Mesto Trenčín sa dlhodobo borí s problémom parkovania. Je to chronický problém všetkých väčších miest, ktorý sa kedysi týkal iba centier, no v posledných rokoch sa rozšíril aj do ich blízkych zón a stáva sa čoraz akútnejším.  Súvisí s dostupnosťou a následným nárastom počtu áut, aj s ekonomickým rastom. Tento problém nie je iba v Trenčíne a je potrebné povedať, že nemá politického vinníka, hoci by to bolo najjednoduchšie, ukázať na niekoho prstom. Projektovanie parkovacích kapacít sa kedysi odvíjalo od iných čísel ako dnes. Jednoducho sa máme lepšie. Sme bohatší, máme rozvinutejšiu ekonomiku a našťastie už aj zbúrané hranice. Kým kedysi si mohla dovoliť auto sotva každá tretia rodina, dnes nie sú výnimkou ani tri autá na jednu. Všimnite si, koľko áut jazdiacich po cestách je obsadených iba jedným jediným človekom. Mať auto už nie je luxus. Je to nevyhnutnosť, zvykneme hovorievať. Luxusom sa stalo niečo iné. Parkovacie miesta. Pretože dopyt mnohonásobne prekonal ponuku. Žiadať v dnešnej dobe od ľudí, aby sa vrátili k iným, menej pohodlným spôsobom cestovania je utópia. Rovnako ako žiadať od politikov, aby nafúkli ulice miest. Tento problém sa dá vyriešiť jedine kompromisom.

A kompromis znamená súhlas oboch strán, akceptovateľné podmienky a aj ústupky na oboch stranách. Kompromis znamená obojstranne akceptovateľné riešenie, ktoré neburcuje zbytočné nenávistné emócie.

Aj mesto Trenčín navrhlo nové Všeobecne záväzné nariadenie o parkovaní na vymedzených úsekoch miestnych komunikácií, ktoré sa má týkať rezidenčného parkovania v šiestich nových lokalitách. Súhlasím, rezidenčné parkovanie je vo svojej podstate spravodlivé a rieši to, čo by malo mesto riešiť ako svoju prioritu – potreby svojich obyvateľov. Neznie to pekne ani populisticky, ale je to tak. Nič si však tak nevyžaduje kompromis, ako práve parkovacia politika, ktorá najčastejšie využíva nepopulárne opatrenie a to negatívnu motiváciu jednej skupiny ľudí,  parkovať, na úkor inej skupiny. Týmto opatrením je spoplatnenie parkovania, čo sa automaticky stretáva s nesúhlasom ľudí, platiť za niečo, čo mali doposiaľ zdarma.

Rozumiem a plne akceptujem to, že regulácia jednoducho je sčasti o nepopulárnych opatreniach, ktoré následne prinesú obyvateľom úžitok. Úlohou regulácie by nemalo byť vytiahnutie peňazí z vreciek už beztak dostatočne zaťažených daňových poplatníkov, ktorí platia dane a poplatky mestu, kraju i štátu. Úlohou regulácie by malo byť uvedomenie si toho, že auto je nadštandard. Možno nie prvé auto v rodine, to je žiaľ dnes už často nevyhnutnosť. Ale povedzme druhé... Že parkovanie firemných áut v rezidenčných lokalitách je zneužívanie. A že tak, ako problém bez vinníka vznikol, lebo všetci vodiči sme k nemu prispeli, tak musíme všetci spoločne kooperovať a vytvoriť riešenie. Toto je v mojom ponímaní kompromis. Ak má v podmienkach mesta s vyše 50 tisíc obyvateľmi vzniknúť kompromis, nemalo by to byť rýchlokvasené rozhodnutie, ale dôkladné vypočutie všetkých dotknutých strán a prehodnotenie ich argumentov.

Je zaužívané, že každé nepopulárne opatrenie, ktoré sa týka finančného zaťaženia obyvateľov má aj svoje výnimky. Zvyčajne sú to držitelia preukazu ZŤP a dôchodcovia, teda znevýhodnení obyvatelia, ktorým sú udelené rôzne zľavy.

A tu sa dostávam k meritu veci:

Som rektorom univerzity, ktorá vzdeláva cca 3000 študentov a radí sa medzi najväčších zamestnávateľov v meste Trenčín. Naša univerzita prináša do mesta život a ekonomickú silu. Študenti, ktorí tu študujú na dennom, alebo externom štúdiu, sa tu ubytovávajú, stravujú, využívajú rôzne miestne služby a svoje peniaze (príp. peniaze rodičov) nechávajú u nás. Ich prítomnosť na území mesta je žiadúca, vracia mestu život a nie bezvýznamne ovplyvňuje lokálnu ekonomiku. Je mi veľmi ľúto, ak sa na študentov hľadí ako na samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú neobmedzené finančné zdroje. Poznám ich motivácie k štúdiu, príbehy a nezriedka aj ich ekonomickú situáciu, ktorá je častokrát, verte mi, náročnejšia ako finančná situácia dôchodcu. Viem o čom hovorím, pretože schvaľujem štipendiá. Aj tí, ktorí nie sú v sociálne slabej situácii sú stále len študenti. Kto z Vás kedy študoval vie, aké je to finančne náročné obdobie. Ak máte náhodou už v tak mladom veku vlastné, hoci ojazdené auto, ste pán, ktorý má zrejme veľmi starostlivých rodičov. Ale väčšinou sa vozíte do školy aj piati na jednom aute. Veľkú časť našich študentov totiž tvoria aj študenti z iných miest, kútov a regiónov. Ďalej externisti, ktorí prídu iba cez víkendy...Otvorene sa staviam za našich študentov. Nie sú to arogantné decká, ktoré potrebujú zastaviť priamo pred vchodom, lebo takto je to pre nich najpohodlnejšie. Sú to budúci tvorcovia nových hodnôt aj pre naše mesto a región. Dôkazom je v ostatnom období úspešnosť a oceňovanie našich študentov a vedcov a postupné presadzovanie sa univerzity aj na európskom vzdelávacom a výskumnom poli.

Je mi veľmi ľúto, že pri tvorbe tak dôležitej koncepcie, akou je parkovanie, neboli brané do úvahy naše zásadné pripomienky, ktoré sme mestu adresovali. Keďže sa parkovanie týka aj nás, pretože univerzita nikdy nemala dostatočné vlastné parkovacie kapacity, navrhli sme pred časom niekoľko úprav samotného Všeobecne záväzného nariadenia, ktoré ale zostali nevypočuté. Nepožadujeme nemožné. Iba zaradiť študentov medzi tých zvýhodnených obyvateľov, pretože oni sú žiaľ tiež paradoxne znevýhodnení. Nepotrebujeme veľa parkovacích miest a dokonca ani nežiadame zdarma parkovacie miesta pre našich zamestnancov. Nech je systém spravodlivý pre všetkých. Súhlasím. Ale nech je prosím spravodlivé aj udeľovanie zliav. Navrhli sme, aby v častiach mesta Trenčín ako je sídlisko Sihoť, Študentská ulica – sídlo TnUAD a Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov  bolo zachované bezplatné, alebo aspoň symbolické parkovanie pre študentov Trenčianskej univerzity, napríklad prostredníctvom študentských ISIC kariet. Tie sú ľahko kontrolovateľné a zakomponovateľné do akéhokoľvek zľavového systému. Nové VZN pre študenta znamená 5,40€ denne na parkovnom. Mesačne je to viac ako 100€ o ktoré sa zvýšia ich náklady na štúdium.  Nakoľko tí šikovnejší a tých bude väčšina, potom začnú parkovať v bočných uliciach, ktoré spoplatnené nie sú, čo skomplikuje parkovanie majiteľom  nehnuteľností.

Naša univerzita je živým príkladom toho, čo znamená učenie sa. Našim študentom ukazujeme výsledky práce a výskumu múdrejších. Overené postupy skúsenejších, ktoré sa už osvedčili. A na ktorých základe môžeme budovať vlastné nadstavby a zistenia. Príklady z mnohých európskych miest dnes ukazujú, že samotná regulácia sa nezaobíde bez podpory alternatívnych spôsobov dopravy, či dobudovania parkovacích kapacít. Váha má dve misky. Ak na jednu položíme poplatky ako demotiváciu k používaniu vlastného auta, na druhú musíme dať pre vyrovnanie motiváciu používať iný dopravný prostriedok, alebo motiváciu parkovať na inom mieste. To je všetko, čo by som k tejto téme chcel povedať.

Trenčianska univerzita bude v nasledujúcom  akademickom roku oslavovať svoje dvadsiate výročie. Dvadsať rokov podporujeme hospodársky život v meste a budujeme sofistikované procesy v tomto regióne. Pevne verím, že mesto Trenčín prehodnotí svoj „dar“ univerzitným študentom a postaví sa k nim tak, ako chce, aby sa raz oni postavili k mestu.