Google sa nehanbí priznať, že vlani dostal 34 žiadostí od slovenskej polície alebo tajnej služby, v ktorých žiadali dáta o 37 používateľoch jeho služieb. Napríklad informácie, kedy, ako dlho a odkiaľ sa pripájali do Gmailu, alebo aké videá sledovali na YouTube. Pokojne však mohlo ísť aj o samotný obsah e-mailovej správy.

Google vyhovel úplne alebo aspoň čiastočne len piatim žiadostiam.

Informácie o tom, kedy, ako dlho, cez aké zariadenia a odkiaľ telefonujeme, s kým si vymieňame e-maily alebo odkiaľ sa pripájame, keď komentujeme článok na webe, posúvajú polícii a tajnej službe aj slovenskí telekomunikační operátori a prevádzkovatelia veľkých serverov (ako Zoznam, Centrum, Azet alebo Sme).

Nezverejňujú, ako často a podľa akého kľúča žiadostiam vyhovujú.

Čísla, ktoré nedávajú zmysel

Zoznam či Azet takúto evidenciu v skutočnosti ani nemusia viesť, ale telekomunikační operátori áno. Výsledky dávajú ministerstvu dopravy, zákazníkom už nie. Úradníci čísla spočítajú a pošlú Európskej komisii, ďalej ich nevyhodnocujú.

Výkazy od operátorov mi ministerstvo vlani sprístupnilo na infožiadosť. Predvlani poskytol najviac dát O2, išlo o deväťtisíc prípadov, rok predtým to bolo o tisíc prípadov viac.

Orange v roku 2012 poslal polícii a tajným údaje o našom súkromí v  takmer päťtisíc prípadoch, rok predtým to bolo až trikrát viac. Na porovnanie, Google v tom roku dostal v USA asi 12-tisíc žiadostí o dáta zo súkromia svojich používateľov.

Keby sme tieto čísla prepočítali na počet zákazníkov, hoci takýto prepočet by bol nepresný, O2 poskytla v roku 2012 údaje o 0,69 % svojich zákazníkov, Orange o 0,18 % zákazníkov a Telekom o 0,17 % zákazníkov (počítané len z mobilných zákazníkov, pretože o tieto dáta je najväčší záujem – O2: 1,354 mil., Orange: 2,852 mil. a Telekom: 2,172 mil. zákazníkov).

V drvivej väčšine prípadov dostali dôstojníci našej polície dáta o tom s kým, kedy, ako dlho telefonujeme, alebo odkiaľ esemeskujeme (graf zobrazuje údaje za rok 2012).

Hneď potom ich zaujímalo, ako surfujeme na webe. Najmenší záujem bol o dáta z pevných liniek, v Telekome išlo predvlani len o necelé tri percentá všetkých žiadostí.

Tieto čísla vyzerajú hrôzostrašne, preto chvalabohu, že ich hodnovernosť je takmer nulová. Hoci pred Európskou komisiou sa každoročne tvárime, že dáta hodnoverné sú. Niekoľko dôvodov, prečo ich treba brať s výrazným nadhľadom:

  • O2 v roku 2012 aj 2011 nahlásil len údaj, v koľkých prípadoch dáta bezpečnostným zložkám poskytol. Stĺpce pre údaj, koľko žiadostí zamietol, nevyplnil. Predvlani to tak urobil aj Orange.
  • Operátori majú vykazovať počet prípadov, v ktorých dáta poskytli alebo neposkytli v členní podľa ich veku a typu služby (mobil, pevná linka, web, VoIP, e-mail). Ale čo je to jeden prípad? „Za jeden prípad považujeme jeden výpis údajov z informačného systému, čiže nie jednu žiadosť,“ vysvetlil mi ešte vlani Orange. Keď policajt v jednej žiadosti žiada výpis prichádzajúcich aj odchádzajúcich hovorov za tri telefónne čísla, Orange to eviduje ako šesť prípadov.
  • Aj keby sa našiel operátor, čo vykazuje spôsobom jeden prípad = jedna žiadosť o údaje, výsledky by nepovedali nič o tom, o akú masu občanov sa polícia a tajní v skutočnosti zaujímali. „Môže sa dať návrh aj s jedným telefónnym číslom, ale aj s viacerými,“ odpovedal mi vlani Martin Kulíšek z Krajského súdu v Trnave. Jedna žiadosť preto môže zahŕňať aj niekoľko čísiel, ktoré používajú rozliční ľudia.
  • Keď ministerstvo dopravy čísla od operátorov spočíta, vyzerajú asi takto: vlani slovenskí operátori poskytli dáta o hovoroch cez mobil v 18-tisíc prípadoch, dve pätiny poskytnutých dát neboli staršie ako tri mesiace. V skutočnosti ide o súčet čísiel asi od dvoch desiatok operátorov, hoci na Slovensku je ich momentálne asi 1 200. „Bola vybraná skupina podnikov, ktorých kumulovaná prevádzka v rámci danej služby predstavuje 90 percent celkovej prevádzky,“ vysvetľujú pôvod dát úradníci. Oslovovať tisícku firiem by podľa nich nedávalo veľký zmysel, lebo by to neovplyvnilo celkové čísla za Slovensko. Ja len toľko, že ministerstvo nemá za rok 2010 výkaz od nemalého operátora – Orangeu.

Nie je to menej, ako odpočúvanie

Väčší problém než čísla sú zákony, pretože polícia a tajná služba dostáva informácie o našich hovoroch a aktivitách na webe spravidla pri menej závažných trestných činoch a nedá sa vylúčiť, že niekedy aj bez súhlasu súdu.  Operátorom aspoň zákon káže, aby tieto dáta dávali z ruky preč až po príkaze súdu, ale na internetové firmy ako Azet či Centrum tento paragraf neplatí.

Vcelku absurdná situácia: Keď chce policajt vedieť, ako často a odkiaľ sa zákazník Azetu prihlasuje do profilu na Pokeci, s kým si cezeň píše, kam odtiaľ posiela e-maily a podobne, stačí mu obyčajná žiadosť o súčinnosť. Keď to isté chce od Orangeu, ktorý má vlastnú e-mailovú službu, mal by mať už súhlas súdu.

Úplne zovšeobecniť sa to nedá, pretože nemám podrobné dáta zo súdov. Napríklad tie z Okresného súdu Žilina (neštruktúrované dáta) ukazujú, že občas sudcovia prikážu vydať dáta o našom súkromí aj firmám ako Azet, Centrum či Petit Press. Odhadujem, že tieto súdne príkazy skôr nesúvisia s poskytovaním IP adries a logov, ale priamo s obsahom e-mailov či rýchlych správ, ktoré sa policajti málokedy odvážia pýtať bez súhlasu súdu.

Nemali by sme sa tváriť, že „len“ IP adresa alebo informácie odkiaľ, kedy, ako často a cez aké zariadenia sa pripájame na web sú menej citlivé dáta ako obsah e-mailu, esemesky alebo telefonátu. Naopak, niekedy ide o oveľa citlivejšie údaje než je obsah hovoru.

„Z údajov o užívateľoch, adresátoch, presných časoch, dátach, miestach a formách prevádzky, ak budú sledované dlhší časový úsek, možno v kombinácii zostaviť detailné informácie o spoločenskej alebo politickej príslušnosti, ako aj osobných záľubách, sklonoch a slabostiach osôb,“ píše vo svojej knihe o špehovaní prokurátor Jozef Čentéš.

Ministerstvo problémy nerieši

Začiatkom apríla zrušil smernicu o plošnom sledovaní mobilov a dátového pripojenia Súdny dvor Európskej únie (EÚ). Okrem iného aj preto, že členským štátom nekázala, aby bol súhlas súdu jedinou cestou, ako by policajti a tajní získali citlivé údaje o našom súkromí (§ 62).

Ministerstvo spravodlivosti 45 dní po vynesení tohto rozsudku poslalo do pripomienkového konania novelu Trestného poriadku, ktorá odporúčania Súdneho dvora EÚ nepočúva.

Ministerstvo síce navrhuje, aby policajti mohli žiadať operátorov o dáta z nášho súkromia až potom, čo sa minú iné metódy vyšetrovania, no naďalej budú môcť žiadať o tieto dáta aj pri drobnom prehrešku. Súdny dvor EÚ pritom rozhodol, že takýto vážny zásah do práva na súkromie je ospravedlniteľný len bojom s najzávažnejšími zločinmi ako terorizmus, mafia či obchod so zbraňami.

S Martinom Dubécim a EISI sme preto spísali hromadnú pripomienku, kde žiadame ministerstvo, aby zmenu paragrafu o poskytovaní citlivých údajov odložilo, až kým jeho ústavnosť neposúdi Ústavný súd. Chceme, aby hranice pre tajné služby a policajtov určili a odôvodnili ústavní sudcovia, nie právnici z ministerstva.

Keď sa tento návrh nestretne s pochopením, navrhujeme, aby ministerstvo určilo (1) že citlivé dáta môžu policajti žiadať len pri vyšetrovaní vážnych zločinov (terorizmus, mafia a pod.), (2) policajtom podrobné podmienky, ako majú tieto údaje archivovať a narábať s nimi, pretože dnes sa môžu len tak povaľovať v spisoch, (3) podmienky, za ktorých môžu policajti použiť údaje aj pri vyšetrovaní iných zločinov.

Zároveň navrhujeme novelizovať zákon o súdoch a zákon o prokuratúre, aby sa začali na webe zverejňovať údaje o tom, ako sudcovia rozhodujú o odpočúvaniach (len údaje, ktorý sudca rozhodol, ako rozhodol, kedy rozhodol, od koho prišiel návrh a kedy prišiel návrh).

Tiež žiadame, aby ministerstvo hľadalo spôsob, ako zvýšiť počet sudcov, ktorí o odpočúvaniach rozhodujú, pretože napríklad v Bratislave rozhodovali piati sudcovia za tri roky o takmer štyritisíc odpočúvaniach. A to popri bežnej robote, čiže natíska sa otázka, či všetko stíhajú robiť, ako sa od nich očakáva. 

Pripomienka je dostupná na adrese akospehuju.sk alebo priamo na changenet.sk. Aby nás na ministerstve brali vážne, potrebujeme aspoň 500 podpisov.

Blog môžete podporiť zdieľaním alebo na vybrali.sme.sk.

Ako spolupracovali s políciou a tajnými ostatní operátori? Tu sú výkazy za roky 2012, 2011, 2010, 2009 a 2008. Sú voľne šíriteľné s odkazom na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.