Cez španielsky dolár, zlatý štandard, britskú libru, americký dolár až po naše súkromie. Doba digitálneho kapitalizmu priniesla nové univerzálne platidlo, ktoré však nie je zameniteľným platobným prostriedkom nachádzajúcim sa v našich peňaženkách a na našich účtoch, ale je jedinečnou hodnotou prameniacou v našej osobnosti a v našich prejavoch osobnej povahy. V dnešnej dobe správne vyhodnotené údaje produkujú kapitál, a preto sa naše údaje a súkromie stávajú novodobou univerzálnou menou.

Platíme vlastným súkromím (naša kniha úmyslov)
Internet vecí a Big Data poskytujú zberateľom spustenie algoritmov, ktoré verejné dáta pretavia do obchodovateľného artiklu. Digitálny vesmír do 2025 pravdepodobne narastie do objemu 175 zettabajtov (1 zettabajt = 1 bilión gigabajtov). Kliknite vo svojom počítači na vlastnosti svojich súborov obsahujúcich váš životopis, rodinné fotografie a videá a pri pohľade na priestor, ktorý zaberajú na vašom disku, získate predstavu o kvapke v oceáne. Zdanlivý altruizmus poskytovateľov internetových služieb končí pri analýze a kombinovaní zozbieraných údajov užívateľov. Máme prakticky garantované, že nikdy nebudeme platiť peňažnými prostriedkami, ale údajmi, ktoré sú špecifické iba pre nás. Skutočná imateriálna hodnota nezačína pri vyplnení registračných údajov, ale pri kombinácii času a našej vlastnej individuality. Práve tá časová veličina je kľúčovou ingredenciou, ktorá v spojení s naším priebežne pridávaným obsahom naviazaným na našu jedinečnosť vytvára z našich údajov skutočnú ceninu. Pridávaný obsah postupne vytvára knihu našej mysle, správania, povahy a názorov, tzv. „knihu úmyslov.“ Nie je novotou, že z verejne dostupných dát, správne skombinovaných a vyhodnotených, je možné u vybraných osôb predvídať, kde a ako sa budú pohybovať najbližšie 2-3 mesiace.

Prípady Cambridge Analytica (v rámci ktorého konzultačná firma pre vlastné účely zozbierala údaje od približne 87 miliónov Facebook užívateľov) a 50 miliónová pokuta pre Google, iba potvrdzujú, že „knihy úmyslov“ predsa len predstavujú patričnú hodnotu. Big Data začína lákať pozornosť aj orgány ochrany hospodárskej súťaže. Určite nežijeme v ružovej bubline, nikto nebude vyvíjať a spravovať komplexný softvér pre naše pekné oči. Rovnako neposkytujeme svoju vlastnú prácu pre našich zamestnávateľov a obchodných partnerov grátis. Biznis model „grátis“ nebol a ani nikdy nebude modernou žiadnej éry. Príde určite k momentu, kedy sa táto hodnota údajov vyčerpá, avšak pravdepodobne až po tom, čo sa zmenia základné priority nášho spoločenstva.

Nehmatateľnosť a abstraktnosť digitálneho sveta robí odkrytie nášho súkromia znesiteľnejším a prijateľnejším. Neodkrývame predsa svoje názory, fotky a videá na úradnej tabuli mestského úradu, ale na našej vlastnej fiktívnej nástenke sociálnej siete. V dnešnej dobe sa už nečudujeme voličom, ktorí sú pri svojom presvedčení imúnni voči politickým kauzám meraných v desiatkach miliónov eur, pretože táto cifra je pre každodenné starosti neuchopiteľná. Viac však voliča vyvedie z miery incident prijatia úplatku vo výške 1.000,- EUR, keďže takúto čiastku si ľahšie dosadí do premenných svojho vlastného života. Preto každý únik údajov desiatok miliónov jednotlivcov bez ani len približnej predstavy o aké údaje ide a k čomu všetkému môžu byť použité, bude vždy iba jednou z mnohých nehmotných káuz, pričom nevyžiadaný newsletter alebo neadresná reklama vhodená do našej schránky bude naďalej hlavnou príčinou obťažujúceho ataku do našej osobnej sféry.

Rad povinností na ochranu súkromia síce majú v prvom rade spoločnosti, ale pred tým, ako začneme bezprostredne hádzať vinu na ne, skúsme začať čítaním „privacy notice“, pozrieť si, čo nám ponúkajú kolónky nastavenia súkromia a zamyslieť sa nad tým, čo, kam a komu poskytujeme.