Federálna kancelária (Úrad federálnej vlády) v Berne nadviazala kontakt so ženevskými úradmi ohľadne podozrení z volebných podvodov, píše sa dnes v Tribune de Genève. 

Upozornenie prišlo do Bernu zo ženevskej sekcie liberálno-radikálnej strany PLR kvôli nadchádzajúcim referendám v nedeľu 19. mája 2019 po policajnej razii v kantonálnom volebnom úrade počas minulého týždňa. PLR žiadala vyslanie pozorovateľov na ženevské hlasovanie 19. mája, čo je vo Švajčiarsku niečo nevídané. Panuje mizerná nálada. Republika a kantón Ženeva sa nám mení na banánovú republiku, ktorá si nevie sama ustrážiť ani len vlastné hlasovanie.

Úrad pre hlasovania a voľby je kantonálny úrad zriadený kvôli volebným záležitostiam a je podriadený priamo Štátnej kancelárii (úradu kantonálnej vlády). Voľby sa konajú len raz za pár rokov, ale štyrikrát do roka bývajú referendové hlasovania. Aby sa nechodilo k urnám pričasto, referendové otázky sa združujú. Ak aj nie je žiadna federálna referendová téma, bývajú aj kantonálne a obecné referendá s jednou či viacerými referendovými otázkami. Ak sú voľby, i tieto sa konajú pokiaľ možno v ten istý deň. Kompetencie úradu sú zrejmé: zabezpečiť hladký chod týchto udalostí, ktoré sú dobre zabehnuté a väčšinou sa udejú bez zádrheľov.


Nezabezpečené volebné lístky

Tentokrát je však podozrenie z volebného podvodu priamo v Úrade pre hlasovania a voľby. Od štvrtka, keď prepukol škandál, je Ženeva na nohách. Minimálne jeden zamestnanec úradu je podozrivý, že roky pozmeňoval už vyplnené hlasovacie lístky, ktoré prichádzali poštou. Verejné ministerstvo (prokuratúra kantónu Ženeva), ktoré robilo prehliadku v úrade, uvádza, že niektoré volebné lístky boli zničené alebo pridané. Bezpečnosť procedúry bola nedostatočná. Sála, kde boli skladované hlasovacie lístky, ktoré prišli poštou, nebola poriadne zabezpečená.

Naproti tomu sály s informatikou kantonálnych úradov sú vybavené kamerami, strážené sú externými strážnymi službami alebo policajtmi, a prístup je reglementovaný, kontrolovaný odtlačkami prstov a každý prístup k dátam je zaznamenaný. Podobne je tomu i s informatikou mesta Ženeva a ženevských obcí, ale aj na univerzite. K prístupu treba elektronickú kartu. Totožnosť, akreditácia, začiatok a koniec fyzického prístupu sú zaznamenávané. Podobne aj prístup k zariadeniam. Po úradných hodinách nie je možný prístup, ledaže by bol oznámený a povolený vopred. Všetky vstupy sú vybavené poplašným zariadením. Prístup k počítačovým zariadeniam mesta je podobne ako pri kantonálnych serveroch len cez brány s čítačkami odtlačkov prstov. O to viac je zarážajúce, že prístup k papierovým volebným lístkom pri anticipovanej voľbe poštou nevyhovoval ani minimálnym bezpečnostným štandardom.

V kantóne Vaud nemajú centrálny úrad ako v Ženeve. O volebné výsledky sa starajú obce, ktoré sčítajú hlasy a výsledky posielajú elektronicky kantonálnej administrácii v Lausanne. V meste Lausanne je napríklad skladovanie volebných lístkov síce bez kamier, ale za tromi dverami a na každých sú dva špeciálne zámky. Kľúče majú len úradníci pod prísahou a do miestnosti nemôže vojsť jedna jediná osoba sama.

Podobné bezpečnostné opatrenia majú aj obchodné reťazce. Napríklad Migros, ktorý zbiera dáta o užívateľoch svojej karty Cumulus. Zamestnanci, ktorí majú prístup, sú kontrolovaní a školení o ochrane dát, fyzickej ochrane zariadení, o nových zákonoch. Článok o tom priniesol denník 20 minutes.

Tesné výsledky hlasovaní

Viaceré minulé hlasovania sa rozhodovali len veľmi tesnou väčšinou hlasov. Anulovať minulé hlasovanie je občas aj veľmi ťažký oriešok. Predstavte si povedať hop, teľa naspäť do kravy, keď má teľa už päť rokov. V inom článku denník 20 minutes prináša prehľad hlasovaní od 2010, v ktorých zavážilo pár hlasov a ktoré by prípadne mohli byť ovplyvnené konaním onoho zamestnanca.

  • 8. marca 2015 sa hlasovalo o zákone o polícii. Prešiel väčšinou 54 hlasov, čo robilo 0.02%.
  • Novela vykonávacieho predpisu k Zákonu o zdravotnom poistení, o ktorej sme hlasovali 28. februára 2016, prešla väčšinou 649 hlasov, 50.26%.
  • Iniciatíva 144 o alternatívnej mobilite 15. mája 2011 prešla 50.3% vďaka 603 hlasom.
  • Kontra-projekt k iniciatíve 150 o daňových darčekoch bol zamietnutý 50.3% vďaka 742 hlasom 28. februára 2016.
  • Projekt financovania parkovísk P+R na francúzskom území, financovaný zo ženevských peňazí, bol 18. mája 2014 zamietnutý 51.1%, väčšinou 2965 hlasov.
  • Modifikácia Zákona o demolíciách, transformáciách a renováciách budov LDTR bol zamietnutý 5. júna 2016 51.82% hlasov, rozdiel hlasov 4422.
  • Zákon o bývaní a podnájomníkoch bol odhlasovaný väčšinou 51.98% hlasov 28. februára 2016 rozdielom 5088 hlasov.
  • 7. marca 2010 prešiel 52.1% hlasov nový Zákon o energii, rozdiel hlasov bol 4499.



Zrušené hlasovania

Najpodozrivejší je zákon o polícii s rozdielom 54 hlasov, o ktorom sa prokuratúra bude snažiť získať spätne dosť informácií na rozhodnutie, či sa nemá hlasovanie zopakovať. Aj na to existujú precedensy.

  • 2019 (CH) - federálne hlasovanie z februára 2016 o iniciatíve kresťanských demokratov PDC o zdanení manželských párov zrušené Federálnym tribunálom 10. apríla 2019. Dôvod: prezentácia nesprávnych faktov Federálnou radou.
  • 2013 (GE) - Administratívna komora justičného dvora zrušila kladné hlasovanie 55.8% o iniciatíve komunistickej asociácie dôchodcov AVIVO o znížení tarifov ženevskej verejnej dopravy TPG, ktoré sa konalo v marci 2013. Dôvod: rozdiel medzi textom vo vysvetľujúcej brožúre vo volebnom materiáli a textom na volebnom lístku. Ľud hlasoval znova v máji 2014, výsledok bol rovnaký.
  • 2011 (CH) - Federálny tribunál rozhodol v 2011, že Federálna rada uviedla ľud do omylu pri hlasovaní o reforme podnikového zdanenia v roku 2007. Ohlásené straty boli omnoho nižšie, ako reálne straty po daňovom odpočte. Federálny tribunál rozhodol nezrušiť hlasovanie v mene bezpečnosti zákona. Retroaktívne zmeny v zdanení a nové hlasovanie s kladným či záporným výsledkom by mali silnejší dopad na pocit legislatívnej bezpečnosti, ako daňový prínos.
  • 1988 (BE) - Federálny tribunál anuloval hlasovanie v okrsku Laufen-Laufon v roku 1983, keď obyvatelia odmietli opustiť kantón Bern a pripojiť sa ku kantónu Basel-Landschaft. O dva roky sa zistilo, že vláda Republiky a kantónu Bern financovala pro-bernskú kampaň i za pomoci čiernej pokladne. V 1989 bolo nové hlasovanie a tentokrát sa Laufon rozhodol pripojiť ku kantónu Bazilej-vidiek.

    Po oddelení kantónu Jura od Bernu v 1978, Laufen ostal v kantóne Bern ako enkláva. V 1980 hlasovaním eliminovali možnosť pripojiť sa ku kantónu Basel-Stadt, a ponechali možnosť pripojiť sa k Basel-Landschaft alebo Solothurn. Napokon začali rokovanie s kantónom Bazilej-vidiek a napriek zbabranému hlasovaniu, ktoré musel anulovať až Federálny tribunál, sa napokon k nemu pripojili 1.1.1994. Medzitým o tom ešte hlasovali občania polokantónu Basel-Landschaft v 1991 a celé Švajčiarsko v 1993. Bazilejskí anexionisti nechali veľkú sekeru v kantonálnej banke a pôžičku na volebnú kampaň nikdy nesplatili. Aj také sa stáva.

Podľa vyjadrenia pre Tribune de Genève, úradujúci predseda ženevskej vlády Antonio Hodgers nepredpokladá zrušenie hlasovania 19. mája. I napriek tomu, že pri prehliadke policajti našli v Úrade pre hlasovania a voľby množstvo zničených volebných lístkov, ktoré boli už vyplnené. Iné volebné lístky boli vraj vyňaté z normálneho cyklu spracovania.

Udanie podozrivého dvoma kolegami na Cour des comptes, Účtovnému dvoru, ktorý spracúva prípady zneužitia právomoci, nezrovnalosti v účtoch a nekalé konanie v inštitúciách, po overení dostala na stôl prokuratúra a rozhodla sa konať 10 dní pred dôležitým hlasovaním, aby toto prebehlo už pod kontrolou. Zatiaľ sa všetci vyhýbajú vyjadreniam, či to bol len megalomanský úlet rozmaznaného hlupáka, ktorý sa do úradu dostal cez tlačenku príbuzných, alebo je to kalibašter, ktorý konal na objednávku z politických kruhov.

Ženevská administrácia je teraz ako spadnuté hniezdo sršňov. Kto má nejakú právomoc, chce vypočuť všetkých, na ktorých má dosah. Policajti a prokurátori vypočúvajú úradníkov a riaditeľa úradu. Vláda zriadila krízový štáb. Parlamentná komisia pre kontrolu riadenia Veľkej rady chce v pondelok vypočuť štátnu kancelárku a predsedu vlády. Eric Stauffer, horúci ženevský politik, sa považuje za obeť volebných podvodov a podal žalobu. Bern čaká na vysvetlenie a vyjadrenie, či netreba odložiť federálne hlasovanie. Celé Švajčiarsko pozerá na Ženevu.

Hlasovanie 19. mája 2019

Najbližšie hlasovanie sa bude týkať dvoch dôležitých federálnych otázok, daňovej reformy a financovania I. piliera, a zmeny direktívy Bruselu o zbraniach, ktorým sa cudne hovorí vývoj Schengenských výhod.

Po odmietnutí RIE3, tretej reformy zdanenia podnikov, a projektu AVS 2020 týkajúceho sa reformy I. piliera v 2017, sa federálna vláda a parlament rozhodli spojiť obe problematiky do jednej otázky. Podnikové zdanenie s výnimkami pre nadnárodné firmy musí byť pod medzinárodným tlakom zmenené tak, že všetky podniky, domáce i zahraničné, budú mať rovnaké zdanenie. Brusel pripúšťa daňové úľavy inovatívnym high-tech firmám a len tieto by mali byť v budúcnosti zvýhodnené. Daňové zaťaženie domácich podnikov sa zníži, pre zahraničné a medzinárodné firmy sa zvýši. Každoročne to prinesie krátkodobý výpadok na daniach asi 2 miliardy frankov, rozdelené medzi federálne financie a kantóny. Konkrétny dopad v každom kantóne bude závisieť od spôsobu vykonania federálneho zákona v tom-ktorom kantóne. Na kompenzáciu výpadku bude zvýšené zdanenie akcionárov. V dlhšom horizonte sa očakávajú vyššie investície domácich podnikov, ktorým sa uvoľnia prostriedky, predtým pohltené daňami a daňový výber by sa mal znovu zvýšiť vďaka lepšej prosperite podnikov. I. pilier by mal byť dofinancovaný prvým zvýšením príspevkov za ostatných 40 rokov: 0.15% zamestnanec, 0.15% zamestnávateľ. To je 1.50 franku na každých zarobených 1000 frankov.

Ľavica vyzýva hlasovať proti, lebo ide o nový darček bohatým za peniaze chudobných. Časť pravice je tiež proti, lebo spájať nesúrodé témy do jedného balíka z čisto politických dôvodov, hoci nemajú žiaden súvis, nie je demokratické.

Druhá otázka je o tom, že opraty od Schengenu drží v rukách Brusel a jeho zmeny v zákone o držbe zbraní z 2017 majú byť aplikované v celom schengenskom priestore. Federálna vláda preto prijala zákon, ktorý je kompatibilný s bruselským, no tento bol napadnutý referendom. Podľa nových pravidiel musia byť označené a identifikovateľné všetky komponenty, nielen telo zbrane. Pri nákupe zbrane sa bude overovať, či v niektorom členskom štáte osoba nemá zákaz prístupu k zbraniam. Poloautomatické zbrane bude možné kúpiť len s výnimočným povolením. Strelci budú musieť preukázať po 5 a 10 rokoch, že sú členmi streleckého spolku a pravidelne chodia strieľať. Zberatelia budú musieť ohlasovať svoj inventár a mať potvrdenie, že uchovávajú zbrane bezpečným spôsobom.

Federálna vláda vraj plne využila priestor daný signatárskym krajinám Schengenu, aby si novú eurodirektívu doma implementovali po svojom. Záložníci si stále budú môcť vziať vojenskú pušku domov a strelecké preteky či stretnutia sa budú organizovať i naďalej. Švajčiarska delegácia bola prítomná na rokovaniach ako plnoprávny člen dohody a dokázala ovplyvniť konečný text tak, aby švajčiarski občania stále mohli nadobúdať zbrane a zachovávať stáročnú tradíciu športovej streľby. Zotrvanie v systéme Schengen - Dublin predstavuje výhody pre bezpečnosť a azylovú politiku. V prípade odmietnutia v refende by zotrvanie Švajčiarska v systéme mohlo byť spochybnené.

Podľa iniciantov z kruhov streleckých spolkov je prijatie bruselských predpisov v rozpore so švajčiarskou demokraciou a ústavou, a porušilo by sľub federálnej vlády, že nebude radikálne sprísnenie legislatívy a právneho režimu. Vraj by to obmedzilo právo držať zbraň a pochovalo športovú streľbu. Bruselská direktíva je vraj neúčinná, lebo žiaden teroristický atentát sa neuskutočnil legálne držanou zbraňou. Zvýšenie byrokracie je zbytočná príťaž, ktorá polícii odčerpá prostriedky na zmysluplnú činnosť.

Kantonálnych tém podrobených hlasovaniu je omnoho viac, presne 9: dve otázky ohľadne riešenia financovania dôchodkovej pokladne II. piliera štátnych zamestnancov, tretia otázka pre prípad, že by prešli obe, o priorite danej jednému či druhému riešeniu, potom novela zákona o otváracích hodinách, zmena zdanenia právnických osôb, iniciatíva 167 "Za koherentnú kultúrnu politiku v Ženeve", iniciatíva 170 "Za zdravotné poistenie obmedzené na 10% príjmu", vládny proti-projekt k iniciatíve 170, a tretia otázka ohľadne priority iniciatíve 170 a proti-projektu.

Škandál s hlasovacími lístkami môže mať vplyv na účasť v hlasovaní. Ľudia hovoria, že ak doteraz hlasovali poštou, lebo to je pohodlné, teraz pôjdu buď osobne do volebnej miestnosti v nedeľu ráno, alebo nebudú hlasovať vôbec.