Po týždňoch odpočúvania v tom polícia mala jasno. Na Kantonálnom úrade pre populáciu a migráciu sa diali nekalé veci. Verejná aféra začala 28. 4. 2016 vpádom veľkého počtu policajtov a prvého prokurátora na úrad a zabavením množstva spisov a počítačov. Štyri osoby, z toho jeden zamestnanec, boli zatknuté a odvedené na výsluch. Podobne aj 15 ďalších osôb, ktoré boli vypočuté ako svedkovia. Ako prvá o tom informovala ženevská televízia, potom už všetky noviny.

Všetci štyria podozriví obvinenia odmietajú a tvrdia, že nikdy nedostali ani neplatili žiadne peniaze za urýchlenie vybavovania povolení o pobyt. Obvinení boli z pasívnej korupcie (prijímania úplatku) a nelojálneho managementu verejného záujmu (zneužitia právomoci). Ako uvádza Tribune de Genève 29. apríla, výsluchy obvinených trvali do 4. hodiny ráno a pokračovali na prokuratúre na druhý deň.

Potvrdilo sa, že jeden zamestnanec Úradu pre populáciu a migráciu vo funkcii vyhodnocovača spisov, Švajčiar pôvodom z Maroka,  si uschovával niektoré spisy na kôpke mimo ostatných spisov. To potvrdzuje podozrenia prokuratúry, že spisy na malej kôpke sa týkali osôb, ktoré poskytli úplatok a ktorých žiadostiam bola daná priorita na úkor iných žiadateľov. Tri ostatné osoby mu platili za urýchlenie spracovania niektorých spisov. Tento obchod mal trvať už niekoľko rokov. Zamestnanec pracoval v úrade asi 10 rokov. Polícia podozrivým odpočúvala telefóny počas niekoľkých týždňov pred ich zatknutím a zasiahla, keď sa nazbieral dostatok indícií.

Pri domovej prehliadke u hlavného podozrivého sa našlo 150 tisíc frankov v hotovosti. Podľa dotyčného ide o jeho úspory, ktoré si držal doma. Ako vidíme, niektoré výhovorky sú smiešnejšie, ako tie iné. Ďalší obvinený, tentokrát ide o človeka z Kosova, vraj pomáhal ľuďom vypĺňať formuláre žiadostí o priznanie podpory v nezamestnanosti, ale nikdy za to nevzal peniaze. Tisíce frankov v hotovosti, ktoré boli uňho nájdené, sú vraj nedoplatky na výplate, ktoré mu zamestnávateľ vyplatil všetky naraz. U tretieho zadržaného, tiež z Maroka, sa doma žiadna hotovosť nenašla, ale našlo sa veľké množstvo nevyplnených formulárov. Vyšetrovanie má ukázať, či boli vytlačené z internetu, alebo v tlačiarni úradných tlačív a získané z úradu. Prvý prokurátor požiadal Tribunál väzby o povolenie predĺžiť vyšetrovaciu väzbu. Advokát jedného zo zadržaných hovorí, že k tomu nie je dôvod. Jeho klient "len pomáhal svojej rodine a známym tvárou v tvár pomalosti úradov. Nebol za to platený, nič nezákonného teda nespáchal a nie je dôvod, aby bol držaný vo väzbe."

Už prvé dni vyšetrovania ukázali obchodovanie s vplyvom veľkého rozsahu cez organizovanú "magrebínsku skupinu". Prijaté sumy mali byť omnoho vyššie, ako nájdených 150 tisíc v hotovosti. Tarif za urýchlenie spracúvania spisu bol minimálne 10 tisíc, zaplatený priamo zamestnancovi úradu, alebo niektorému zo sprostredkovateľov, podľa ženevskej televízie.

Traja dohadzovači už boli odhalení, no údajne je ich viac. Jeden nadháňač z Blízkeho východu sa chvastal v Ženeve i doma na Blízkom východe, že vie vybaviť povolenie pobytu vďaka jednému úradníkovi. To bol ten spomínaný Maročan, päťdesiatnik, ktorý je už za mrežami. Onen nadháňač sám získal neoprávnené výhody. Jeho ročné povolenie pobytu B bolo v 2009 transformované na definitívne povolenie C, hoci už vo Švajčiarsku nebýval. Obvinený úradník pritom disponoval úradným dokumentom potvrdzujúcim, že dotyčný mal pobyt v zahraničí. To sa už nedá obísť nejakou výhovorkou.

Prípad začal kuriózne. Nebol to lexovský "kopanec do gulí" ani "pusa na čelo", ale niečo horšie. Tribune de Genève z 18. mája 2016 odhalila, že prvý prokurátor Stéphane Grodecki začal zatýkať vďaka vyšetrovaniu okolností, za ktorých jeden človek utrpel v októbri 2015 strelné zranenia testikúl. Pri domovej prehliadke uňho doma našli dve kilá hašiša, povedal Henri Della Casa, hovorca justičnej moci. Porušenie federálneho zákona o narkotikách viedlo prokurátorku Judith Lévy Owczarczak k nariadeniu vyšetrovania. V októbri podozrivý pri telefonovaní spomenul, že pozná niekoho na úrade pre migrácie, kto vie vybaviť povolenia k pobytu. Telefón mal vtedy už odpočúvaný. A tým sa spustila celá mašinéria a na prípad bolo nasadených viacero policajtov. O pol roka neskôr boli všetci podozriví za mrežami a stále sa odhaľujú nové detaily. Napríklad jeden Afričan mal v roku 2014 za povolenie pobytu zaplatiť vyše 20 tisíc. Obvinení to popierajú. Konfrontácia bude v júni. Vyšetrovanie bude dlhé.

Podobný prípad riešili v Luzerne. Neue Luzerner Zeitung zo 4. mája 2016 priniesli správu o šéfovi oddelenia migračného úradu v Luzerne, ktorý opakovane porušoval federálny zákon o pobyte cudzincov. Svojej priateľke, ktorá pracovala ako escort, umožnil protiprávny pobyt vo Švajčiarsku. Pricestovala ako turistka a na pracovné povolenie nemala nárok. Do novín umiestnila inzeráty s ponukou sexuálnych služieb, ktoré naozaj poskytovala. Dotyčný úradník jej zaplatil onen inzerát, požičiaval jej svoj mobilný telefón i auto a robil jej preklady listín i SMS v jeho telefóne. Pred sudcom vyhlásil, že o jej úmysloch vykonávať takúto podnikateľskú činnosť nevedel a že je z toho šokovaný. Usvedčili ho práve SMS v jeho telefóne. Okrem toho bol obvinený i z porušovania predpisov pri dovoze liečív a z držby nedeklarovaných zbraní. Pri domovej prehliadke sa uňho našli nepreclené zahraničné liečivá, a tiež dva samopaly a pištoľ, na ktoré je povinnosť deklarácie.

Úradník bol počas vyšetrovania suspendovaný a po rozsudku bol zo štátnej služby prepustený. Odsúdený bol na 80 dní väzenia, z ktorého sa môže vykúpiť za 190 frankov za deň, podmienečne s odkladom na 2 roky. Ľahšie trestné činy sa trestajú alternatívne väzbou alebo pokutou, lebo miest vo väzniciach je málo a pobyt vo väzení stojí peniaze daňových poplatníkov, kým pokuta je príjmom do rozpočtu. Okrem toho musí odsúdený zaplatiť trestnú pokutu 3000 frankov a poriadkovú pokutu 500 frankov. Jeho priateľka bola odsúdená na 50 dní väzenia, alternatívne za 30 frankov denne, s podmienečným odkladom na 2 roky.

Do tretice v Ženeve odsúdili troch policajtov za zneužitie právomoci, zneužitie dôvery a falšovanie úradnej listiny. Správu priniesla Tribune de Genève 12. mája 2016. Pre všetkých troch bol rozsudok 480 hodín verejnoprospešných prác podmienečne a 3600 frankov pokuty za to, že kradli peniaze zadržaným z drogových deliktov. Zabavené peniaze nespomenuli v správach zo zásahu, čo predstavuje falšovanie úradnej listiny. Všetci traja museli opustiť elitnú Groupe d’intervention de la gendarmerie a boli zaradení na administratívne práce. Štvrtý policajt bol ponechaný pri nedostatku dôkazov v prospech prezumpcie neviny.

Obvinenia predniesol osobne generálny prokurátor Olivier Jornot. Pri žiadaní trestu ľutoval "talenty, ktoré boli takto premárnené" kvôli "syndrómu super-policajtov". Vyjadril nádej, že policajti si "nájdu priamu cestu k čestnému životu", pretože polícia "potrebuje motivovaných ľudí, ktorí ale musia rešpektovať pravidlá". Obhajcovia žiadali oslobodenie s tým, že "ide o elitných policajtov s výnimočnými výsledkami, ktorí aj pri zaradení na administratívne práce vykonávali úlohy k najväčšej spokojnosti ich nadriadených".

Aféra prepukla v 2011 až 2012, keď v jednotke panovala toxická, infekčná atmosféra. Štyria príslušníci sa považovali za bojovníkov a ostatných kolegov nazývali "kancelárskymi krysami", "poberačmi platov", "flákačmi". Oni sami boli tými ozajstnými policajtmi, ktorí vyšetrovali, zatýkali, potierali zločin a čistili ulice.

Policajný tribunál v rozhodnutí uvádza, že trestanie zneužitia právomoci chráni štát, lebo mu umožňuje mať len lojálnych úradníkov. Chráni i občanov, ktorí sa nemusia obávať "nekontrolovanej štátnej moci pustenej z reťaze". Policajný tribunál obvykle rieši najľahšie pochybenia, ako dopravné priestupky v odvolacom konaní, ak vodič odmietne zaplatiť pokutu na mieste. Odsúdení hovorili, že kolega policajt, ktorý ich udal, je  neschopný a žiarli na ich výsledky. Sudca však bol názoru, že to je osoba seriózna a hodná dôvery. Odsúdení najprv fakty sami priznali, potom však zmenili názor. Sudca konštatoval úplnú absenciu ľútosti. Napriek tomu im udelil len trest verejnoprospešných prác podmienečne, čo je tá najľahšia možná sankcia. Pokuta má však okamžitý nápravný účinok. Rozsudok nie je právoplatný, obhajcovia podali odvolanie a žiadajú úplné oslobodenie. Ak by boli policajti odsúdení, riskujú prepustenie zo služby, čo by bol ten naozajstný trest.

Aký chaos, povie si čitateľ. Aj vo Švajčiarsku sa nájdu takéto čierne ovce. Áno, výnimočne sa nájdu, ale keď sa nájdu, sú potrestané a zo systému vyňaté. A to je práve ten rozdiel oproti iným krajinám, kde zločin nie je mimo oficiálnych štruktúr, do ktorých sa len snaží preniknúť. Naopak, zločin je súčasťou establishmentu, je zdedený z minulých zločinných režimov a štátnu správu nikdy neopustil. Ryba smrdí od hlavy a v krajine, kde sa ani sám premiér neunúva zbaviť podozrení z nekalej činnosti, justičné podsvetie prosperuje.

Najvyšší súd ruší tresty právnikov odsúdených za korupciu. Prokurátora obvinili z korupcie, no pustil ho zastupujúci generálny prokurátor Tichý. Spolupáchateľ má ako sudca Najvyššieho súdu imunitu a pomáha zahládzať stopy. Ale omnoho závažnejšie pre spoločnosť a jej právne vedomie sú kauzy týkajúce sa najvyšších predstaviteľov. Hlas podobný vlastnou hlavou, ďalšie hlasy podobné iným a fľaša podobná premiérovej Coca Cole, premiérova rezidencia podobná daňovému podvodu. Ak by sa nebodaj niektorá z veľkých káuz, ktoré roky traumatizujú slovenskú spoločnosť udiali vo Švajčiarsku, protagosti by boli dávno pochytaní, odsúdení a pred verejnosťou by sa schovávali ako Počiatek. Vo Švajčiarsku si podobné kauzy ťažko prestaviť. Nie preto, že by sa to utulalo, ale že páchatelia by sa v spoločnosti nedokázali dostať tak vysoko. Práve kvôli vysokým nárokom na čistotu verejného života.

Zaujímavú štúdiu na tému vplyvu kultúrneho pozadia na spoločenskú akceptáciu nekalých schém správania sa priniesol časopis Nature:

Gächter S, Schulz JF (2016) Intrinsic honesty and the prevalence of rule violations across societies. Nature 531: 496–499. dx.doi.org/10.1038/nature17160

V každej spoločnosti sa nájdu čierne ovce a preto si moderné spoločnosti udržiavajú inštitúcie, ktorých úlohou je nekalú činnosť odhaľovať. Na príklade 23 krajín štúdia ukazuje, že okrem inštitucionálnych mechanizmov na potláčanie porušovania pravidiel existuje aj vplyv kultúrneho dedičstva. Prirodzená, vrodená čestnosť ľudí je vyššia v spoločnostiach, kde je nízka prevaha nečestného konania. Zistené výsledky potvrdzujú teórie o spojenom vývoji inštitúcií a kultúrneho dedičstva. Inštitucionálny organizovaný zločin má teda nielen neblahé ekonomické dôsledky, ale má vplyv aj na vývoj individuálnych preferencií pri každodennom správaní sa, keď normálna, prirodzená čestnosť umožňuje hladké fungovanie spoločnosti.

Autori publikovali aj surové dáta, aby si s nimi každý mohol pocvičiť sám:

Gächter S, Schulz JF (2016) Data from: Intrinsic honesty and the prevalence of rule violations across societies. Dryad Digital Repository. dx.doi.org/10.5061/dryad.9k358