Povedzme si na úvod, čo vlastne znamenajú skratky BIFO a SIFO, okolo ktorých sa celá diskusia točí:
BIFO (alebo bezvýznamový identifikátor fyzickej osoby) ako náhrada rodného čísla je logickým krokom v oblasti ochrany osobných údajov. Tento krok podľa mňa nemusí byť finančne veľmi náročný a ide o verejne deklarovaný prísľub niekoľkých vládnych garnitúr.
SIFO (alebo sektorové identifikátory fyzických osôb) predstavujú zložitejší problém. Osobne poznám obdobný projekt z Rakúska, kde sektorové identifikátory fungujú už viac ako 10 rokov. Nie som si ale istý, či máme na Slovensku plne pripravenú pôdu pre ich implementáciu. Obmeny rodného čísla za SIFO vo všetkých informačných systémoch verejnej správy sú projektom, ktorého náklady nepoznáme a ktorý bude organizačne náročný.
Zároveň som počul príliš málo o tom, ako sa bude nasadzovanie SIFO koordinovať s inými IT projektmi. Aspoň dva projekty s vysokou pridanou hodnotou – „Jedenkrát a dosť“ a „Moje dáta“ – by mohli byť nasadzovaním sektorových identifikátorov dotknuté a možno aj pribrzdené.
Ak chceme vyhodnotiť náklady projektu voči jeho prínosu, považujem za veľmi dôležité, aby kompetentné inštitúcie najskôr poskytli viac informácií o tom, koľko bude projekt celkovo stáť. Zároveň musíme poznať odpovede na dve dôležité otázky:
- Chceme alebo nechceme, aby z identifikátora fyzickej osoby bolo jasné jej pohlavie a vek?
- Chceme alebo nechceme sťažiť prepájanie údajov o fyzických osobách, ktoré štát eviduje v rozličných registroch? Hovoríme napríklad o údajoch o majetku v kombinácii so zdravotnými údajmi.
Podľa môjho názoru by si tí, ktorí sa zaoberajú ochranou osobných údajov a práv fyzických osôb mali tieto otázky položiť a tiež zvážiť, aká suma a úsilie sú tomuto typu ochrany osobných údajov primerané.