Čo môže ekonómia priniesť do debaty o legalizácii potratov? Fakty. Tie, ktoré tak veľmi v zápase pro-choice verzus pro-life chýbajú. Ekonómia nevyrieši, odkedy sa splynutá spermia a vajíčko môžu považovať za "život". Nevyrieši ani priepastný rozdiel v pohľade na problém. Ale na konci náboženských, etických a všetkých ostatných sporov stoja konkrétne zákony, ktoré interrupcie regulujú. A bez ohľadu na to, kde medzi úplným zákazom a úplnou liberalizáciou sa krajina pohybuje, zákony by nemali narobiť viac zla, ako je v rámci kompromisov nevyhnutné.
Ale konkrétne. Ministerstvo zdravotníctva nedávno prišlo s novelou zákona, ktorá navrhuje, aby neplnoleté ženy nepotrebovali súhlas zákonného zástupcu pred vykonaním umelého prerušenia tehotenstva. Inými slovami, tínedžerky by mohli podstúpiť interrupciu bez toho, aby o tom ich rodičia vedeli. Poďme trochu teoretizovať, presne tak ako to urobil Tim Harford v skvelej knihe The Logic of Life. Dôvod, pre ktorý sa tomu venoval, bola "epidémia" orálneho sexu medzi americkými tínedžermi.
Teraz sľubovaná ekonómia: racionálni ľudia reagujú na motivácie a trade-offs. Keď sa náklady, alebo výnosy niečoho zmenia, ľudia (vrátane amerických, či slovenských hormónmi nabitých mládežníkov) zmenia správanie. Zoberme si náklady tradičného pohlavného styku. Riziko prenosu HIV je vyššie ako pri orálnom. Napokon, riziká z mnohých iných sexuálne prenosných chorôb sú pri normálnom styku vyššie. Nehovoriac o riziku otehotnenia. Ak tínedžeri porovnávajú náklady a výnosy jednotlivých alternatív predtým, než sa oddajú radovánkam, predchádzajúca úvaha dokáže vysvetliť rastúcu popularitu orálneho sexu. Keď cena Coca-Coly príliš vzrastie, racionálni ľudia budú piť Pepsi.
Skutočný ekonóm by žiadal dôkazy, nielen elegantnú teóriu. Tie priniesli Thomas Stratmann spolu s profesorom práva Jonathanom Klickom. A rozhodujúcu úlohu v nich zohral práve rozdiel v tom, ako jednotlivé štáty USA (ne)vyžadujú súhlas rodičov s umelým prerušením tehotenstva ich dcér. Nebudem to naťahovať: v štátoch, v ktorých sa povinný súhlas rodičov zaviedol, klesol výskyt pohlavne prenosných chorôb medzi tínedžermi v porovnaní s dospelou populáciou.
Vysvetlením je, že zákony vyžadujúce súhlas rodičov s interrupciou výrazne zvyšujú náklady tradičného pohlavného styku a že tínedžeri na toto zvýšené riziko racionálne reagujú. Môžeme sa podobne ako Tim Harford zamyslieť, či strach z rodičov je tá správna motivácia, aby sa mladí ľudia správali zodpovednejšie. No v každom prípade je to fakt, ktorý by nemal zaniknúť ani v slovenskej diskusii o dôsledkoch navrhovanej novely zákona o zdravotnej starostlivosti.
