípade globálneho otepľovania nenecháme zmeny klímy zájsť až na kraj noža, kedy už budú dopady výrazné a budú sa dotýkať nášho každodenného bytia. Dnes, aj keď sa to ešte nezdá, sú krajiny EÚ omnoho pripravenejšie spoločne systémovo podporiť zavádzanie dôležitých ekologických technológií.
Slovensko by malo byť pripravené riešiť túto generačnú výzvu, ktorá ovplyvní najmä nasledujúce generácie. Inými slovami, naše súčasné rozhodnutia určujú kvalitu života budúcich generácií. Tak ako si so sebou ťaháme reziduá socializmu, tak budúce generácie budú spomínať na nás a lídrov dneška.
Aj malé Slovensko môže v tejto výzve uspieť, pričom naša pozornosť by mala smerovať nie len na realizáciu mitigačných, ale aj adaptačných opatrení spojených s klimatickou zmenou. Našťastie nie sme osamotení, ale sme súčasťou Európskej únie, kde sme schopní spoločne zvládnuť prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku. Európska únia nám dokonca vytvára komfort v podobe Európskych investičných a štrukturálnych fondov, ktoré by sme v novom programovom období mali rozumne využiť aj v tejto oblasti.
