Tento článok som publikoval v polovici novembra na eTRENDE. Viac sa mi hodí do blogu, tak som ho presunul sem.

Povinné zmluvné poistenie už tretí november dvíha adrenalín veľkej časti populácie. V spôsobe, akým poisťovne súťažia o klientov, je toľko paradoxov, že ich spolovice nechápem ani ja. Pri všetkej skromnosti človek, ktorý sa pekných pár rokov živí biznis žurnalistikou, dokonca na to má aké-také papiere, a ktorý pekných pár rokov denne derie pedále svojho súkromného auta. Súkromného píšem preto, aby bolo jasné, že o poistky, STK, zimné gumy, servisné prehliadky a všetko ostatné sa musím starať sám. To všetko dvakrát, lebo pedále namiesto podrážok derie aj moja žena.

Chápem, že trh je nezrelý, štatistiky nepresné, databázy nedobudované. Zákon nedokonalý a nepísané pravidlá sa len tvoria. Prichádzajú noví hráči, potrebujú rýchlo nahnať trhový podiel. A tí etablovaní sa bránia rovnakými zbraňami. Chápem, že poisťovňa používa neštandardné zľavy na mieste predaja, lebo cenníky konkurentov vidí zhruba v rovnakom čase ako klient. Chápem, že plošné zníženie cien na hranicu rentability by bola cesta do pekla, lebo potom sa už dvíhajú veľmi ťažko.

Nechápem, ako môže seriózna finančná inštitúcia, ktorá si dlhodobo buduje meno, vráža ťažké milióny do reklamy, servisu pre klientov, do školení poradcov či provízií pre predajcov, ako môže tak ľahkovážne každý rok vytáčať desiatky tisíc svojich zákazníkov. Lebo už tretí rok je to tak, že kto nevypovie zmluvu, alebo aspoň nestratí pol dňa oháňajúc sa výpoveďou v poisťovni, ten zaplatí podstatne viac ako by za identický produkt zaplatil inde.

Poznáte niekoho, kto nič neurobil a napriek tomu automaticky dostal od svojej poisťovne cenu podobnú tej najlepšej na trhu - ako odmenu pre verného klienta? Ja nie. Zato poznám mnohých svojho druhu.

Každý rok automaticky podávame výpoveď a meníme značku poisťovne. Tak nás to naučili. O chvíľu možno začneme pri každej príležitosti dosiahnuť malý zisk vypovedávať všetky možné typy poistiek. Poskladajú sa na nás tí, ktorí výpovede nepodávajú. Alebo akcionári poisťovní?

Platím každým rokom menej, mal by som držať hubu a krok a byť rád že som rád. Nie som. Lepšie by sa mi žilo s pocitom, že na firmu, v ktorej má moja rodina 5 ďalších poistiek, sa môžem spoľahnúť. Že sa nemusím o nič starať a oproti konkurencii s menej dôveryhodným menom zaplatím nanajvýš o pár stovák viac. Stavím sa, že cieľ dosiahnuť taký vzťah s klientom nájdete v marketingovej stratégii každej poisťovne. Tak prečo to robia presne naopak?

Chápem, že nie je ľahké z toho vykorčuľovať. Som len laik a nepoznám riešenie. Lenže ja za to ani nie som platený. Takže nechápem.