Gestá a statusy Slovensko nezachránia, pán premiér. Teraz nie je doba  marketingových akože receptov, teraz treba reálne riešiť existenčné problémy ľudí. Naozaj nepotrebujeme vás denne vidieť hodiny rečniť na tlačovkách, oveľa viac oceníme, keď budete rokovať, diskutovať, koordinovať, spájať tých, ktorí reálne držia kostru fungovania štátu. Bez nich a bez zdrojov, ktoré pre štát a jeho vládu vyprodukujú, totiž nedokážete jeho obyvateľom nijako pomôcť. Na informovanie zamestnajte hovorcov, redaktorov, na diskusie moderátorov. Vy ste líder a aj vaši ministri sú lídrami. Je treba dať všetkým úlohy, termíny a ciele. Treba tú prácu  prerozdeliť a Vašou úlohou je to  hlavne koordinovať a vyhodnocovať aby to malo jednotnú stratégiu. Na stratégie nadväzujú plány, ktoré určujú spôsoby dosiahnutia cieľa. Vaše rozhodnutia je však potrebné dávať do reálnych kontrolovateľných úloh vrátane zaistenia zdrojov a časových súvislostí.

Cesta do pekla, kolaps, deštrukcia. Kapitáni priemyslu, zástupcovia bánk,  šéfovia veľkých firiem, obchodnej a priemyselnej komory i zamestnávateľských zväzov, ale aj odborári neváhajú použiť takéto silné výrazy na to, čo by nastalo, ak by sa naplnila predstava predsedu vlády o vypnutí Slovenska. Navyše zdôrazňujú sa nimi vláda o svojich plánoch a riešeniach vôbec nerokuje, lebo nemá čas. Na predlhé tlačovky si ho však denne nájde. Lenže situácia je vážna, tak ju berte vážne prosím, pán premiér. V týchto dňoch už naozaj hráme o prežitie.  O prežitie štátu a jeho podobu na dlhé roky dopredu. Teatrálne, lacné gestá ale aj ukrivdené statusy na facebooku rozhodne ekonomiku Slovenska nezachránia. Slovensko nie je dedinská krčma kdesi na lazoch, ktorú môžete zavrieť hoci aj na rok a aj tak sa vám zákazníci vrátia, lebo inú možnosť nemajú... Sme spolu závislí na vzájomne prerozdelenej práci, prepleteného trhu, kam predávame a dodávame. Ten hospodársky priestor potrebujeme zachrániť, lebo jeho výpadok bude výpadkom nie na týždne ale na roky až desaťročia.  Nejednému manažérovi slovenskej firmy krátko po premiérovom verejnom hĺbaní o tzv. blackoute zazvonil telefón s otázkou partnera, či dodrží záväzky. Ako má náš manažér odpovedať? Že nevie? Čo asi spraví ten na druhom konci telefónu, je jasné. Zavolá tam, kde budú vedieť a radi našu firmu nahradia. Nám tu ostanú len oči pre plač a zástupy nezamestnaných... Zamestnanci. živnostníci, malé, stredné i veľké podniky nemôžu pasívne stáť a spoza okien pozorovať ako padáme do hlbokej priepasti  a strácať všetky nádeje na slušný život.

„Som zásadne proti experimentom, ako je napríklad tzv. blackout, ktoré by mohli zlikvidovať celú našu ekonomiku, pokiaľ nezačne rapídne stúpať počet obetí koronavírusu,“ reagoval  minister hospodárstva Richard Sulík. Podpisujem, pán minister.  Tiež  prosím a žiadam, pán premiér. Sústreďte sa na podstatu, využívajte drahocenný čas nanajvýš rozumne, hľadaním ozajstných a funkčných riešení. Rokovaním s Európskou centrálnou bankou (ECB) , s našimi finančnými inštitúciami ale aj so zamestnávateľmi aj odborármi. Zoberme si príklad z Nemecka to cielene .pomáha hospodárstvu Nemecká vláda garantuje úvery pre firmy v objeme viac ako 30 percent HDP a zrejme to nie je koniec. ECB vyčlenila na pomoc 3,85 miliardy EUR a tie krajiny, ktoré budú vedieť tú pomoc využiť tie pôjdu dopredu ostatné ostatnú iba veľmi lacnou pracovnou silou znova na desaťročia. Vašou úlohou je budovať podmienky na život v krajine a v rámci eurozóny vyjednať čo najlepšie podmienky. Je potrebné aby vláda vydala čo najskôr dlhopisy a predala ich ECB  Takto si zabezpečí financie na záchranu hospodárstva. Podarilo sa nám udržať nízku nákazu. Tak to využime na masívne investície do zdravotníctva bude to treba to vieme. Netreba nás teraz vypínať, ale  je potrebné dodržiavanie preventívnych opatrení v maximálnej možnej miere možnej na to, aby sme žili, prežili, a keď tá „hnusoba“ pominie, vedeli sa nadýchnuť a už len pridať plyn na bežiacom motore. Inak budeme len márne skúšať štartovať studený motor bez pohonnej hmoty.